Veniec, typický skôr pre anglosaské, prípadne nemecké prostredie, patrí u nás k novým znakom Vianoc. Napriek tomu si rýchlo získal veľkú obľubu. Pri jeho viazaní musíte začať kruhovým základom, ktorý si zhotovíte napríklad zo suchého machu, dlhej slamy alebo prútia. Bežne môžete kúpiť aj korpusy z polystyrénu. Z pripravených prírodnín si uviažte malé zväzočky, ktoré k základu postupne priložíte a omotáte lykovým špagátom alebo viazacím drôtom.Takto postupne zaplňte celý kruh. Podobným spôsobom môžete omotávať aj dlhšie vetvičky brečtanu. Takýto venček môžete pre väčší efekt nechať ľahko presvitať. Hotový veniec možno ponechať holý, prípadne okolo neho obtočte farebnú stužku. Ak chcete mať dekoráciu ešte atraktívnejšiu, môžete ju doplniť vpichovanou kvetinkou. Na jej zhotovenie budete potrebovať kúsok králikárskeho pletiva, ktoré zmotáte do guličky a tú upevníte drôtikom ku korpusu. Do guličky potom napichajte kratšie vetvičky, pekne vyfarbené plody, šišky priviazané na drôtik a pod. Lenže na niektoré z týchto ozdôb musíte myslieť s dostatočným predstihom. Pre väčší efekt môžete hotový veniec ozdobiť niektorým z melických sprejov. Do súčasného adventného venca vkladáme 4 sviečky, podľa počtu adventných nedieľ. Keď sa na adventnom venci zapáli prvá sviečka, každé dieťa vie, že o necelé 4 týždne prídu Vianoce. Adventný veniec však nemal vždy takúto podobu. Prvý adventný veniec vraj okolo roku 1860 zavesil Johan Wichlern, hamburský duchovný, v domove pre opustené deti. Bol to obrovský čečinový veniec s 24 sviečkami – každý adventný deň sa zapaľovala jedna. Ako dnes, keď v de každý deň otvárajú nové dvierka na adventnom kalendári.




Príspevky (RSS)