Sám v izbe čakám na vizitu
spomínam na pohodu svojho bytu.
Keď vizita odchádza
moje napätie opadá.
Všetky svoje problémy
nerozhádžem po zemi.
Keď tréma neopadne
nepoviem vizite, že som na dne.
Čas ako unavený slimák beží
chcem ísť domov, na tom záleží.
Vizite klamem dobre mi je
hoci smútok sa mi drzo smeje.
Pán primár, pani doktorka, koľko ešte dní.
Až poviete smútku zhasni.
Ak keď obetavé sú sestričkine ruky
byť mimo domov sú muky.
Aj keď veľká je obetavosť a snaha
choroba drzo sa zdráha
ale srdce v bielych plášťoch nepoľaví
úľavou utrápené duše zdraví.
M.Š.




Príspevky (RSS)