„Hubačka“ – odvodené od slova rybačka alebo poľovačka – naozaj patrí medzi tieto vášne.Každý si môže všimnúť, že aj chlapi, ktorých na zbieranie napríklad čučoriedok či malín nedostanete, sa po lepšom zoznámení so spôsobom zbierania húb stanú ich vášnivými lovcami. Lebo hubačka má naozaj všetky vlastnosti lovu – treba mať vytrvalosť, postreh, stopárske schopnosti, dobrú kondíciu. A ešte jedno, čo by mal každý lovec húb vedieť: medzi hubami sú aj dravce a veľmi nebezpečné. Jedovaté huby. Tichí a zákerní zabijaci. Treba ich dôkladne poznať, aby nám neublížili. V lese platí jednoznačná zásada – neznáme huby a tie, o ktorých mám pochybnosti, nebrať!!! Ale keď nazbierame tie dobré – mňam a super – netzreba váhať.
Hubačka, hubačka, trojaký úžitok…
Rovnako ako sa spieva v slovenskej ľudovej pesničke o ovečke o trojakom úžitku, mohlo by sa v súvislosti s naším zdravím spievať aj o hubách. Veď každému hubárovi zbieranie húb – teda hubačka – naozaj prospieva trojnásobne. Okrem zdravého pohybu na zdravom vzduchu, je zdrojom zdravého jedla, ktoré je nízkokalorické a zároveň má vysokú výživovú hodnotu. Obsahuje totiž látky, ktoré ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje – bielkoviny, aminokyseliny, vitamíny, minerálne a aromatické látky, špecifické cukry a tuky. Steny hubových buniek sú spravidla zo zlúčenín cukrov a chitínu, ktorý je síce nestráviteľný, ale prospešný tým, že zvyšuje peristaltiku čriev, čím pomáha tráveniu a očisťovaniu organizmu. Tretí spôsob prospešnosti húb pre ľudské zdravie je pomerne málo známy. Huby totiž – podobne ako zelené rastliny – obsahujú aj liečivé látky. Veď aj penicilín a mnohé iné antibiotiká sa pôvodné získavali len z niektorých nižších druhov húb.
Príspevky (RSS)