Zvláštna aróma hlasu jemnosti
diaľka sa ozýva presladkými tónami
harfy nynfickej
nadzemská symfónia
je reťazou bez začiatku i bez konca
iba ťažko ju pretrhneš.
Magnetofón, prúd piesní
unáša ma fantázia, rám tónov.
Ich lásky na krídlach nesie.
Krása melancholiky piesne.
každá je ako karavána poézie
zastrčený kút neoceniteľných vnád
a človek je pieseň,
pieseň je človek.
chcem stáť na rohu ulíc a spievať,
od srdca k srdcu
o radosť ty si pieseň a smútok je hudba.
Sieňou džez otrasie ,snivé tango
v objatie vlíeva
tak sladko je tancovať tango.
Rock and roll zaburáca sťa uragán
husle vedia vpíjať žiaľ
a znova ho vyliať
pri saxofóne nemožno myslieť,
nemožno smútiť.
Gitár strún šum tak skvostne,
je ihrať sa na krídlach melódie
a more ju spieva čistým hlasom
prevýši dunenie zvonov
jej túha lietavo ide nad vlnami.
Snivým sluchom preciťujem melódie pohybu
spieva, spieva, buráca
v svetle farebných žiari sa stráca.
i kreslením a poznám ťa snáď.
Ja pozdravovať chcem spevákov hlas,
dvoch milencov.
Hudba a pieseň, čo nám dané je.
Je kolískou i hrobom.
Comments Off
Príspevky (RSS)