Pod srdcom nosíš plod lásky zrelej
tak prosto zrodenej z nás dvoch
z naších nežných slov, jemných dotykov.
Láskou bolesti sa ihrá s tebou nový život
keď sa vkladá v tvoje lono, tvojho prítulného ja.
Žije jemnúčko tvojou sladkou bolesťou
spíte tak dvaja,
keď vlnením vraví ti mama
tu som, neboj sa tu ma máš!
Tešíš sa aj keď občas slzami
keď zvedavo si budeš obzerať
nedočkavo, netrpezlivo svoj najkrajší uzlíček
a môcť povedať tak si tu, tak ťa tu mám.
M. Š.
Príspevky (RSS)