Občan "spravodlivo" potrestaný

Tak, ako u zemiakov, aj pri paradajkách treba ich pôvodnú vlasť hľadať za oceánom v Amerike. Dovoz tejto plodiny na starý kontinent majú taktiež na svedomí dobyvatelia, ktorí si podmanili indiánske kmene. Jej pôvodnou vlasťou je Mexiko, kde sa jej pestovaniu venovali najmä Aztékovia. Pozrime sa, čo sa píše o ceste paradajok z Ameriky do Európy na googli. Divoko rastúce druhy sa nachádzali najmä v Andách, odkiaľ sa rozšírili do Strednej a Severnej Ameriky zhruba pred 2000 rokmi spolu s kukuricou. Aztékovia ich volali turmatle, alebo tomatos, a tento názov prevzali aj španielskí kolonizátori. Do Európy ich doviezli v roku 1523 ako zázračnú rastlinu, ktorá povzbudzuje vášeň. Túto vlastnosť jej pripisovali najmä kvôli červenej farbe. Odvtedy sa paradajky považujú za afrodiziakum. V Európe jej prišli prví na chuť Taliani. Dali jej názov zlaté jabĺčko pomi dori. Ten neskôr prevzali aj Francúzi. Začala sa tak ich víťazná cesta na náš trh a do našich kuchýň. Dnes je najväčším producentom paradajok paradoxne Čína, ktorá ešte pred 2000 rokmi túto rastlinu nepoznala. Hneď za ňou sú USA, potom Turecko, India a Taliansko. Dnes už existuje 1000 odrôd paradajok, mnohé z nich však boli vyšľachtené až potom, čo sa udomácnili v Európe. Dnes okrem klasických paradajok rozoznávame sherry, koktejlové, malé okrúhle, malé oválne, baby paradajky, ale aj mäsité a iné. Kým my zväčša kupujeme paradajky len ako klasické, alebo baby, či sherry, napríklad v Taliansku ich poznajú aj pod rôznymi prímeniami. Ak by ste u nás pýtali na trhu Picadilly, či san marzano, alebo pachino, predavačky by iste nevedeli, čo vlastne chcete. Talianky by však presne rozoznali druh paradajok, ktorý si pýtate. Podobne je to aj v Holandsku, tam rozoznávajú aj ďalšie druhy, ako je san mazzo, bella margherita, aromia, sweetz, papidu, torrito, či lykoplus.

Lykopén senzačný paradajkový objav: Za liečivé účinky ďakuje paradajka najmä lykopénu, látke, ktorá bola objavená iba nedávno. Je uložená tesne pod šupkou. Nezrelé, zelené paradajky ho neobsahujú, začína sa tvoriť až pod vplyvom slnečných lúčov. Vhodné je aj pokvapkať paradajky olivovým olejom, v ňom sa totiž lykopén rozpúšťa a ľahšie sa vstrebáva do organizmu. Lykopén je najsilnejší známy antioxidant rastlinného pôvodu, ktorý je získaný zo špeciálnej odrody paradajok HLLS. Chráni organizmus pred nádorovými ochoreniami, má priaznivý vplyv na srdce, krvný tlak, prostatu a pokožku. Avšak zo stravy ho organizmus nedokáže vstrebať, pokiaľ neprejde tepelnou úpravou. Obsah lykopénu sa zvyšuje pri teplej úprave potraviny, preto je paradajkový pretlak bohatší na lykopén ako čerstvá šťava z paradajok. Kapsuly obsahujú taktiež olej z ľanových semien, ktorý je bohatým zdrojom esenciálnym mastných kyselín. Tento zázračný liek proti rakovine obsahujú aj iné látky s červeným farbivom, napríklad červená mrkva, melóny, papaja, na druhej strane jahody či čerešne ho v sebe nemajú.

Liek na rakovinu aj elixír krásy: Všeobecne sa traduje, že každá rastlina, ktorá je po dozretí červená, obsahuje protirakovinové látky. Poďme sa pozrieť, čo je na tomto chýre pravdivé, a čo nie. Znovu si pomôžeme googlom. Prekvapivo v ňom nájdeme správu o tom, že najlepšou zbraňou proti rakovine sú fialové paradajky a to vďaka látke anthocyan, ktoré sa nachádza v ich farbive. Na tento zázrak vraj prišli britskí vedci, ktorí ho skúšali najprv na myšiach, anthocyan zvyšuje produkciu antioxidantov, ktoré zabraňujú poškodeniu buniek. Geneticky upravené paradajky preto obsahujú väčšie množstvo tejto látky, ako doteraz vyšľachtené plody, hovorí sa v správe. Paradajky môžu byť jednoduchou cestou pre ľudí, ako prijímať tieto látky, ktoré sú ináč prítomné aj v niektorých lesných plodoch. Súhrne môžeme teda skonštatovať, že matka príroda nám sama poskytuje liek, na ktorý sa snažia vedci už celé roky a desaťročia prísť, objaviť ho výskumom. Žiaľ, mnohí z nás sa sa v liečivým účinkom rastlín stávajú skepticky a radšej dávajú prednosť chemicky upraveným liekom, namiesto toho, aby si vhodne upravili potravu. Nečudože naše organizmy sú dlhodobo zasiahnuté chemickou liečbou, ktorá nie je pre ne prirodzená a ukladajú si ich ako negatívnu informáciu do genetickej výbavy. Červené a fialové farbivo paradajok však neslúži iba ako liek, ale aj ako elixír krásy. Sú vhodné na rôzne redukčné či očistné diéty. Majú aj antioxidačné a antibakteriálne účinky. Podporujú krvotvorbu, prospievajú pokožke, nechtom, vlasom, posilňujú imunitu, obnovujú štruktúru buniek.

Rajské jabĺčka zachovávajú mladosť: Paradajky obsahujú vodu a chróm, ktorý dáva pocit nasýtenia. Rajské jabĺčka, ako ich volali naše staré mamy, sú kyslou zeleninou, ktorá má na organizmus paradoxne, zásaditý účinok. Pravda, iba v prípade, že spolu s nimi nepošleme do žalúdka potraviny, ktoré obsahujú cukor a škrob. Aj vy máte k rajčiakom najradšej mastný chlieb? Rátajte s tým, že táto kombinácia vedie ku kvaseniu a tvorbe kyselín v tráviacom trakte. Podľa zásad oddelenej stravy by ste ich radšej mali dopriať k bielkovinovým jedlám. Držíte diétu? Rajčiny k nej ideálne patria, lebo majú nízku energetickú hodnotu. 99% plodov tvorí voda. Okrem mnohých minerálnych látok a stopových prvkov obsahujú aj chróm, ktorý zaručuje dlhodobý pocit nasýtenia. Zrelé rajčiaky majú príjemnú, sladkú chuť, pretože obsahujú ľahostráviteľné cukry, teda fruktózu, glukózu a sacharózu. Sviežosť im dávajú organické kyseliny, najmä kyselina jablčná a citrónová. Podporujú trávenie a v črevách dokonca ničia baktérie. Čím su rajčiaky zrelšie, tým je obsah kyselín nižší. Z vitamínov je najdôležitejší betakarotén, ktorý sa v ľudskom organizme mení na vitamín A. Čím ho máte v strave viac, tým lepšie funguje váš imunitný systém. Ani slnko tak nepoškodí pokožku ľuďom, ktorí majú toho vitamínu dostatok, a dokonca sa krajšie opália. Vitamínu C je naviac v povrchovej vrstve, až 3 krát viac ako v dužine a šťave. Najviac ho obsahujú žltkasté a ružové plody. V posledných rokoch sa zistilo, že sírna zlúčenina smetylmetionín, označovaná ako vitamín U, ktorá sa tiež nachádza v rajčiakoch, chráni organizmus pred vredovým ochorením žalúdka a dvanástnika.

Pes v záhrade: Pes má byť cez zimu pravidelne kŕmený každý deň. Nezávadzajte mu žiadne diétne dni. Radšej mu už od jesene dávajte viac potravy, aby mal v decembri väčšiu veľkosť. Tento mierny nárast váhy by mal pretrvať až do polovice jari. Najvhodnejšia a najosvedčenejšia potrava pre zimné mesiace je teplá zmes kvalitného značkového krmiva, uvarených kúskov hovädziny, väčšieho množstva vody a vybraných kostí. Táto špecialita má dobrý vplyv na chrup, ktorý je v zime z dôvodu úbytku živín značne ohrozený. Takouto stravou sa dosiahne, že psovi stačí podať vlažnú vodu 1-2 krát za deň, pretože zvyšok potrebných tekutín vstrebe počas stravovania. Okrem kvalitného hlavného chodu je vhodné občas podávať psovi vo večerných hodinách masť, slaninu, opražený chlieb či rastlinný tuk. Toto podávanie potravy je dôležité najmä ak je zviera vonku. Svoju energiu zúžitkuje neprestajným trasením sa, čím dôjde k stavu, kedy sa prestane obnovovať jeho ochlpenie. Srsť začne strácať lesk a vypadávať. Dostatkom potravy to môžete zastaviť. Srsť sa potom zregeneruje až na jar. Napájanie studenou vodou je v chladných mesiacoch priam vyhľadávanie zdravotných problémov. Vitamíny sú dôležité aj pre psy. Môžete ich podávať ako doplnok stravy, ak máte pocit, že to váš pes potrebuje, prípadne je oslabený po nejakej chorobe, operácií alebo podobne. Vitamíny vyberajte v spolupráci s veterinárom, odporučí vám tie najvhodnejšie vzhľadom k situácii. Dobre živený pes v štandartnej kondícií často žiadne doplnkové vitamíny za normálnych okolností nepotrebuje a chladnejšie obdobie prežije bez vážnejších problémov.

Dobrá búda je základ: Ak máte psa vonku, nemal by čas tráviť vo veľkej búde, vhodnejšia je malá. Pes si totiž priestrannú búdu svojím vlastným dychom nezohreje. Búda by mala byť nižšia a s primerane veľkým vchodom. Tajomstvo dobrých tepelných vlastností búdy sú 3 vrstvy stien. Z vonka je doska z ihličnatého dreva, v strede sú látky osadené husto popri sebe a vo vnútri je opäť doska z ihličnanu. Ideálna hrúbka takejto steny sa pohybuje v rozmedzí 70-80 mm. Na strechu sa položí doska hrúbky min 25 mm, avšak nie v celku, pretože treba myslieť aj na úzke vetracie škáry. Z hľadiska lepšieho tesnenia a ochrany pred vodou je nutné na strechu a podlahu búdy osadiť izolačnú vrstvu, najlepšie z gumy.

Vychádzky za každého počasia : Nesmierne dôležitá je každodenná starostlivosť a pravidelný kontakt so psom, ktorý žije mimo domu. Držať psa na 2 metrovej reťazi je neúnosné nielen v lete, čo ešte v zime. Doprajte mu prechádzky alebo ho zamestnajte hrami či aportami. Akákoľvek nápaditá činnosť vám pomôže psa zamestnať a ten si ani nevšimne, že už má zimu za sebou. V príliš chladných, nepriaznivých dňoch by sme mali vychádzky plánovať na kratšie vzdialenosti a časové úseky, určite ich vzdialenosti a časové úseky, určite ich však nevynechávajte! Pes nemení svoje potreby len preto, že je vonku zima. Tempo prechádzky nech určuje pes, ale ak to začne preháňať, je dobré ho pribrzdiť, aby sa nezadýchal a nelapal príliš veľa chladného vzduchu, pretože to povedie k zápalu pľúc. Vhodná je prechádzka, počas ktorej máte psa na vodítku a on pri vás iba poklusáva. Ak máte pocit, že má váš pes kvôli skráteným prechádzkam prebytok energie, v byte ho popreháňajte aportovaním hračiek, alebo mu vymyslite rôzne hry.

Mačky potrebujú prístrešok: Dobrá srsť je v zime pre mačku ako aj pre psa nevyhnutná. Chráni vašu mačku nielen pred nepriazňou vonkajšieho prostredia pred zimou a teplom, ale aj proti vlhkosti. Srsť voľne žijúcich mačiek je dokonale prispôsobená vonkajším podmienkam. V lete je srsť redšia, v zime zas veľmi hustá, takže chráni mačku aj pred mrazom. Mačky, ktoré sa doteraz pohybovali iba vnútri po byte, nemôžete len tak bez prípravy nechať vonku. Ale aj tie, ktoré sú na chlad a zimu zvyknuté a potulujú sa stále po dvore, sa v zime určite potešia nejakému prístrešku. Postavte im napríklad izolovaný domček z kartónovej krabice vystlaný starým koberčekom alebo uterákom. Počas veľkých mrazov ich treba zobrať dovnútra, ale len na nevyhnutne dlhý čas. Ak by bol vo vykúrenom byte dlhšie, aklimatizovali by sa na vnútorné prostredie a vonku by už neboli také odolné. Neplatí to samozrejme pre domáce mačky, ktoré väčšinu života trávia v domácnostiach.

Pri škrečkoch pozor na prievan: Škrečok má byť cez zimu ubytovaný v nejakom malom akváriu, nie však v klietke, pretože je citlivý na prievan a navyše po hladkých stenách nevylezie von. Ak škrečka v zime chováte v nevykurovanej miestnosti, upadne vám do zimného spánku. V opačnom prípade cez deň spí a v noci vystrája. Škrečok nemá rád počas dňa ustavičné budenie, rušenie a maznanie sa. Pri opakovanom maznaní v priebehu dňa mu môže takýto stres dokonca skrátiť život. Morčatá by zas v zime nemali byť umiestnené pri radiátore, ale ani v prievane, pretože by ich to mohlo stáť život. Počas zimy je nedostatok ovocia a zeleniny, preto je morčatám, škrečkom potrebné do stravy pridávať aj syntetický vitamín C pre hlodavce, ktorý kúpite v chovateľských obchodoch.

Korytnačka zimu prespí: Korytnačky majú zimu radi a dokonca im prezimovanie prospieva. Uložia sa na zimný spánok, spomalia chod celého organizmu, čo im umožňuje dožiť sa tak vysokého veku. Ak chováte korytnačku v záhradnom jazierku, tak na začiatku zimy vám klesne na dno a tam prespí. Niektoré druhy korytnačiek sa na dne jazierka dokonca zahrabú asi meter od blata a tak prezimujú. Jazierka však musia byť minimálne jeden meter hlboké. Korytnačky chované doma, by sa mali už v polovici októbra pripravovať na zimný spánok. Prestaňte ju kŕmiť a začnite jej znižovať teplotu vody. Po týždni premiestnite akvárium s korytnačkou na chladnejšie miesto, kde však nie je menej ako 10 stupňov. Pravidelne vymieňajte vodu počas dvoch týždňov, keď sa korytnačka celá vyprázdni, vyberte ju z akvária a preložte ju do nádoby s vlhkou pôdou. Nádoba by sa potom mala premiestniť do chladnejšej miestnosti, kde je 5 stupňov. Korytnačka sa celá zahrabe a tak prečká zimu. Na jar sa korytnačka sama vyhrabe, keď nádobu umiestníme na teplé miesto respektívne na slnko.

Papagáj nemá rad chlad: Keďže väčšina exotických vtákov je prispôsobená skôr teplejšiemu podnebiu, môžu byť pre ne nízke teploty našich zimných mesiacov nebezpečné. Preto je dôležité zaistiť vášmu papagájovi potrebné teplo, aby mohol zimu prežiť v zdraví. Exotické vtáctvo spravidla zle znáša studený prievan. Preto by ste mali aspoň počas chladných mesiacov dbať o to, aby bola klietka umiestnená ďalej od dverí či okien alebo iných miest, kde by papagáj mohol byť vystavený prievanu. Niektorí chovatelia exotického vtáctva klietky svojich operencov na zimu zatepľujú. toto riešenie je vhodné pri tých druhoch vtáctva, ktoré je viac citlivé na chlad alebo v prípade, že je klietka umiestnená v miestnosti s nižšou teplotou. Nízka teplota môže byť pre papagáje rizikom, pretože ak je im zima, dochádza k oslabeniu imunitného systému a tým pádom aj k vyššej náchylností na ochorenia.

Trochu histórie: Sviatok všetkých svätých zaviedol do cirkvi pápež Binifác IV. V roku 608 dal z z rímskeho Pantheonu, čiže “Chrámu všetkých bohov” vyhádzať pohanské modly a zasvätil ho Panne Márii i všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III nariadil v Ríme každý rok sláviť Všetkých svätých 1. novembra. Jeho nasledovník, pápež Gregor IV., ho o sto rokov neskôr rozšíril v celej cirkvi. Z tohto sviatku sa vyvinula aj spomienka na mŕtvych, ktorá prebývala v cirkvi od jej vzniku. Avšak až istý opát v benediktínskom kláštore v roku 998 nariadil, aby večer 1. novembra vyzváňali zvony a spievali sa žalmy za mŕtvych a na druhý deň sa slúžila veľká zádušná omša. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril po celej západnej cirkvi. Je to sviatok trpiacej cirkvi, čiže duší, ktoré si odpykávajú tresty v očistci. Putujúca cirkev ľudí na zemi im môže pomáhať modlitbami a obetami. Treťou skupinou je oslávená cirkev – všetci svätí.

Slováci “putujú”:  Podľa prastarých predstáv našich slovanských predkov sa duše zomrelých aj naďalej zúčastňovali na udalostiach svojho rodu, ktorý si ich mal uctievať primeranými obradmi. Z oravskej doliny pochádzajú údaje, že sa na cintorínoch v noci z 1. na 2. novembra umiestňovali dokonca jedlá a nápoje pre dušičky – ako pozornosť pre ne alebo ako pokrm pre chudobných a tých, čo sa za ne modlili. Mimochodom, návšteva a výzdoba hrobov je jedným z najviac zakorenených zvykov na Slovensku, ktorý v iných krajinách takmer nepoznajú.

Odborníci na etnológiu tvrdia, že neexistujú u nás sviatky, počas ktorých by obyvatelia Slovenska tak masívne putovali, ako to robia počas Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých. Podľa nich sú to zároveň sviatky, počas ktorých sa oveľa častejšie stretávajú aj vzdialenejšie rodiny, tak ako nikdy predtým v roku. Návšteva cintorínov je silne zakoreneným zvykom, ktorý rovnako vyznáva mesto aj dedina. Ide tu o vyjadrenie rodinnej spolupatričnosti, ktorá je vďaka spoločným zosnulým počas týchto dní mimoriadne silná. Tieto sviatky spájajú aj členov rodiny, ktorú si môžu byť inak vzdialení, či už pre rozdielne názory alebo spôsob života.

Kedysi ohne, dnes sviečky: Pred príchodom kresťanstva naši predkovia verili v kolobeh životov a smrti. Tak ako ostatné prírodné náboženstvá a filozofie aj slovanský svetonázor pokladal život i smrť za konečné a neustále sa opakujúce časti cyklu. Smrť sa oslavovala rovnako ako život. Kar bol bujným veselím. Hrali sa hry, tancovalo sa, hodovalo. Spomínalo sa na príhody a útržky zo života zosnulého, ktoré na jeho súčasníkov zapôsobili. Tí, ktorí sa voči mŕtvemu cítili previnilo ho mohli prosiť o odpustenie, prípadne mu ďakovať za dobré skutky a pomoc. Slovania verili, že duša mŕtveho je 40 dní v akomsi medzistave.

Oheň zohrával dôležitú úlohu aj na výročie karov a samozrejme na Dušičky. Boli to jediné dve príležitosti v roku, kedy si mohli živí a mŕtvi vyriešiť nedoriešené záležitosti. Na dušičky sa zapálila veľká vatra priamo na hrobe. Účinok ohňa podmieňoval harmóniu vzájomných vzťahov. Dnes z tohto zvyku zostal aspoň komornejší akt zapaľovania sviečok. Jeho očistná funkcia zostala dodnes neprekonaná. Jedna sviečka zapálená s úprimným srdcom, môže urobiť viac, než množstvo vencov a zmrznutých rezaných kvetov.

Nachystáme si približne 10 cm dlhé vetvičky čečiny, kruhovú formu venčeka, dôležité je, aby bol venček ľahký. Ak doň chceme zapracovať sušené kvietky, každú hlavičku kvetov musíme zo spodnej strany napichnúť drôtikom. Na prichytenie vetvičiek alebo umelých kvetov si vopred pripravíme drôtiky 15 cm dlhé. Zväzky vetvičiek 4 po obvode kruhovej formy prikladáme na seba vždy jedným smerom, aby sa prekryli stopky. Za každým zväzkom čečiny obtáčame 15 cm drôtik. Pokračujeme, kým nepokryjeme celý kruh posledným zväzkom. Pod drôtik ľahko vsunieme umelý kvet alebo slamienku, ktorú môžeme priamo napichnúť do venca. Dobrým pomocníkom je pištoľ na voskové tyčinky, ktorou prilepíme či už umelé kvietky alebo slamienky. Zvyšok je už vo vašej fantázii.