Vrátník otvára bráničku a v ten deň patrím medzi prvých návštevníkov domu, ktorý je už dlhé roky múzeom slávneho spisovateľa. Všade sa vyvaľujú mačky. Hneď pri vchode mi jedna zastala cestu, o 2 metre ďalej ležia na betónovom chodníku 4, v malej mramorovej nádrži sa ovlažuje vodou statný kocúr. Hemingwayove mačky prežívajú v ďalších pokoleniach a všetko tu vyzerá, akoby si slávny majster pera iba na chvíľu niekam odskočil. Najčastejšie do Španielska, Francúzska, a najmä do milovanej Afriky. Zovšadiaľ sem dovážal rôzne trofeje, ale najmä veľa zážitkov. Tie sa mu potom tlačili do pera a autor ich nestačil spisovať, dodávať im umeleckú hodnotu. U Hemingwaya len ťažko rozpoznať, čo mal radšej…život alebo písanie. Žil a písal naplno. Život preňho znamenal najmä písanie a všetko, čo zažil, sa usiloval pretvoriť na umelecký obraz.
Treba byť najlepším – Je to naozaj veľmi zvláštny pocit vojsť do tohto domu, kadiaľ sa voľakedy šuchtal majster. Na prvom poschodí postoja návštevníci v spálni, kde spával. Rozľahlá posteľ a na nej paplóny v obliečkach. Akoby spisovateľ iba pred chvíľou vstal a slúžka popravila lôžko. Vedľa je malá kúpeľňa a v nej váha, na ktorej si Ernest starostlivo sledoval kilogramy. Veľmi rád jedol, a aj keď plával a chytal ryby, predsa len mal nábeh na priberanie. V dome je veľká obývačka s knižnicou. Knihy sú všade, aj na chodbách. Kde sa našlo nejaké voľné miestečko, už tam dal urobiť poličku a nasúkal knižky. Boli jeho životom. Živil sa písaním a vždy vravieval, že byť dobrým spisovateľom, to nestačí. Treba byť najlepším. A ako to dokázať? Musíte neustále súťažiť s mŕtvymi spisovateľmi, s tými, čo boli najlepší, ale už nemôžu nič lepšie napísať. Ak ich prekonáte, potom prekonáte aj sami seba. Ernest vstával ráno veľmi zavčasu. O piatej už stál – nie sedel, lebo ho bolel chrbát – za svojím stolom a klepkal do písacieho stroja. V malom domčeku, v prístavbe, ktorú dal postaviť v záhrade iba zopár krokov od domu. Tu vždy začínal dobrodružnú cestu po papieri. Jeho knižky sa čítajú stále. Rovnako ako čitatelia Ernesta dodnes navštevujú jeho dom, dnes múzeum. Prichádzajú ich tisícky z celého sveta.
|
|
Príspevky (RSS)