Huby ako potravina bývajú častejšie spojené s tradíciami než s výživou hodnotou húb. Mnohí si myslia, že podstatnú časť v ich tele tvorí voda. Je to pravda. Huby obsahujú veľa vody, ale nie viac ako napríklad repa alebo kapusta. Podiel vody v plodnici hríba tvorí 88%, u kozáka osikového 87% a kozáka brezového 90%. Najmenej vody majú prašnice 84%.
V závislosti od druhu, huby možno podľa ich výživnej hodnoty porovnať s ovocím, zeleninou, zemiakmi alebo s dobre prepečeným chlebom. Huby obsahujú cenné látky pre ľudský organizmus – fosfor, draslík, síru alebo železo. Obsahujú vitamíny B1, B2, B6 a podporujú trávenie. Biochemické rozbory ukázali, že v plodniciach húb, podobne ako v tele živočíchov, sa nachádza polysacharid glykogén. Viaceré huby, najmä mäsité rúrkovité – hríby, kozáky, masliaky obsahujú cukry.
Hlúbik a klobúk hríba má sladkastú chuť, vyjadruje ju prítomnosť glukózy alebo hroznového cukru, ktorý sa nachádza v zelených rastlinách, ovocí, jahodách alebo v mede. V hubách sú nerovnomerne rozložené bielkoviny ako aj organické kyseliny, tie dodávajú niektorým hubám ostrejšiu chuť. Viaceré druhy možno rozumne použiť ako korenie.
Huby sú teda nielen pochutinou a nie je zanedbateľná ani výživná hodnota. Celková energetická hodnota hubového vývaru s mäsovým vývarom je vyššia. Huby teda nepreceňovať, že sú mäsom lesa, ale ani nepodceňovať. Sú škodlivé, ale aj užitočné.
Hubársky september vrcholí vychádzkami za hubami do okolitých lesov. Každé stretnutie s lesnými hubami je pôžitok. Les, ako biofyzikálne prostredie s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami predstavuje dôležitý ekosystém, v ktorom huby s ostatnými prírodnými zložkami vytvárajú vzájomné vzťahy. Prírodné lesy existujú stáročia. Každú jeseň a zimu opadáva lístie a ihličie. Na povrchu pôdy hromadí veľké množstvo organickej hmoty. Táto na živiny bohatá lesná hrabanka je živnou pôdou pre hubové mycéliá. Oddávna si ľudia všímali spojitosť húb a stromov. Podľa toho i niektoré huby dostali mená – hríb smrekový, kozák brezový, osikový, alebo rýdzik smrekovcový. Rozdelenie húb Dnes poznámae viac ako 100 000 druhov húb. Huby sa od rastlín odlišujú tým, že nemajú chlorofyl, a preto si v procese fotosyntézy nemôžu samy vytvoriť cukry z vody a oxidu uhličitého. Len niektoré majú bunkovú stenu tvorenú z celulózy. Väčšinou sú z chitínu, čo je typická zložka tela hmyzu a iných živočíchov. Huby sa môžu rozmnožovať pohlavne a nepohlavne.
Žiť môžu: Saprofiticky: na odumretých častiach organizmov.
Paraziticky: odoberajú živiny od organizmov a nič nevracajú.
Symbioticky – odoberajú niektoré látky od organizmov, ale vracajú im iné.
Poznáme huby, ktoré sú smrteľne jedovaté, jedovaté, nejedlé a jedlé.
Smrteľne jedovaté sú: Muchotrávka tigrovaná – rastie v ihličnatých a listnatých lesoch. Nemá žiadnu vôňu a chuť má sladkú.
Muchotrávka zelená – často rastie pod bukmi a dumbi. Vôňu má po surových zemiakovch a chuť orieškovú.
Muchotrávka biela – rastie v parkoch najmä pod dubmi. Vôňa aj chuť je nevýrazná.
Muchotrávka končistá
Poznáme niekoľko otráv hubami s rôznymi následkami, viaceré z nich sú smrteľné. Niekedy môžu však aj jedlé huby spôsobiť ťažkosti. Stáva sa to po konzumácii väčšieho množstva jedla z húb.
Ľudia môžu mať poruchy trávenia, alebo aj alergické reakcie. Huby produkujú obrovské množstvo výtrusov, ktoré pôsobia ako alergény, môžu vyvolať sennú nádchu, aj astmatický záchvat. Ani jedlé a výborné huby nezbierame, keď sú plodnice staré. Taktiež poznáme množstvo húb, ktoré v surovom stave sú slabo jedovaté, ale keď ich povaríme dostatočne dlho, ich jedovatosť sa stráca, lebo obsahujú termolabilné jedy, a tie sa pri určitej teplote rozkladajú. Mnoho húb obsahuje aj termostabilné látky, ktoré svoj jedovatý účinok nestrácajú ani dlhým varením. Tieto druhy vyvolávajú ťažké otravy, ktoré sa niekedy končia smrťou.
Hubár by sa mal v prírodnom prostredí správať ohľaduplne. Niektorí hubári nejedlé huby vytrhávajú, rozkopávajú a rozmliažďujú, čím spôsobujú veľké škody na prírodnom prostredí. To, že sú huby nejedlé, ešte neznamená, že sú pre les nepotrebné. Práve naopak. Všetci by sme si mali uvedomiť, že príroda je jedinečné bohatstvo, ktoré v skutočnosti patrí nám všetkým, a nikto nemá právo ho ničiť.
Príspevky (RSS)