Archív pre: Jún, 2009
Pridané autorom: vcielkaisr v kategórii Sociálne veci
Na základe Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) sa od 1. januára 2004 invalidita posudzuje na základe miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa Prílohy č. 4 zákona vyjadrením v percentách. Podľa § 263 tohto zákona malo byť postupne preskúmané trvanie invalidity u všetkých osôb, ktoré boli uznané za čiastočne invalidné alebo invalidné podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. tým sa mala mimo iného dosiahnuť jednotnosť preukazovania invalidity, a to i pre potreby iných právnych predpisov.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006, ktorý nadobudol účinnosť 19. júla 2006, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity založená na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Preto Ústavný súd rozhodol, že odsek 2 a odseky 4 až 7 § 263 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení sú v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ide o ustanovenia, na základe ktorých vykonávala Sociálna poisťovňa preskúmavanie trvania invalidity u poberateľov čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku priznaných podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 (podľa zákona o sociálnom zabezpečení) a stanovovala percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na základe vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR pod číslom 529/2006 Z.z. novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou s účinnosťou od 1. októbra 2006 stratili účinnosť vyššie citované odseky § 263 a zákon sa mimo iného doplnil o § 263a a 263b. Preskúmavanie trvania invalidity bolo zastavené. U osôb, ktoré boli uznané za čiastočne invalidné alebo za invalidné pred 1. januárom 2004, sa čiastočná invalidita alebo invalidita naďalej posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Pokiaľ takýmto osobám v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 vydala Sociálna poisťovňa doklad o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, takýto doklad rozhodnutím Ústavného súdu stratil platnosť.
Pretože súčasná legislatíva definuje pojem invalidity stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pojem „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ sa vyskytuje v mnohých ďalších právnych predpisoch, bolo potrebné legislatívne riešiť určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u tých osôb, u ktorých to už nemôže byť stanovené rozhodnutím posudkového útvaru Sociálnej poisťovne. Za tým účelom bol do § 263a zaradený ods. 12 s nasledovným textom: „(12) Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.“
Z vyššie uvedeného vyplýva:
· osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú po 1. januári 2004 preukazuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkom Sociálnej poisťovne o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
· osoba, ktorej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, preukazuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdením o poberaní čiastočného invalidného dôchodku alebo potvrdením o poberaní invalidného dôchodku a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o čiastočnej invalidite alebo o invalidite, prípadne prvotným dokladom o priznaní čiastočného invalidného dôchodku alebo o priznaní invalidného dôchodku.
Občania, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa opakovane stretávali na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny s požiadavkou ich zamestnancov, aby predložili potvrdenie Sociálnej poisťovne o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Najčastejšie sa tak stávalo v súvislosti s preukazovaním invalidity pre potreby zákona o službách zamestnanosti a pri podávaní žiadosti o priznanie príplatku k prídavku na dieťa v zmysle zákona č. 532/2007 Z.z., ktorým bol príplatok k prídavku na dieťa priznaný mimo iného i pre invalidných občanov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (pri splnení ďalších podmienok). Napriek tomu, že znenie § 263a ods. 12 zákona o sociálnom poistení jasne určuje, že pre túto skupinu invalidných občanov je dokladom preukazujúcim mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť doklad o poberaní čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku, trvali zamestnanci úradov na doklade, na ktorom je percentuálna výška miery poklesu uvedená.
Na tento problém sme písomne upozornili Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Listom z 21. februára 2008 nás generálny riaditeľ Ústredia práce, soc. vecí a rodiny informoval, že „Na stretnutí vedúcich pracovníkov úradov práce boli vedúci zamestnanci úradov okrem iného oboznámení s § 263a ods. 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tzn., že žiadateľa o príplatok k prídavku, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, budú posudzovať ako občana – žiadateľa s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Žiadateľ, ktorý preukáže, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, budú považovať za občana, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 70%. Je to skutočnosť, ktorá vyplýva zo zákona a preto nieje dôvod, aby toto žiadateľ preukazoval inými potvrdeniami.“
Pokiaľ by sa napriek tejto informácii ešte ojedinele vyskytli prípady vyžadovania dokladu o percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo strany zamestnancov úradov práce od občanov, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov platných pred 1. januárom 2004, oznámte to na Úrad ÚNSS s popisom konkrétneho prípadu.
Ing. Milan Měchura
Pracovník Úradu ÚNSS
 2 x komentované »
Pridané autorom: vcielkaisr v kategórii Sociálne veci
Poistenec má nárok na invalidný dôchodok
1., ak jeho invaliditu uznaná posudkový lekár Sociálnej poisťovne
2., má potrebný počet rokov dôchodkového poistenia
* pri veku do 20 rokov – menej ako jeden rok
* nad 20 rokov do 22 rokov – najmenej jeden rok
* nad 22 rokov do 24 rokov – najmenej dva roky
* nad 24 rokov do 26 rokov – najmenej tri roky
* nad 26 rokov do 28 rokov – najmenej štyri roky
* nad 28 rokov – najmenej päť rokov
* doba poistenia sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity a ak ide o poistenca staršieho ako 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity
* ak sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú
* ak sa stalo invalidným nezaopatrené dieťa a má na území SR trvalý pobyt,
Nárok na invalidný dôchodok mu vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku – nárok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území SR trvalý pobyt
3., ak k dňu vzniku invalidity žiadateľ spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na invalidný
Comments Off
Všeobecné posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych nesorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
ODDIEL A – ARTROPATIE A INÉ CHOROBY KĹBOV
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
v %
|
|
1.
|
Infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, artrózy |
|
| |
a) ľahké formy, zriedka recidivujúce, s miernou poruchou funkcie postihnutého kĺbu,
s opakovanými subjektívnymi ťažkosťami, ak je záťažou len dlhé státie a chôdza, resp. schopnosť zaťaženia končatiny |
10 – 15
|
| |
b) dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s poruchou funkcie (obmedzenie funkcie kĺbu o 1/3), so subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenologickým nálezom, ev. dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného alebo viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu |
25 – 35
|
| |
c) ťažké formy, trvale aktívne, progredujúce, liečbou ťažko ovplyvniteľné, s deštruktívnym röntgenologickým nálezom, postihujúce viacero kĺbov |
60 – 80
|
ODDIEL B – OSTEOPATIA A CHONDROPATIA
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
v %
|
|
1.
|
Osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia, osteopatia |
|
|
|
a) ľahká forma ovplyvňujúca celkovú zaťažiteľnosť organizmu, pri dlhom státí a chôdzi, T-skóre do -2,5 |
10 – 15
|
|
|
b) stredne ťažká forma, s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením pohyblivosti, T-skóre nad -2,5 |
35 – 45
|
|
|
c) ťažká forma, so zvýšenou lámavosťou kostí a s patologickými zlomeninami, ťažká deformácia chrbtice a dlhých kostí, T-skóre nad -4,0 |
60 – 70
|
|
2.
|
Sudeckova dystrofia |
|
|
|
a) mierna forma |
15 – 25
|
|
|
b) ťažká forma alebo nepriaznivá lokalizácia |
35 – 45
|
|
|
Posudkové hľadisko:Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa stanoví podľa stupňa, rozsahu funkčnej poruchy a lokalizácie procesu.
|
|
|
3.
|
Chronická osteomyelitída |
|
| |
a) ľahkého stupňa (lokalizovaná, s nepatrnou aktivitou procesu, drobné hnisanie
vo fistule) |
10 – 20
|
| |
b) stredného stupňa (mierna trvalá sekrécia z fistuly, známky aktivity v laboratórnych nálezoch) |
30 – 40
|
| |
c) ťažkého stupňa (časté ataky s horúčkou, zreteľná infiltrácia mäkkých častí, hnisanie a vylučovanie sekvestrov, známky aktivity v laboratórnych nálezoch) s alteráciou celkového stavu |
60 – 80
|
| |
Posudkové hľadisko:Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia vyplývajúceho z lokalizácie, rozsahu a aktivity procesu s jej účinkami na celkový stav a prípadné následné choroby (napr. anémiu, amyloidózu).
|
|
|
4.
|
Chondrodystrofia |
|
| |
a) telesná výška (malý vzrast) nedosahuje 120 cm |
40 – 50
|
| |
b) s ťažkými deformáciami končatín, hrudníka a obmedzením výkonnosti organizmu, zníženou pohyblivosťou, poruchami ventilácie. Telesná výška do 100 cm |
70 – 80
|
ODDIEL C – INÉ CHOROBY MÄKKÉHO TKANIVA, SYNOVIÁLNEJ BLANY A ŠĽACHY
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
v %
|
|
1.
|
Iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy |
|
| |
a) ľahké formy, zriedka recidivujúce, s miernou poruchou funkcie postihnutého systému, s opakovanými subjektívnymi ťažkosťami, pri záťaži v stoji a pri chôdzi, ak je obmedzená pohyblivosť končatín pri záťaži |
10 – 15
|
| |
b) dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu (obmedzenie funkcie o 1/3), so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenovým nálezom, ev. občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného kĺbu i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu |
25 – 35
|
| |
c) ťažké formy, neovplyvniteľné liečbou, trvale aktívne, progredujúce, s výraznými deštruktívnymi röntgenovými zmenami a ťažkou poruchou funkcie, postihujúce niekoľko kĺbov |
60 – 80
|
ODDIEL D – CHOROBY SVALOV
Všeobecné posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa poruchy funkcie svalov na jednotlivých končatinách a na trupe – analogicky k nasledujúcim pohybovým obmedzeniam a obrnám. Samotné postihnutie svalov (bez ohľadu na etiológiu), ak nemá vplyv na výkonnosť organizmu a pracovné zaradenie, sa posudkovo nehodnotí. Treba prihliadnuť aj na zvláštne poruchy, ako sú nedostatočné telesné proporcie (napr. chondrodystrofia), deformácie končatín, poruchy kĺbových funkcií, svalových funkcií a statiky, neurologické poruchy. Taktiež treba vziať do úvahy stupeň adaptácie a kompenzácie poruchy.
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
v %
|
|
1.
|
Svalové dystrofie, myopatie, myositidy |
|
|
|
a) ľahké poruchy s miernou či lokálnou atrofiou, dystrofiou a s obmedzením len
na dlhé státie a chôdzu |
30 – 40
|
|
|
b) stredne závažné poruchy s podstatným obmedzením pohyblivosti a s obmedzením výkonnosti organizmu |
60 – 70
|
|
|
c) ťažké poruchy s ťažkým obmedzením pohyblivosti |
80 – 90
|
|
|
Posudkové hľadisko:Miera poklesu zárobkovej činnosti sa určí bez ohľadu na etiológiu ochorenia,
s ohľadom na výslednú poruchu funkcie, pohyblivosti a výkonnosti.
|
|
|
2.
|
Syndrómy svalovej paralýzy, myastenia gravis |
|
| |
a) okulálna forma |
20 – 30
|
| |
b) okulobulbárna (anartria, dysfónia, regurgitácia tekutín nosom, diplópia) |
60 – 80
|
| |
c) mierna generalizovaná forma (stabilizovaná imunosupresívnou liečbou a
po tymektómii) |
30 – 40
|
| |
d) ťažká generalizovaná forma (s dysartriou, dysfágiou, prehĺtacie ťažkosti, s postihnutím celého kostrového svalstva, stav po tymektómii, časté exacerbácie napriek imunosupresívnej liečbe) |
60 – 80
|
ODDIEL E – DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
v %
|
|
1.
|
Stavy po zlomeninách taoových výbežkov alebo priečnych výbežkov stavcov |
10
|
|
2.
|
Stavy po zlomenine tela stavca, vrodené chyby |
|
|
|
a) bez účinku na statiku |
10
|
|
|
b) s miernym účinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a
pri chôdzi |
20
|
|
|
c) s výrazným účinkom na statiku (s obmedzením pohybu v danom úseku),
s deformáciou, občasnými prejavmi svalového a nervového dráždenia, slabosťou svalového korzetu |
30 – 40
|
|
3.
|
Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách |
|
|
|
a) bez účinku na statiku |
10
|
|
|
b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikorachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku |
20
|
|
|
c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice,
s výraznou poruchou svalového korzetu |
40 – 50
|
|
4.
|
Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice |
|
|
|
a) s miernym reziduálnym funkčným nálezom |
10 – 20
|
| |
b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu |
35 – 45
|
| |
c) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a s poruchou funkcie zvieračov |
70 – 80
|
|
5.
|
Ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie |
|
|
|
a) ľahkého stupňa |
10
|
|
|
b) stredného stupňa (napr. vo viacerých pohybových segmentoch vyjadreným obmedzením až stuhnutím chrbtice, pri skolióze 40o – 75o pri klinových stavcoch, motýlikovitých stavcoch, pri fixovanom okrúhlom chrbte s tvorbou gibbu) |
35 – 45
|
|
|
c) ťažkého stupňa (napr. stuhnutie viacerých stavcov chrbtice, používanie trupovej ortézy, ktorá zahaňa tri časti chrbtice, extrémne skoliózy s otočným sklzom, spondylolistéza so sklzom o 2/3 tela stavca) |
60 – 70
|
|
6.
|
Scheuermannova choroba |
|
|
|
a) s ťažkou poruchou funkcie (akútny stav) |
20
|
|
|
b) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po piatich rokoch) |
10
|
|
7.
|
Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylartritída) |
|
| |
a) ľahkého stupňa |
20 – 30
|
| |
b) stredného stupňa – IV. stupeň (súčasné stuhnutie niekoľkých častí chrbtice) |
40 – 50
|
| |
c) ťažkého stupňa – V. stupeň so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov, s poruchami ventilácie |
60 – 80
|
| |
Posudkové hľadisko:Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg diagnostikou chrbtice.
|
|
ODDIEL F – STAVY PO ÚRAZOCH
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti
v %
|
|
1.
|
Stavy po zlomeninách kostí lebky |
|
|
|
a) bez postihnutia mozgových funkcií |
5 – 10
|
|
|
b) ľahká porucha mozgových funkcií |
15 – 20
|
|
|
c) stredne ťažká porucha mozgových funkcií |
30 – 40
|
|
|
d) ťažká porucha s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti |
50 – 60
|
|
|
e) ťažká porucha narušujúca integritu mozgových funkcií |
80 – 100
|
|
2.
|
Stavy po zlomeninách čeľuste |
|
|
|
zle zahojené, s defektom, s ovplyvnením inervácie, žuvania, mimiky, hlasu |
10 – 20
|
|
3.
|
Stavy po zlomeninách skeletu hrudníka |
|
|
3.1.
|
Stavy po úrazoch hrudníka, sériové zlomeniny rebier, zlomeniny sterna so závažným obmedzením pohybu hrudníka a hrudnej steny, podľa stupňa poruchy pľúcnych funkcií a srdcovej činnosti |
|
|
|
Posudkové hľadisko:Miera poklesu zárobkovej činnosti sa určí podľa stupňa poruchy uvedenej v kapitole VIII oddiele B položke 5 a v kapitole IX oddiele A položke 1.
|
|
|
3.2.
|
Následné stavy bez poruchy pľúcnych funkcií a srdcovej činnosti |
10
|
|
4.
|
Stavy po úrazoch panvy, zlomeninách panvových kostí a symfýzy, stavy po zlomeninách krížovej kosti a kostrče |
|
| |
a) ľahké poruchy obmedzujúce dlhé státie a chôdzu, s miernymi subjektívnymi ťažkosťami |
10 – 15
|
| |
b) stredne ťažké poruchy statiky a dynamiky chrbtice a dolných končatín |
30 – 40
|
| |
c) ťažké poruchy pohybu, s trvalým dráždením nervov, poruchou funkcie zvieračov, so závažnými parézami a svalovými atrofiami |
70 – 80
|
| |
Posudkové hľadisko:Porušenie celistvosti panvového pletenca s poruchou statiky a dynamiky chrbtice, funkcie dolných končatín sa posúdi podľa zostávajúcich porúch.
|
|
ODDIEL G – POSTIHNUTIE KONČATÍN
Všeobecné posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov.
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti
v %
|
|
1.
|
Aseptické nekrózy |
|
|
|
Posudkové hľadisko:
Po aktívnom štádiu sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určí podľa pretrvávajúcej funkčnej poruchy na postihnutom kĺbe končatiny. |
|
|
2.
|
Strata oboch horných končatín od zápästí a vyššie |
50 – 70
|
|
3.
|
Strata jednej hornej a jednej dolnej končatiny |
50 – 70
|
|
4.
|
Strata jednej hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo krátky kýpeť ramena |
|
|
|
a) na dominantnej končatine |
50 – 70
|
|
|
b) na nedominantnej končatine |
40 – 50
|
|
|
c) s menej rozsiahlejšími amputačnými stratami hornej končatiny |
30 – 40
|
|
5.
|
Stuhnutie ramenného kĺbu v priaznivej polohe pri dobre pohyblivom ramennom pletenci |
15 – 25
|
|
6.
|
Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu |
10 – 15
|
|
7.
|
Habituálne vykĺbenie ramena |
|
|
|
a) ojedinelé vykĺbenie |
10
|
|
|
b) častejšie vykĺbenie (alebo vykývaný kĺb) s obmedzením výkonnosti končatiny |
15 – 20
|
|
|
c) vykĺbenia sternoklavikulárne alebo akromioklavikulárne s obmedzením funkcie končatiny |
15 – 20
|
|
8.
|
Pseudoartróza kľúčnej kosti |
5 – 10
|
|
9.
|
Stav po zlomenine ramennej kosti zahojenej v nepriaznivom postavení so značným obmedzením funkcie končatiny |
20 – 30
|
|
10.
|
Roztrhnutie (ruptúra) svalov |
5 – 10
|
|
11.
|
Chronická radiálna a ulnárna epikondylitída s poruchou funkcie končatiny pri záťaži
(s ľahkým postihnutím motorickej inervácie a poruchami cievneho zásobenia) |
|
|
|
a) postihnutie jednej končatiny |
10 – 15
|
|
|
b) postihnutie oboch končatín |
20 – 25
|
|
12.
|
Stuhnutie v lakťovom kĺbe |
|
|
|
a) v priaznivom postavení |
20 – 30
|
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
45
|
|
13.
|
Obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe |
|
|
|
a) ľahkého stupňa, pri voľnej rotačnej pohyblivosti predlaktia |
10
|
|
|
b) ťažšieho stupňa (vrátane obmedzenia rotačnej pohyblivosti predlaktia) |
20 – 25
|
|
14.
|
Izolované obmedzenie rotačnej pohyblivosti predlaktia |
|
|
|
a) v priaznivom postavení (stredné pronačné postavenie) |
10
|
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
20
|
|
15.
|
Vykývaný lakťový kĺb |
20
|
|
16.
|
Pseudoartróza predlaktia |
20 – 30
|
|
17.
|
Stav po zlomenine vretennej kosti a lakťové zahojenie s ľahkou dislokáciou |
10 – 15
|
|
18.
|
Stav po zlomenine kosti/kostí predlaktia (vretennej a lakťovej) zahojené s dislokáciou a s poruchou funkcie susedných kĺbov |
25 – 35
|
|
19.
|
Stuhnutie zápästného kĺbu |
|
|
|
a) v priaznivom postavení (ľahká dorzálna extenzia) |
10
|
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
15
|
|
20.
|
Obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe |
|
|
|
a) nepatrného stupňa |
5
|
|
|
b) závažnejšieho stupňa |
10
|
|
21.
|
Zle zahojené alebo nezahojené zlomeniny zápästných kostí, jednej záprstnej kosti alebo viacerých záprstných kostí s poruchou funkcie ruky |
10 – 30
|
|
22.
|
Stuhnutie kĺbov palca na ruke v priaznivom postavení |
5
|
|
23.
|
Stuhnutie jedného prsta |
5
|
|
24.
|
Strata koncového článku a polovice základného článku palca na dominantnej ruke |
5
|
|
25.
|
Strata všetkých článkov palca na dominantnej ruke |
25 – 35
|
|
26.
|
Strata jedného prsta ruky (okrem palca) |
10 – 15
|
|
27.
|
Strata troch prstov ruky II + III + IV |
|
|
|
a) dominantnej končatiny |
25 – 35
|
|
|
b) nedominantnej končatiny |
20
|
|
28.
|
Strata všetkých desiatich prstov na oboch rukách |
70 – 80
|
|
29.
|
Strata úchopovej schopnosti ruky na základe chýbania alebo stuhnutia všetkých prstov jednej ruky alebo niekoľkých prstov oboch rúk |
50
|
|
30.
|
Nervové poškodenie úplné, jednostranné |
|
|
|
Posudkové hľadisko:Pri postihnutí dominantnej končatiny sa určí vyššia miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti ako pri postihnutí nedominantnej končatiny.
Izolované poškodenie senzitívnej inervácie sa nehodnotí. V prípade poškodenia senzitívnej inervácie celej končatiny sa miera schopnosti zárobkovej činnosti hodnotí 20 percentami. Pri stredne ťažkom poškodení motorickej inervácie sa určí miera poklesu zárobkovej činnosti polovicou percentuálneho hodnotenia, ako je uvedené v ďalšom texte.
|
|
|
30.1.
|
Nervové poškodenie hornej končatiny – plexus brachialis |
60 – 70
|
|
30.2.
|
Poškodenie hornej časti plexus brachialis |
40 – 50
|
|
30.3.
|
Poškodenie dolnej časti plexus brachialis |
50 – 60
|
|
30.4.
|
Nervus axillaris |
20 – 25
|
|
30.5.
|
Nervus radialis, celý nerv |
25 – 35
|
|
30.6.
|
Nervus radialis – stredná časť alebo dolná časť |
10 – 20
|
|
30.7.
|
Nervus ulnaris – horná časť alebo dolná časť |
25 – 35
|
|
30.8.
|
Nervus medianus – horná časť |
25 – 35
|
|
30.9.
|
Nervus medianus – dolná časť |
30
|
|
30.10.
|
Nervus radialis a nervus axillaris |
30 – 40
|
|
30.11.
|
Nervus radialis a nervus ulnaris |
30 – 40
|
|
30.12.
|
Nervus radialis a nervus medianus |
30 – 40
|
|
30.13.
|
Nervus radialis, nervus ulnaris a nervus medianus v oblasti predlaktia |
40 – 50
|
|
31.
|
Strata oboch dolných končatín v predkolení a vyššie |
75
|
|
32.
|
Strata jednej dolnej končatiny a jednej hornej končatiny |
75
|
|
33.
|
Strata jednej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe alebo s veľmi krátkym kýpťom stehna |
50 – 70
|
|
34.
|
Strata jednej dolnej končatiny v stehne |
50
|
|
35.
|
Strata jednej dolnej končatiny v predkolení, priehlavku alebo v Chopartovom kĺbe |
45
|
|
36.
|
Strata palca nohy so stratou hlavičky I. priehlavkovej kosti alebo strata iného prsta |
10
|
|
37.
|
Strata II. – V. prsta alebo I. – III. prsta nohy |
10 – 15
|
|
38.
|
Strata všetkých prstov jednej nohy |
20 – 30
|
|
39.
|
Strata všetkých prstov oboch nôh podľa stavu kýpťa |
30 – 60
|
|
40.
|
Stuhnutie oboch bedrových kĺbov v nepriaznivom postavení |
70 – 80
|
|
41.
|
Stuhnutie jedného bedrového kĺbu v priaznivom postavení (flexia 20o, vonkajšia rotácia 20o, stredné postavenie medzi abdukciou a addukciou) |
30 – 40
|
|
42.
|
Stuhnutie jedného bedrového kĺbu v nepriaznivom postavení |
40 – 50
|
|
43.
|
Obmedzenie pohybu bedrových kĺbov |
10
|
|
43.1.
|
ľahkého stupňa |
|
|
|
a) jednostranné |
10
|
|
|
b) obojstranné |
20
|
|
43.2.
|
Stredného stupňa |
|
|
|
a) jednostranné |
20 – 25
|
|
|
b) obojstranné |
40 – 45
|
|
43.3.
|
ťažkého stupňa |
|
|
|
a) jednostranné |
30 – 40
|
|
|
b) obojstranné |
60 – 70
|
|
44.
|
Pseudoartróza kaeka stehennej kosti |
40
|
|
45.
|
Stavy po zlomenine stehennej kosti (kaeka, diafýzy, epikondylu) liečené konzervatívne aj osteosyntézou, príp. endoprotézou |
|
|
|
a) pri dobrej funkcii končatiny |
20 – 30
|
|
|
b) s porušenou funkciou končatiny
(výrazná deformácia, svalová atrofia, porucha motorickej inervácie, skrátenie o 4 cm a viac) |
40 – 45
|
|
46.
|
Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového, kolenného kĺbu |
|
|
|
Posudkové hľadisko:Pri endoprotézach kĺbov je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od pretrvávajúcej poruchy pohyblivosti a vplyvu záťaže na končatinu (napr. porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie končatiny o viac ako 4 cm).
|
|
|
46.1.
|
Jednostranná (totálna endoprotéza) |
20 – 35
|
|
46.2.
|
Obojstranná (totálna endoprotéza) |
40 – 60
|
|
47.
|
Stuhnutie oboch kolenných kĺbov |
60 – 70
|
|
48.
|
Stuhnutie jedného kolenného kĺbu |
|
|
|
a) v priaznivom postavení (ohnutie približne 10o) |
25 – 30
|
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
35 – 45
|
|
49.
|
Uvoľnenie väzivového aparátu kolena |
|
|
|
a) svalovo kompenzovateľné |
10
|
|
|
b) svalovo nekompenzovateľné |
20
|
|
|
c) vyžadujúce spevnenie podporným aparátom, podľa postavenia a osovej odchýlky a porušenia funkcie končatiny |
25 – 30
|
|
50.
|
Trvalé následky po vybratí menisku |
|
|
|
a) pri dobrej stabilite a rozsahu pohybu |
10
|
|
|
b) pri stredne ťažkej poruche |
20
|
|
|
c) pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu |
25 – 30
|
|
51.
|
Zlomenina pately nezahojená, s obmedzenou extenziou kolena, neistou chôdzou, nutnosťou používať podporný aparát |
20 – 25
|
|
52.
|
Obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch |
|
|
|
a) ľahkého stupňa |
10
|
|
|
b) stredného stupňa |
20 – 30
|
|
|
c) ťažkého stupňa |
40 – 50
|
|
53.
|
Stav po zlomenine tíbie |
|
|
|
a) dobre zahojená |
5
|
|
|
b) zahojená so skrátením, v nesprávnom uhlovom postavení a s porušenou funkciou končatiny |
30 – 40
|
|
54.
|
Pseudoartróza tíbie |
30 – 40
|
|
55.
|
Stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka |
|
|
|
a) dobre zahojené |
10 – 20
|
|
|
b) zahojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine |
30 – 40
|
|
56.
|
Stuhnutie horného členkového kĺbu |
|
|
|
a) v priaznivom postavení (stuhnutie členka v neutrálnom postavení kĺbu) |
10
|
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
15
|
|
57.
|
Stuhnutie dolného členkového kĺbu |
|
|
|
a) v priaznivom postavení (stredné postavenie) |
10
|
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
15
|
|
58.
|
Stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu |
|
|
|
a) v priaznivom postavení |
15
|
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
20 – 25
|
|
59.
|
Pes equinovarus (podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa) |
|
|
|
a) jednostranný |
20 – 30
|
|
|
b) obojstranný |
30 – 50
|
|
60.
|
Ostatné deformity nohy |
|
|
|
ťažšieho stupňa, s poruchou statiky a dynamiky nohy pri stoji a chôdzi v závislosti
od funkčného rozsahu pohybu |
10 – 30
|
|
61.
|
Stuhnutie alebo deformácia prstov nôh |
5
|
|
62.
|
Nervové poruchy úplné, jednostranné |
|
|
|
Posudkové hľadisko:V miere poklesu zárobkovej činnosti sú zahrnuté aj poruchy vazomotorické a trofické.
Čiastočné poruchy inervácie nervov sa hodnotia tretinovými hodnotami.
Stredne ťažké motorické poruchy sa hodnotia polovičnými hodnotami. Senzitívne poruchy inervácie pre celú dolnú končatinu sa hodnotia 30 percentami. Izolované senzitívne poruchy inervácie sa nehodnotia.
|
|
|
62.1.
|
Plexus lumbosacralis |
65 – 70
|
|
62.2.
|
Nervus femoralis |
40 – 45
|
|
62.3.
|
Nervus ischiadicus |
50 – 70
|
|
62.4.
|
Nervus tibialis |
30
|
|
62.5.
|
Nervus fibularis |
30
|
ODDIEL H – NÁDORY KOSTÍ, SVALSTVA A MÄKKÝCH TKANÍV
Všeobecné posudkové hľadisko: Ak dôjde v dôsledku onkologickej liečby k amputácii končatiny, určí sa pokles schopnosti zárobkovej činnosti podľa príslušnej kapitoly. Podobne sa postupuje v prípadoch, keď nádorom alebo jeho odstránením došlo k porušeniu stability nosného alebo pohybového aparátu a k obmedzeniu pohybu.
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
v %
|
|
1.
|
Zhubné nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív |
|
| |
a) počas onkologickej liečby |
80
|
| |
b) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30 – 50
|
| |
c) neliečiteľné formy |
90
|
Comments Off
Všeobecné posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa lokalizácie procesu, vplyvu na celkový stav organizmu, prítomnosť sprievodných príznakov, pohotovosti k recidívam, resp. prechodu do chronicity. Prihliada sa na sprievodné orgánové alebo systémové zmeny, infekčné komplikácie, vplyv na obmedzenie pohybu a podobne.
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
v %
|
|
1.
|
Infekcie kože a podkožného väziva (chronické pyodermie) |
|
|
|
a) ohraničené procesy alebo procesy mierne rozšírené do okolia |
10 – 15
|
|
|
b) výrazné prejavy, s vplyvom na celkový stav organizmu |
30 – 40
|
|
|
c) rozsiahle, dlhodobé aktívne formy odolávajúce liečbe, so znížením celkovej výkonnosti organizmu |
50 – 60
|
|
|
d) formy s nepriaznivým priebehom (septické stavy) |
70 – 80
|
|
2.
|
Pľuzgierovité – kožné ochorenia (pemfigus, pemfigoid) |
|
|
|
a) ohraničené procesy alebo procesy mierne rozšírené do okolia |
10 – 15
|
|
|
b) výrazné prejavy s vplyvom na celý organizmus |
30 – 40
|
|
|
c) rozsiahle, dlhodobé aktívne formy odolávajúce liečbe, s podstatným znížením výkonnosti organizmu |
50 – 60
|
|
|
d) formy s nepriaznivým priebehom (septické stavy) |
70 – 80
|
|
3.
|
Dermatitis a ekzém |
|
|
|
a) ohraničené prejavy (predilekčné miesta), stabilizované formy, zriedkavé exacerbácie |
5 – 15
|
|
|
b) výrazné prejavy, s častými exacerbáciami alebo generalizované stabilizované formy |
25 – 35
|
|
|
c) rozsiahle, dlhodobo aktívne formy odolávajúce liečbe, so zníženou výkonnosťou organizmu |
50 – 60
|
|
|
d) formy trvalo aktívne s nepriaznivým priebehom |
70
|
|
4.
|
Papuloskvamózne ochorenie (psorióza, lichen) |
|
| |
a) ohraničené formy, intenzita procesu malá, zriedkavé exacerbácie alebo formy rozšírené, stabilizované, s dlhodobými remisiami |
5 – 15
|
| |
b) výrazné prejavy, časté exacerbácie alebo generalizované formy s dlhodobými remisiami |
25 – 35
|
| |
c) rozsiahle, dlhodobo aktívne formy odolávajúce liečbe, s podstatným znížením výkonnosti organizmu |
40 – 60
|
| |
d) formy s nepriaznivým priebehom alebo so závažným aktívnym kĺbovým postihnutím |
70
|
|
5.
|
Urtikária a erytém |
|
|
|
a) urtikárie často recidivujúce |
5
|
|
|
b) angioedém, často recidivujúci, bez trvalých somatických následkov |
5
|
|
|
c) angioedém trvalého charakteru, so závažnými reziduálnymi následkami, obmedzujúcimi celkovú výkonnosť organizmu (pretrvávajúce lymfedémy, poruchy trofiky s postihnutím pohyblivosti kĺbov) |
25 – 40
|
|
6.
|
Ochorenia kože a podkožného väziva spojené so žiarením (chronické expozície, choroby z mechanických, termických, fyzikálnych vplyvov, choroby z radiácie) |
|
|
|
a) ohraničené procesy, mierne rozšírené, stabilizované formy, zriedkavé exacerbácie |
15
|
|
|
b) výrazné prejavy na exponovaných častiach tela alebo generalizované stabilizované formy, zriedkavé exacerbácie |
25 – 35
|
|
|
c) generalizované prejavy alebo formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou |
40 – 60
|
|
|
d) formy s nepriaznivým priebehom (napr. nekrotické zmeny) |
70
|
|
7.
|
Choroby kožných adnex (ochorenie nechtov, alopécia, acne rosacea a pod.) |
|
|
7.1.
|
Postihnutie všetkých nechtov, s porušením nechtových platničiek |
10 – 20
|
|
7.2.
|
Alopécia, bez ohľadu na etiológiu |
10 – 20
|
|
7.3.
|
Acne vulgaris ťažkého stupňa |
10 – 20
|
|
7.4.
|
Acne conglobata, s celkovým vplyvom na organizmus (febrilné stavy, artralgie, tvorba fistúl, obmedzenie pohyblivosti) |
40 – 60
|
|
8.
|
Iné choroby kože a podkožného väziva (vitiligo, poruchy pigmentácie) |
5
|
|
9.
|
Zhubné nádory kože |
|
| |
a) po odstránení melanómu v štádiu Ia (T1 N0 M0) |
20 – 30
|
| |
b) po odstránení zhubných nádorov v štádiách (T1-2 N0-2 M0) |
50 – 60
|
| |
c) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej liečby |
70 – 80
|
| |
d) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30 – 50
|
| |
e) neliečiteľné formy |
90
|
Comments Off
|
Položka
|
Druh zdravotného postihnutia
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
v %
|
|
1.
|
Choroby prsníka (zápalové ochorenia, benígne nádory, kozmetické záležitosti) |
10
|
|
|
Posudkové hľadisko:Pri posudzovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa prihliada na prípadné obmedzenie funkcie v ramennom kĺbe ako následok operácie (napr. lymfedém, defekty svalov)
|
|
|
2.
|
Zhubný nádor prsníka |
|
|
|
a) po odstránení v štádiu I (T1 N0 M0) alebo po parciálnej resekcii |
20 – 30
|
|
|
b) po odstránení v štádiu II (T2 N1 M0) |
40 – 50
|
|
|
c) po odstránení v pokročilých štádiách – po odstránení prsníka s exenteráciou axily, počas onkologickej liečby |
70 – 80
|
|
|
d) neliečiteľné formy |
90
|
|
|
e) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30 – 50
|
|
3.
|
Stav po odstránení maternice pre nezhubný nádor, endometriózu a pod. |
10
|
|
4.
|
Zhubný nádor maternice (výnimka: carcinoma in situ) |
|
|
|
a) po odstránení nádoru tela alebo krčka maternice vo FIGO-štádiu Ia a Ib
(T1 NX M0) |
20 – 30
|
|
|
b) po odstránení nádoru vo FIGO-štádiu II (T2 NX M0) |
40 – 70
|
|
|
c) po odstránení nádoru v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby |
70 – 80
|
|
|
d) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30 – 50
|
|
|
e) neliečiteľné formy |
90
|
|
5.
|
Strata vaječníkov pre zápalové ochorenia, nezhubný nádor |
10
|
|
6.
|
Zhubný nádor vaječníka |
|
| |
a) po odstránení vo FIGO-štádiu Ia a Ib (T1 NX M0) |
30 – 40
|
|
|
b) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej liečby |
70 – 80
|
| |
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30 – 50
|
| |
d) neliečiteľné formy |
90
|
|
7.
|
Chronický alebo často sa opakujúci zápal vaječníkov, závesového aparátu maternice alebo maternice |
|
|
|
a) ľahkého stupňa |
5
|
|
|
b) stredného stupňa |
10
|
|
|
c) ťažkého stupňa, recidivujúce akútne výtoky viackrát do roka, s rozsiahlym palpačným nálezom, nutnosťou opakovanej ATB terapie, s recidivujúcou močovou infekciou, poruchami močenia |
15
|
|
8.
|
Endometrióza ťažkého stupňa |
20
|
|
9.
|
Pokles steny pošvy, prolaps pošvy alebo maternice |
|
|
|
a) bez inkontinencie alebo so stresovou inkontinenciou I. stupňa |
10
|
|
|
b) s občasnou inkontinenciou moču |
30 – 40
|
|
|
c) s úplnou inkontinenciou moču, s prihliadnutím na etiológiu a možnosť riešenia permanentným katétrom |
70 – 80
|
|
10.
|
Stav po plastickej operácii svalov panvového dna |
|
|
|
a) s dobrým operačným efektom |
10
|
|
|
b) s funkčným oslabením svalov panvového dna s obmedzením výkonnosti organizmu, bez inkontinencie moču |
20 – 25
|
|
11.
|
Craurosis vulvae so sekundárnymi zmenami, vredmi, ekzémami, jazvami |
20 – 25
|
|
12.
|
Zhubný nádor pošvy (s výnimkou carcinoma in situ) |
|
| |
a) po odstránení vo FIGO-štádiu I (T1 N0 M0) |
30 – 40
|
| |
b) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej liečby |
70 – 80
|
| |
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30 – 50
|
| |
d) neliečiteľné formy |
90
|
|
13.
|
Zhubný nádor vonkajších rodidiel (s výnimkou carcinoma in situ) |
|
| |
a) po odstránení vo FIGO-štádiu I a II (T1-2 N0 M0) |
30 – 40
|
| |
b) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej liečby |
70 – 80
|
| |
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30 – 50
|
| |
d) neliečiteľné formy |
90
|
Comments Off
|
Príspevky (RSS)