Z izby vyženiem samotu do rána.
A tu nebudú prekvapený nie sami.
Privítam náhlivo deň
do rozpínavosti času.
Aj vplávam do neho loďou poznania.
Loď bez záchranných pásov
pre úskalie života.
Do reality.
|
|
|
Z izby vyženiem samotu do rána. |