Tvojej nežnosti
nesluši hlas pochýb
nie som maniak
čo klamu slúži
Mám rád
z duše,nič nevyrovná
sa môjmu citu
láske hranému pocitu.
Comments Off
Archív pre: Apríl 18th, 2009
Láskou sa ti rozkrojím a smädom budem piť, piť nehu z tvojich úst. Noc šumí poéziou, keď sa do seba splietali spaľujúce plamene. Keď sme do seba sami seba dali. Sme len a čas.
je dverami nočných výletov k prestretému stolu To drzé zviera potuluje sa ticho v našej zábudlivosti. Dve svietiace oči v tme ticho sa kradnú zase hľadajúc niečo pod zub privádzajú nás v zlosť Vyjadrujúc odpor ako v delíriu opilcov a roztomile bojazlivých predstavách dievčat, najlepšie v laboratóriách kde bezmocne pomáhajú vede v nové poznanie. Tam kdesi po schodami malé stvorenie ráno spokojne usína, a potrvá to pokiaľ mačka neurobí koniec jej výletom.
neobvyklým spôsobom prvé v zozname pod písmenom „B“. Chcem počuť niečí hlas s ozvenou zabudnutí na otupnosť samoty. Haló – prosím, známou odpoveďou chcem počuť iba tvoj hlas. Sám radšej mlčím. Keď drôty sa iba frázou rečí balzamom na svoju samotu. Haló – stratené ozvenou do hladania nových poznaní.
na lúku si sadá v lístkoch trávy svoj cieľ hľadá
v povetrí nesie sa farebný závoj pozdravom leta K lúčom tepla čo sú blízko
Letí, ihrá sa tam v povetrí kde vlnky ľahkého vánku stretajú sa.
Pestrofarebnosť krídel na lúku si sadá v lístkoch trávy ihrá sa s láskavými vlnkami vône páperia blankytu púpav.
Jedno leto motýľ Má možno i preto slnkom kúpajúcim na krídlach pár dní v svojej kráse na jeseň čaká.
|
Príspevky (RSS)