« 
 »
19 07 2009

Romantika

Pridané autorom: fiskus v kategórii Verše - môjmu srdcu blízke

Čas zabudnutý v žiare svetiel
fosforujúceho ohňa
bez rámca pravidiel,
bez okov, ktoré dáva
pocit zodpovednosti.

V šumení večerného
zvuku lahodiacich strún
a pri mesiaci sa naše ruky ihrali
s rukami krásnych diev,
dcér Venuše.

Plamene žiariac
gestom lahodnosťou
mimo úsmev cynikov.

Len zamilované pohľady
bez zmien počasia
večerami čo prešli
ako pútnici bez mena.

I tu i tam kdesi
večerný dych gitár sa hlási.

Tento príspevok bol pridaný Nedeľa, Júl 19th, 2009 o 2:04 pm do kategórie Verše - môjmu srdcu blízke. Všetky odpovede na tento príspevok môžte sledovať za pomoci droja. Komentáre aj odkazovanie sú momentálne uzavreté

Komentáre sú uzavreté