Občan "spravodlivo" potrestaný

Známe sú stretnutia s dávnymi bohmi, spomienky na život starovekých keltských liečiteliek, zázračne nadobudnuté jasnovidecké schopnosti pri pobyte v gréckom chráme. Martina a Juraj boli na dovolenke v Turecku. Všetko bolo výborné. Ubytovali sa v niekoľkohviezdičkovom hoteli a mali bohatý program. Raz na výlete si Martina kúpila v bazári malú sošku. Ani neviem prečo, priznala. Niečím ju oslovila. Nebola zo vzácneho materiálu ani bohvieako umelecky hodnotná. Položila si ju na nočný stolík, a keď Juraj zaspal, hlavou sa jej preháňali myšlienky, nebola som to ja. Úplne som zabudla na to, kto som. Cítila som veľké napätie, pretože si manžel doviedol domov novú ženu. Bola mladšia a krajšia ako ja. Dal za ňu veľa peňazí. Tak veľa, že mi nemohol kúpiť na narodeniny sľúbený náramok. U Martiny nastala takzvaná depersonalizácia. Bola kýmsi iným. Ženou dosť bohatého obchodníka. Požívačného, trochu despotického. Vošla do cudzieho sveta proti svojej vôli. Prehadzovala sa v posteli a prežívala muky žiarlivosti. Ale bola správne vychovaná. Žena je žena a od svojho muža musí zniesť všetko. Rozmýšľala som, ako sa pomstiť. Ráno mi iste manžel prikáže pripraviť dobré raňajky. Aj pre ňu. Po týchto úvahách som zaspala. Ráno ešte chvíľku nevedela, kto je a kde je. Potom začula Juraja z kúpeľne, ako si pospevuje. Do oči jej vstúpili slzy. Rozplakala sa bezmocne ako dieťa. Juraj vyšiel von s holiacim strojčekom a vypytoval saj jej, čo sa stalo. Vety Už na mňa nebudeš mať čas… Všetko len ona…ani ten náramok…zneli nezmyselne. Zrazu precitla a nechápala, čo sa stalo.
Informácia z neznáma – Mladí ľudia sa usadili na skalách v Nemecku, keď išli po stopách keltských druidov. V blízkosti bol vraj kedysi posvätný dubový háj a medzi bralami keltskí zasvätenci čerpali energiu z vesmíru. Poznali niekoľko druhov – liečivú, posilňujúcu, na zosilnenie vnímavosti, na riešenie odpovedí o bytí. Svitalo. Podľa niektorých ezoterických učení býval práve tento čas bodom, keď bol človek vystavený silným vesmírnym a zemským vplyvom. Jeden z partie, Hans, otvoril oči a neveriaco sa posadil. Zrazu nastalo svetlo ako napoludnie. Bolo intenzívne a horúce. Svetlo však nebolo všade. Vyzeralo ako vysokánsky svetelný stĺp, siahajúci od brál do nekonečna. Na zemi sa jasne črtal žiarivý kruh. Nebol to hlas, čo ma prebudil, ani obrazová vízia, ťažko hľadal slová, ako to vysvetliť. Postavil sa a z ničoho nič dostával odpovede na otázky, ktoré si na univerzite neraz kládli s kamarátmi. Sme ľudia a Zem je jediná vo vesmíre? Ak áno, aké je naše poslanie? Dospejeme k poznaniu a zodpovieme túto otázku? Hans chcel pristúpiť l svetlu. Nemohol. Neznáma sila mu zablokovala mozog a ten nedával príkaz na pohyb. Tak si to uvedomoval. A vtedy dostal tú najneuveriteľnejšiu odpoveď. Raz sa ktorýsi z kamarátov opýtal, či si myslia, že život je len Zem a ostatné galaxie sú iba kopčiská skál a zmes prachu a plynu. Pri pohľade na svetelný stĺp odrazu pochopil, že každá planéta je laboratórium, ktoré vyrába potrebné energie na život niektorej bunky ľudského, zvieracieho čo rastlinného sveta. Rôzne skupenstvá chemických prvkov, mrazy a horúčavy sú potrebné na to, aby dozreli práve tie sily a energie, bez ktorých by na Zemi život nemohol existovať. Ráno si všetci rozprávali o svojich snoch. Nerobievajú to, no u každého sa sen odvíjal od vysokého svetelného stĺpa. Jednému sa snívalo, že si jeden svetelný lúč pritiahol a ovinul okolo tela. Vraj takto zloží ťažké skúšky, keďže študoval letecké motory. Druhý stál pod stĺpom a vyhrieval si zo športovania zranené koleno, ktoré ho v chladnom počasí bolieva. Ďalší sa len díval na svetlo a opísal ho ako kráľovskú cestu do neznámych vesmírnych diaľok.

Koľko máme slobodnej voľby? – Podľa Vladimíra Savčenka 30% vplýva na naše správanie reinkarnačný karmický program. 30 % nám programuje rodová karma a 40% máme podľa slobodnej voľby. Teda dosť na to, aby sme sa rozhodovali, mali sa radi, hľadali pozitívne hodnoty, a najmä poznali sami seba a svoje ciele v živote. Ing. Jozef Lengyei, lektor kurzu Ovládanie vedomia, hovorí: Osud je náš životný plán, s ktorým prichádzame na svet – ako keď prichádza dieťa do školy, aby sa niečo naučilo. Tak ako sú niektoré deti v škole konfliktné a problémové a iné obľúbené a bystré, aj my sa môžeme rozhodnúť, akými žiakmi budeme. Ak nám aj naši rodičia nedali dobrý vzor, my sa môžeme rozhodnúť, či zopakujeme ich chyby, alebo sa z nich poučíme. Pravda, mnohí vravia, ťažko sa zbavíme chýb či nevhodného vzoru, ak by sme sa nevedeli vzdať svojich negatívnych myšlienok, neznášanlivosti. Spirituálni učitelia tvrdia, že namiesto negatívnych vzorov treba spájať vlastné šťastie so šťastím iných ľudí. Máme sa naučiť tešiť z činnosti, ktorou prispievame k spokojnosti iných. Len potom úplne slobodne formujeme svoj osud, svoj osobný príbeh, históriu, prejavy citov a emócii, len potom odhalíme svoju oblasť neznáma.
Naši pomocníci – Človek nie je pri formovaní svojho osudu celkom osamotený. V židovsko-kresťanskej i moslimskej tradícii mu pri tom pomáha anjel strážny. .Ak, pravda, vieme počúvať. V šamanskej tradícii je to silové zviera alebo spojenec. Všetko v našom svete tvoria vibrácie – vlnenie. Čím je vibrácia ťažšia, tým je objekt hutnejší a môžeme ho cítiť a vidieť. Anjeli majú vibrácie ľahučké s rýchlejším pohybom, a preto ich ľudské oko uvidí len v mimoriadnych stavoch vedomia. Ale-ako hovoria anjelológovia-pomáhajú ľuďom radi, že existujú aj nižší duchovia, našuškávači. Vedia málo, ale chcú byť aktívni a dôležití. Tí prídu aj vtedy, keď si želáme, aby sa iným nedarilo, keď závidíme, pýšime sa alebo nie sme tolerantní k odlišnostiam. Ako sa s nami zhovárajú? Majú taký istý jazyk ako my? Nie. Prejavujú sa v myšlienke, nápade, pocite, v pochopení, náhlom osvietení. Je to telepatický prenos alebo symbolický jazyk, ktorý sa prejaví v synchornicite. Na niečo napríklad myslíme, s niečím si nevieme poradiť. Vtedy sa stane niečo, čo sa nášmu problému podobá, hoci v nesúrodných veciach. Niekedy v presnom, inokedy v opačnom symbole, ktorý však jednoznačne poukáže na náš problém. Niekto to nazývy náhoda, iní povedia – to je dôkaz, že to zariadil náš strážny anjel, spojenec či pomocník. To sa prejavil osud.
Pomocníci v nás – Kde sa v šamanskej tradícii berie silové zviera, ktoré človeku pomáha? Rečou modernej psychológie by to bol symbol nášho nevedomia, ktorý nás charakterizuje. Máme s tým zvieraťom niečo podobné – sklony, vlastnosti, silu a podobne. Symbolizuje súhrn vlastností a tým nám vymedzuje možnosť nášho konania. Teda osudový výber? Nie je to podobné aj s inými pomocníkmi? Lebo najnovšie sa ľudia usilujú spojiť so svojím duchovným sprievodcom, so svojím vyšším ja. Autori metódy channeling Sanaya Roman a Dr. Duane Packer tvrdia, že sa to môžeme naučiť všetci. Môžeme spolupracovať so svojimi osobnými sprievodcami, ku ktorým si vytvoríme kanál. Naši osobní sprievodcovia často plnia úlohu spojovacieho článku ešte s vyspelejšími duchovnými bytosťami, ktoré majú nadanie prenášať nejaké energie a s nimi informácie zo svojich dimenzií do našich. Málo slovami povedia veľa. Pomáhajú nám v našom rozhodovaní. Aby sme sa vyjadrili dnešnou terminológiou – dávajú kvalitné vstupy našej slobodnej vôli. Mierny tranz, hlboký relax, sústredenie, to všetko pomáha vytvoriť potrebný kanál.

Nikomu nevolala, nikto o tom nevedel. Nezamkla dvere, aby ju kamarátka, ktorá mala prísť ráno poliať kvety, našla a pochovala. Nechala list na rozlúčku, peniaze na pohreb. Zrazu si uvedomila, že neleží vo svojej posteli. Hmat začal fungovať. Spomenula si, ako ju vo chvíli, keď sa nezdala, že je už po všetkom, navštívila nejaká postava. Najskôr bola ako obláčik. Sadla si k nej na posteľ. Tichučko sa jej prihovorila: Nemá zmysel umrieť. Ešte si nepreverila všetky svoje sily. Nevieš, čo pekné ťa v živote stretne. Prečo si myslíš, že bez Jurgena iná? Verila si mu, narobila si si dlhy, len aby si bola zaujímavá. Klamala si všetkých, požičiavala si si, ale to všetko je minulosť. Aj ja som chcel takto utiecť a vidíš! Telo nemám, ale všetky trápenia, čo som prežíval pred samovraždou, prežívam aj teraz. A som na tom ešte horšie. Kým som mal telo, mohol som bežať, spať, kričať. Teraz som blúdiaci duch bez možnosti aspoň na chvíľu sa prestať trápiť. To bude čakať aj teba. Ani medzi duchov nebudeš môcť ísť, kým nepríde čas tvojej prirodzenej smrti. HEiga zacítila na perách čosi mokré a slané. Uvedomila si, že plače. Bola presvedčená, že z plných pľúc kričí: Prečo ste ma zachránili? Ale nevydala ani hláska. Otvorili sa dvere a ktosi zasvietil. Bola to sestrička.
Kto ju zachránil? – V dokladoch má napísané meno Michael Deon. Štátna príslušnosť: Spolková republika Nemecko. Napriek tomu je známy pod menom Šambandl. Je vyhľadávaným veštcom, liečiteľom, psychoterapeutom, poradcom. Pracoval v Afrike ako stavbyvedúci nemocníc a misijných staníc a vždy sa živo zaujímal o život domorodých robotníkov. Raz ho v jednej z dedín zobrali k miestnemu šamanovi. Bolieval ho žalúdok a šaman ho vyliečil. Po tomto zážitku zatúžil sa tiež stať šamanom. Všetky víkendy i dovolenky venoval učeniu. Po troch rokoch ho zasvätili. Ležal som v horúčave úplne nahý na rozpálených kameňoch. Mal som už svoje silové slová, ktoré mi prišlo na pomoc vždy, keď sa ponoril do tranzu. Vtedy však neprišlo, spomína. Zostal sám s pocitom prázdneho a vyľudneného priestoru, ktorý s anavyše pohyboval ako kolíska. Potom prišli duchovia prírody. Michaela trápili, bili, prehadzovali. Napokon mu prepichli jazyk a rozštvrtili ho. Cítil a počul, aký zvuk vydáva trhané ľudské telo. Cítil, ako mu pukla koža, ako sa svaly vzopreli a vzdorovali žily. Počul plesknutie vyvrhnutých vnútorností. Ale vedomie bolo stále rovnaké. Bdelé a vnímavé. Potom duchovia polievali kúsky tela miazgou stromov, a keď skončili, tak ho poskladali a prikryli lístím. Nakoniec sa vzdialili. Michael sa zrazu prebral z tranzu a videl pri sebe sedieť šamana. Nemohol sa ani pohnúť, čo ho celé telo bolelo. Šaman, o dobrých 20 kíl ľahší než on, ho vzal do náručia a odniesol pod strechu. Namáčal handry do chladného odvaru z bylín a poukladal ich na boľavé telo. Spal som asi 3 dni. Keď som sa zobudil, cítil som sa ako znovuzrodený. Bolesť zmizla. Mal som nesmiernu silu. Ostalo mi však zopár červenkastých tých na miestach, kde som bol rozštvrtený.
Hľadanie samovrahov – Odvtedy môže Michael podnikať cesty do astrálu a vyhľadávať ľudí, ktorí chcú spáchať samovraždu. Do Nemecka sa vrátil pred niekoľkými rokmi. Nikdy nechodím do astrálu kvôli vzrušeniu, ale preto, aby som zachránil zúfalcov. Ak pri ceste nájdem niekoho, kto sa pokúša pustiť si plyn alebo sa zmárniť iným spôsobom, musím zasiahnuť. Keďže do jeho prítomnosti vstupujem len svojím duchom. Telo leží doma stuhnuté v tranze – nemôžem sa mu prihovoriť, vysvetľuje. Usilujem sa skríknuť príkaz, aby som ho zastavil. Niekedy sa však stáva, že si samovrah svojím rozhodnutím vytvoril akúsi hradbu a celú energiu sústredí do vykonania činu. Vtedy si buď zapamätám jeho telefónne číslo, pozriem adresu, alebo nakuknem do susedných bytov, či je niekto doma. Našepkám, čo vidím, a niekedy to prítomná osoba pokladá za akýsi vnútorný hlas, intuíciu a zájde tam. Zvyčajne sa vrátim čo najrýchlejšie do svojho tela a zavolám políciu alebo záchranku sám. Niekedy len ťažko vysvetlím, ako to viem, pretože samovražda sa často vyskytne aj 200 km od môjho bydliska. Michael vyhľadáva samovrahov tak, že v istej chvíli pocíti čosi ako buchnát. To je koncentrovaná energia samovraha. Potom sa mu zatmie pred očami a vidí malý, čierny obláčik. Vie, že je to silná, sústredená energia strachu, zúfalstva a bolesti. Oddelí sa od fyzického tela a hľadá ten obláčik. V poslednom čase sa spojil so skupinou ľudí, ktorí kontaktujú duchov podľa metódy Alana Kardaca. Niekedy pošlú Michaelovi na pomoc ducha niektorého samovraha. Ale až potom, keď sa neštastníkovi po záchrane vráti vedomie. Duch mu vysvetlí to čo Helge. Že trápenie sa zbaviť nemôže.

Pozrite sa do zrkadla – Zrkadlo vnímame ako samozrejmosť. Máme ho doma, v hoteli, kde trávime dovolenku. Vezmite si však zrkadlo so sebou k vode. Polovicu zrkadla ponorte do vody a dobre sa dívajte. Pomôžte si fantáziou, predstavivosťou. Čo sa vám vynára? Stromy, kvety, ľudia, zvieratá? Vidíte napríklad vodopád? Môže znamenať úspech len vtedy, ak sa súčasne nevynorí v blízkosti kaštieľa, hradu alebo ženy. Vidíte bubon? Môže znamenať škandál. Ak je svetlý, tak zvyčajne klebety, ak tmavý, bude to niečo vážnejšie. Obrázok jednej fľaše ukazuje na zdravie, 2 fliaš a viacerých varuje pred nebezpečenstvom úrazu. Vtáčikovia môžu zničiť príjemné i nepríjemné správy. Ak ich spoznáte, viete opísať, správy vám neublížia. AK ide o neznámy druh, je to narážka, že sami seba dobre nepoznáte. A že práve to nepoznané vás môže zradiť. Do zrkadla môžete hľadieť iba raz. Je to umenie, ktoré možno uskutočňovať aj v skupine. Určite si, kto sa bude pozerať na minulosť, kto na súčasnosť a kto na budúcnosť. Ak ste večer sami, ľahnite si a počítajte do 5. Potom si predstavte, že strácate fyzickú záťaž tela ako vo sne. Stávate sa ľahučkými ako obláčik. Aj si jeden vyhliadnite a usaďte sa na ňom. Zacestujte si do magickej záhrady. Aké kvety sú v nej? Materina dúška? Ak sa objaví rodičom alebo pedagógom, mali by väčšmi dbať o duchovný vývoj detí. Vidíte margarétky? Sú to kvety zasvätené. Saturnovi. Vyjadrujú zvláštnu pomocnú silu, z ktorej sa človek učí rozumieť pričinám svojich žiaľov, neúspechov a spoznáva karmické vzťahy. Postupne získava sily, ktoré mu pomôžu prekonať negatíva vo vlastnej karme.
Meditácie na Veľký voz – Kto vie dobre vizualizovať a meditovať, má možnosť v dovolenkovom čase použiť techniku, ktorú používajú taoisti. V mysli si vyobrazia súhvezdie ponárali. Potom si prezerajú jednotlivé planéty. Aby sa im ľahšie cestovalo, zakryjú sa červeným oblakom. Ak sa vám teda podarí dostať sa na jednotlivé hviezdy, vedzte, že pre taoistov je Veľký voz stredom všetkých tvorivých metamorfóz. Podľa jedného starého textu odtiaľ prichádza všetko tvorivé. Na dovolenke máte viacej času skúšať večer čo večer dostať sa na Veľký voz. A tam získavať rozličné energie pre telo i dušu. Tam získa medizujúci inšpiráciu na splnenie svojich snov a túžob.

Placche – Jarmila po francúzsky nevie. V Paríži však žije dosť Čechov a Slovákov, preto napísala listy na niekoľko adries. A raz sa dočkala. Odpovedala jej rodina, ktorá sa do francúzska presťahovala z Košíc. Skupinu Alberta Lepritza, ako sa nazývali, našla v zastrčenej uličke v dome s veľkým oblúkovitými oblokmi. Tam, za dverami jednej z miestnosti, videla presne takú istú knižnicu a rovnaký nábytok ako na prvom sedení. Ukázalo sa, že členovia Parapsychologickej spoločnosti si dali meno podľa mŕtveho francúzskeho bádateľa, ktorý ďalej rozvíjal teórie Taliana Calligariho. Čo všetko sa Jarmila dozvedela? Profesor Giuseppe Calligari pôsobil v roku 1909 na univerzite v Ríme. Už vtedy napísal kontroverznú štúdiu Myseľ, ktorá lieči. Po vypuknutí I. svetovej vojny odišiel na front ako lekár. Pri liečení si všimol, že v tele človeka sú rozličné body, pomocou ktorých možno vyvolať to, čo vtedy označovali ako mimoriadne či paranormálne schopnosti. Niektoré zranenia vyvolali aj jasnovidectvo a telepatické spojenia so vzdialenými príbuznými. Profesor Calligari ďalej zistil, že stimuláciou istých bodov a dráh sa dajú čítať myšlienky iných, a tiež, že rovnako možno telepaticky myšlienky a pocity vysielať. Skúmané osoby videli predmety aj osoby niekoľko kilometrov vzdialené, a aj auru, a dokázali sa zviditeľniť na dvoch miestach súčasne. Rozprávali mu aj o stretnutí s obyvateľmi z iných dimenzií a vibrácie. Videli hviezdy a planéty ako na dlani. Toto všetko vraj nosíme v sebe ako dar od stvorenia. Nie sú vybraní náhodní jedinci. Profesor tie body nazval placche. Majú priemer 10 mm a na ľudskom tele sú ich stovky. Ako ich však nájsť? To dokážu len majstri. Dráhy totiž vedú zvisle i vodorovne. Vytvárajú hustú sieť rôznych geometrických útvarov. Podobajú sa na symboly bohov, vesmírne telesá, označované ako stavebné prvky vesmíru.
Individualita – Celý vesmír je premietnutý v ľudskom tele, v každej bunke, v každom atóme. Pri stimulácii placche získava človek informácie o všetkom, čo kedy ľudstvo zažilo. Je to v našom nevedomí, odkiaľ informácie čerpá aj vedec, umelec, organizátor kozmických letov, visí napísané na stene laboratória Alberta lepritza vo Francúzskej parapsychologickej spoločnosti v Paríži. Lenže podobne ako odtlačky prstov, aj mapa bodov a dráh placche je individuálna. Je množstvo tvarov a vzorov, ktoré treba objaviť. Ak napríklad nastane spontánna jasnovidnosť, ide o samospúšťací mechanizmus v dráhach a bodoch. Možno to dosiahnuť aj rozličnými mentálnymi technikami. S Jarmilou sme domýšľali: Načo mi bude, povedzme telefón? Veď budem poznať mapu svojich plancche. Stačí mi len zobrať ihlu s elektrickým hrotom a mierne ju kdesi zatisnúť a moje myšlienky a pocity sa prenesú k dotyčnému. Ale to potom ani nebudem musieť povedať, ľúbim ťa. Bože, veď nebudem môcť ani zaklamať! Stlačením istých vzorov na telesných mapách uvidíme svojich blízkych, aj keď sú na míle ďaleko. Aj oni nás, tak načo vymýšľať videotelefón? Experimentátori ešte nevedia všetko. Sú miesta, kde sú spoje hluché, niekde len so slabučkou ozvenou. S profesorom Callingarim sa už nikdy nedokázala spojiť. Žeby to všetko robil len pre tento článok?