Občan "spravodlivo" potrestaný

Tam kdesi v šatách
šustiacich svetlivosťou
Tam kdesi v nás
kladie sa tajom
čo drví nemilosťou nás.

Nepozná čas
keď hrotom
dotyk čo páli
vnuknutím fráz.

Vzdávané láskaním
to jazrivé blúdenie
tá rana platenia
je záverom úloh
Je niečo – je v nás.

Z trémy spomienky
hmlou zamurované.
Nepríčetnosťou hladí z tej dane.
Rana osudu za ranou
bedlivosť studu stratená
pod pás ťažko udiera.

Mlčaním slová meníš
zárukou stratená
kúsok šťastia do hrsti.
Sen zobuď z dňa minulého
ráznou ranou daj  smeč
a podaj životu ruku.

Ilúzia šťastia
krátkou stotinou sekundy
nerušená sériou odchodov
i náhlých rozchodov.

Za sebou spálené mosty
nespešné vydiny
možných a nemožných
stratených snov v skutočných dňoch.

Čerstvo miznúce stopa
v dávných pripomienkách
nemožnosť hladenia
nových príchodov.

Z nádražia uschla slza zabudnutia
do nových ilúzii
pre možno krajšie úspešné bytie.

Prvé stopy hlások
ohlasu ozveny
učiť sa.

Prvák sadajúci
do prvej lavice
nových poznaní.

Hláskujúc písmená
obrázkov
zvedavosťou očí
hltajúc.

Túžba vedieť
čitajúc
„mama má Emu“

Život núka
novou hrou
haliere poznatkov.

Čítajúc zo šlabikára
od života dieťa
sa učí poznávať
od písmena „A“.

Možno ešte trémou
aktovkov zošitov
a kníh prehrabujúc
hľadá šlabikár
najmilšiu knihu
svojích štartov
učenie.

Šlabikár do rúk
džavotom štylizujúc
prvým krôčikom
„mama má Emu“.