Sladké pokrmy patrili medzi najžiadanejšie od úsvitu dejín ľudstva. Ešte za našich starých otcov boli však sladkostí v dnešnom chápaní synonymom luxusu. Širšie vrstvy s nimi prišli do styku až v 19 storočí. Hlavným sladidlom bol po tisícročia včelí med. Novodobá výroba cukroviniek nastala až po objavných cestách v 15-17 storočí, keď moreplavci priniesli do Európy cukrovú trstinu a kakaové bôby, z ktorých pôvodní obyvatelia Ameriky pripravovaly ostrý nápoj. Z aztéckeho názvu vznikol aj pojem čokoláda. Horký nápoj sa rýchlo rozšíril v urodzených kruhoch a v 18 storočí sa dostal aj do Viedne a miest habsburskej monarchie. V rovnakom storočí sa podarilo získať i prvý cukor z cukrovej trstiny a hľadali sa preň aj iné zdroje.
V strednej Európe sa pre cukrovarníctvo stala najdôležitejšou biela repa. Medzi priekopníkov jej šľachtenia a spracovania na cukor sa zaradil prešovský lekárnik Samuel J. Gertinger. Ako prvý v Uhorsku získal v roku 1801 z jedného funta repy jeden lót tvrdého cukru. S továrenskou výrobou začal o 30 rokov neskôr podnikateľ Ján Lačný v prvých cukrovaroch Uhorska vo Veľkých Úľanoch a vo Vojniciach na juhu Slovenska. Naše územie sa nadlho stalo hlavnou základňou výroby cukru v Uhorsku. Postupne vznikali cukrovary v Trnave, Šuranoch, Pohronskom ruskove, Trenčianskej Teplej, Trebišove a inde. Väčšina cukru však končila na stoloch zámožných vrstiev v Rakúsko Uhorsku a najmä v zahraničí, kam sa vyviezli 2/3 jeho slovenskej výroby. Cukor ako základný kameň výroby cukroviniek a jedna z hlavných ingrediencií na prípravu novodobej čokolády, sa v podmienkach Slovenska začal využívať až od konca 19 storočia. Výrobcovia cukroviniek a čokolády vychádzali z receptúr a metód vyvinutých v Nemecku, vo Švajčiarsku a v iných krajinách.
Príspevky (RSS)