Občan "spravodlivo" potrestaný

Prvou istou zmienkou o slávení sviatku Narodenia Pána práve 24 decembra je správa z rímskeho prostredia z roku 354 v kalendárnych záznamoch Depositio episcoporum et Depositio martyrum. Deň 24 december sa tam označuje ako festum solis natalis invicti podľa rímskeho kalendára. Ďalej je tu zmienka o slávení vianočných sviatkov v Ríme okolo rokov 335-337. Slávili sa zvlášť v konštantínovej bazilike. Autorom týchto zmienok je rímsky chronograf F. D. Filocalus. Keďže nepoznáme skutočný deň Kristovho narodenia a už vôbec nie hodinu, existujú tu minimálne 2 hypotézy, prečo sa začali Vianoce sláviť práve 24 decembra: 1. hypotéza vypočítateľnosti

Keďže 24 marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvesoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 24 december.Toto datovanie sa však postupne diferencovalo a nastáli tu niektoré odchýlky. Napriek tomu sa však v latinskej cirkvi ujal zvyk sláviť Vianoce práve 24 decembra. Ťažkosti predstavenej hypotézy sú hlavne pre nedostatok dostupných prameňov ohľadom presného počítania týchto kalendárných dní roka, nejednotnosť a ťažšia historická interpretovanosť. 2. Dejinovo náboženská hypotéza. Omnoho väčšiu pravdepodobnosť má dejinno náboženská hypotéza, ktorú zastávajú hlavne autori F. J. Dolger, B. Botte, J. A. Jungmann, O. Cullmann, H. Frank a iní, ktorí hovoria o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka, ktorý bol nariadený pre Rímske impérium ako sviatok práve na 24 december. Stalo sa tak v roku 275 cisárom Aurelianom na počesť boha Slnka z Emes. Kresťania použili tento pohanský sviatok a nanovo ho interpetovali v kresťanskom duchu. Slnko predstavovalo Krista, čo je znázornené aj na starokresťanských náhrobkoch. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista – ako Slnka – na základe biblických citátov. Z Ríma sa slávenie narodenia Ježiša Krista rozšírilo najprv do Afriky a južnej Itálie. Slávenie Vianoc v Španielsku upravila saragosská synoda v roku 380. Písomná zmienka o slávení kresťanských Vianoc sa tam objavuje okolo roku 461 v zozname sviatkov Gregora z Tours v diele Historia Francorum. Na Východe sa tento rímsky zvyk sláviť Vianoce akceptoval do konca 4 storočia. Bazil, Gregor Naziánsky a Gregor Nyssenský v Kapadócii spomínajú súčasne vo svojich kázňach Zjavenia Pána a aj Narodenie Pána, keďže sviatok Zjavenia Pána je starší. V roku 386 predsedá sláveniu tohto sviatku Zlatoústy v Antiochii. V egypte sa prvý raz spomínajú Vianoce v roku 432. V jeruzaleme a v Palestíne sa sviatok Narodenia Pána slávil neskôr. Známa pútnička Ethéria a takisto arménsky lekcionár z roku 415 liturgicky datujú slávnosť Kristovho vtelenia na 6 január. Spomínaný lekcionár má na 24 december liturgickú spomienku Jakuba a Dávida. V arménskej cirkvi dodnes slávi sviatok Narodenia Pána 6 januára. Celkovo môžeme povedať, že slávenie sviatku Vianoc malo aj antiheretický konkrétne kontraariánsky charakter. Keďže Arius popieral Kristovo božstvo a napádal Kristovu inkarnáciu, slávenie vianočných sviatkov predstavovalo hlavne v staroveku aj osvetový charakter medzi kresťanmi. Práve týmito sviatkami sa zdôraznil reálny fakt Kristovej inkarnácie slávením slávnosti narodenia, pričom jej obsahom bol Kristus ako Boh a človek.

Jednou z legiend svetovej výroby čokolády a cukroviniek sa stal nemec Franz Stollwerck. V roku 1839 založil v Kolíne nad Rýnom závod na výrobu cukríkov proti kašľu a sortiment rozšíroval aj o čokoládu, marcipán a perníky. Štafetu prevzalo jeho 5 synov. Firmu pozdvihli na úroveň medzinárodného koncernu a otvárali úspešné pobočky – v americkom Stamforde, Londýne, vo Viedni, v rumunskom Brašove, Budapešti a roku 1896 aj v Bratislave. Bratia Stollwerckovci si vybrali starý Prešporok ako nádejné centrum rozmachu uhorského priemyslu, odkiaľ mohli zásobovať monarchiu aj zahraničie. Kvalitný, ale cenovo náročnejší tovar, mal v chudobnom Uhorsku spočiatku problémy s odbytom. Firma preto sortiment rozšírila o nové druhy čokolády a cukroviniek, ktoré boli cenovo prístupnejšie. Synonymom firmy sa v Uhorsku stali mliečne karamelové cukríky, známe ako štolverky.

Sladké pokrmy patrili medzi najžiadanejšie od úsvitu dejín ľudstva. Ešte za našich starých otcov boli však sladkostí v dnešnom chápaní synonymom luxusu. Širšie vrstvy s nimi prišli do styku až v 19 storočí. Hlavným sladidlom bol po tisícročia včelí med. Novodobá výroba cukroviniek nastala až po objavných cestách v 15-17 storočí, keď moreplavci priniesli do Európy cukrovú trstinu a kakaové bôby, z ktorých pôvodní obyvatelia Ameriky pripravovaly ostrý nápoj. Z aztéckeho názvu vznikol aj pojem čokoláda. Horký nápoj sa rýchlo rozšíril v urodzených kruhoch a v 18 storočí sa dostal aj do Viedne a miest habsburskej monarchie. V rovnakom storočí sa podarilo získať i prvý cukor z cukrovej trstiny a hľadali sa preň aj iné zdroje.

V strednej Európe sa pre cukrovarníctvo stala najdôležitejšou biela repa. Medzi priekopníkov jej šľachtenia a spracovania na cukor sa zaradil prešovský lekárnik Samuel J. Gertinger. Ako prvý v Uhorsku získal v roku 1801 z jedného funta repy jeden lót tvrdého cukru. S továrenskou výrobou začal o 30 rokov neskôr podnikateľ Ján Lačný v prvých cukrovaroch Uhorska vo Veľkých Úľanoch a vo Vojniciach na juhu Slovenska. Naše územie sa nadlho stalo hlavnou základňou výroby cukru v Uhorsku. Postupne vznikali cukrovary v Trnave, Šuranoch, Pohronskom ruskove, Trenčianskej Teplej, Trebišove a inde. Väčšina cukru však končila na stoloch zámožných vrstiev v Rakúsko Uhorsku a najmä v zahraničí, kam sa vyviezli 2/3 jeho slovenskej výroby. Cukor ako základný kameň výroby cukroviniek a jedna z hlavných ingrediencií na prípravu novodobej čokolády, sa v podmienkach Slovenska začal využívať až od konca 19 storočia. Výrobcovia cukroviniek a čokolády vychádzali z receptúr a metód vyvinutých v Nemecku, vo Švajčiarsku a v iných krajinách.

Veniec, typický skôr pre anglosaské, prípadne nemecké prostredie, patrí u nás k novým znakom Vianoc. Napriek tomu si rýchlo získal veľkú obľubu. Pri jeho viazaní musíte začať kruhovým základom, ktorý si zhotovíte napríklad zo suchého machu, dlhej slamy alebo prútia. Bežne môžete kúpiť aj korpusy z polystyrénu. Z pripravených prírodnín si uviažte malé zväzočky, ktoré k základu postupne priložíte a omotáte lykovým špagátom alebo viazacím drôtom.Takto postupne zaplňte celý kruh. Podobným spôsobom môžete omotávať aj dlhšie vetvičky brečtanu. Takýto venček môžete pre väčší efekt nechať ľahko presvitať. Hotový veniec možno ponechať holý, prípadne okolo neho obtočte farebnú stužku. Ak chcete mať dekoráciu ešte atraktívnejšiu, môžete ju doplniť vpichovanou kvetinkou. Na jej zhotovenie budete potrebovať kúsok králikárskeho pletiva, ktoré zmotáte do guličky a tú upevníte drôtikom ku korpusu. Do guličky potom napichajte kratšie vetvičky, pekne vyfarbené plody, šišky priviazané na drôtik a pod. Lenže na niektoré z týchto ozdôb musíte myslieť s dostatočným predstihom. Pre väčší efekt môžete hotový veniec ozdobiť niektorým z melických sprejov. Do súčasného adventného venca vkladáme 4 sviečky, podľa počtu adventných nedieľ. Keď sa na adventnom venci zapáli prvá sviečka, každé dieťa vie, že o necelé 4 týždne prídu Vianoce. Adventný veniec však nemal vždy takúto podobu. Prvý adventný veniec vraj okolo roku 1860 zavesil Johan Wichlern, hamburský duchovný, v domove pre opustené deti. Bol to obrovský čečinový veniec s 24 sviečkami – každý adventný deň sa zapaľovala jedna. Ako dnes, keď v de každý deň otvárajú nové dvierka na adventnom kalendári.

Prvý známy ručne vyrobený kalendár je z roku 1851. No do všeobecného povedomia sa dostal až začiakom 20 storočia. Keď bol vynálezca tlačeného adventného kalendára Gehard Lang ešte dieťa, jeho matka mu urobila kalendár s 24 malými sviečkami zastrčenými do podložky s obrázkami. Neskoršie Lang participoval na tvorbe kalendára vo firme Geichhold a Lang. Tvorili ho malé farebné obrázky, na každý deň jeden, ktoré sa nalepovali na pretlačený podklad. To bol prvý tlačený kalendár, hoci bez otváracích okienok, vydaný v roku 1908. Tento kalendár bol pomenovaný vianočný kalendár. Na začiatku 20 storočia Gerhard Lang vo firme. Sankt Johannis Printing Company vydal prvý kalendár s 24 malými okienkami. Biblické námety na pozadí bolo vidieť až po otvorení okienka. Kalendár naštartoval triumfálnu cestu okolo sveta. Kým Lang zavrel svoju spoločnosť v 30 rokoch, vydal okolo 30 rozličných verzií adventných kalendárov.