Občan "spravodlivo" potrestaný

Pod srdcom nosíš plod lásky zrelej

tak prosto zrodenej z nás dvoch

z naších nežných slov, jemných dotykov.
Láskou bolesti sa ihrá s tebou nový život

keď sa vkladá v tvoje lono, tvojho prítulného ja.

Žije jemnúčko tvojou sladkou bolesťou

spíte tak dvaja,

keď vlnením vraví ti mama

tu som, neboj sa tu ma máš!
Tešíš sa aj keď občas slzami

keď zvedavo si budeš obzerať

nedočkavo, netrpezlivo svoj najkrajší uzlíček

a môcť povedať tak si tu, tak ťa tu mám.

M. Š.

Spoza záclon hľadíš i očami dúhu hľadáš

mozaikou starého sveta.

Pár vločiek na dlaň do svojho smeru.

Nechceš byť chladný, tak chladný.
Tak chyť vôňu broskýň

ukryť sa v tichej drsnosti povetria

a hrať a len hrať pre lásku.

Iba nepremeniť úrok, zabudnutý účet

iba si nájsť pokojný prístav so sadom viníc.

Pre pamäť!
Cítením najbližšieho

učiť sa znovu žiť, stálym prežívaním.

Nie prehrami!

M. Š.

Víchor dnes zúrivosťou besnie

strechám pokoj noci berie.

Kvapky dažďa nepokojne lúdia zem.

Ulice su pusté, ulice sú prázdne,

steny barakov nemé.
Strachom sa ku mne túliš

ako možno veľa iných žien

k svojím milujúcim manželom.

Ja v takej chvíli, nie som odmietavý

ako možno veľa iných mužov

k svojím milým manželkám.
Vonku búrka nepríjemne síli

a mne v tejto chvíli

je ľúto tých čo sú sami.

M. Š.

Dotyk splnených túžob,

krásne sny, lásky plné dni, pekný pohľad milujúcich očí.

Dlhý vek šťastie.

Radosť pre úsmev zdravia.

Úsmev pre radosť.

Stálu v duší mladosť
Reálnu nádej,

piesní čaro šancu mať,

city a pocity vnímať
Dnes chcel by som pred tebou

s kyticou ruží stáť.

a darovať ti všetko

čo človek, človeku može dať.

M. Š.

Zaprášenou sálou, zhasnutý vypínač

v dymovej clone súzvuk hudby a svetiel.

Prstami sa hrám,

prstami sa kradmo plížím

a cítim, cítim ten dotyk

nežnosti prstov,

odrazom sympatie pohľadov.

M. Š.