Nosíš pod srdcom plod lásky zrelej,
z nás dvoch, tak prosto zrodenej,
z našich nežných slov, jemných dotykov.
Nový život, láskou bolesti sa ihrá
s tebou, keď sa vkladá v lono
tvojho prítulného Ja.
Žije jemnučko tvojou sladkou bolesťou,
tak spíte sebou dvaja,
keď vlnením ti vraví mama
neboj sa, tu som, tu ma máš.
Tešíš sa /keď občas aj slzami/
nedočkavo, netrpezlivo na chvíľu
keď zvedavo si budeš obzerať
svoj najkrajší uzlíček a môcť povedať
„Tak si tu – tak tu ťa mám“.
M. Š.
Príspevky (RSS)