O týchto ľuďoch vie dlho rozprávať pani Mária z dedinky pri Trenčíne. Má, ako vraví, dlhoročné spory so susedou bosorkou. Skutočnou. Takou, aké sa vraj vyskytovali v dávnych časoch. Údajne vie porobiť tak, že istý odborník na odstraňovanie škodlivých síl povedal: Všetko zlo, ktoré proti vám denne chystá, posiela prostredníctvom vašich sliepok. Mária ďalej sa dozvedela, že sliepky prekliatie roznášajú svojim kotkodákaním a chodením. Ba čo horšie, zlá, nenávistná a škodlivá energia sa dostáva do vajíčok. No a s nimi do všetkého, kde ich použijú. Raz Mária takmer omdlela. Je totiž vychýrená cukrárka a pečie na svadby, krstiny, oslavy narodenín! Ako prišli na to, že to má na svedomí susedka? Vraj ju videli, ako naberá hlinu z cintorína. S tou potom robí všelijaké čary. Pravda, hrob musí byť čerstvý, aby v ňom ležalo ešte nevyžiarené telo. Neskôr sa v Máriinom dome začali zjavovať kruhy vysypanej hliny. Raz pred dverami do domu, inokedy pred spálňou. Odvtedy sa Mária poriadne nevyspala. Je nervózna, nesústredená a po celom Slovensku a Česku hľadá majstra, čo by bol silnejší než suseda. Čo by zlomil zlo.
Aká sila – vždy sa v spoločnosti našli jednotlivci, akoby polodémonické bytosti, ktorí sa od ostatných líšili nejakou výnimočnou schopnosťou. Vedeli si nakloniť nadprirodzené sily a prinútiť ich či poprosiť o vytúženú zmenu. Robili to pomocou rozličných rituálov, slovami, piesňami, tancami. Ak išlo o zmeny pozitívne, robili ich bohyne, vedomkyne, veštice. Lenže čo mohlo byť pre jedného dobré, nemuselo takým byť pre druhého. Ak na objednávku uškodili, označovali ich strigami, bosorkami, ježibabami, čarodejnicami. Nešlo len o ženské záležitosti, našlo sa aj mnoho čarodejníkov a strigóňov. Pani Mária navštevuje dnešných senzibilov, vyškolených terapeutov, jasnovidcov, ktorí používajú rôzne techniky. Niektorým sa dokonca podarilo vyvolať jej strážneho anjela. Jeho odkazy zaznamenávala automatickým písmom. Navštívila aj takého, čo vie odstraňovať kliatby cez vyrobené pentakle aj u ľudí, ktorí majú vlastného strážneho ducha. Za jedným som cestovala až na východné Slovensko, spomínala. A viete, čo sa mi odvážil povedať? Vraj pani, to všetko si robíte sama. Aj tie pukania nábytku v noci. To je vaša nahromadená energia, ktorú si takto vybíjate. Ale čo tie kruhy hliny vysypané pred dverami do spálne? Veď som všetko pozamykala. Ako sa tam dostali? Spýtala som sa. Len pokrčil plecami a vravel čosi o tom, že potrebujem spirituálneho terapeuta, ktorý by moje podozrenia preprogramovať na lásku.
Iná realita – Máriu nikto nepresvedčí, že neexistujú sily zla, ktoré si robia s ľuďmi, čo sa im zachce. Nedávno navštívila aj regresného terapeuta. Uviedol ju do hlbokého meditačného stavu. Zrazu sa ocitla v šľachtickom paláci v Petrohrade. Bola bielogvardejským dôstojníkom. Prišli červení. Vytiahla pištoľ a vystrelila. Zabila. Potom si jedna z guliek našla aj ju. Umierala plná nenávisti a hnevu. To je príčina vašich ťažkosti. V tomto živote ste nevinná, ale musíte si prežiť situácie, v ktorých pocítite nenávisť niekoho druhého. Zneli terapeutove slová. Uvedomila si bezmocnosť a pozabíjala všetky sliepky. Kde ich však zakopať? Najlepšie tam, kam nechodili ľudia, aby sa zloba z nich nemohla šíriť každým pohnutím lístočka.
Nové pomenovanie – Energoinformačné pole nie je pre Máriu neznámy pojem. Niektorí senzibili zisťovali, či nemá narušenú auru. Konštatovali, že ju má prederavenú a všetky zlé informácie, cudzie hnevy, strachy sa jej cez dieru dostávajú do svetelného či energetického tela. Odtiaľ ovplyvňujú psychiku i telesné pocity. Pokúsili sa dieru zaplátať. Ale najskô by mala odpustiť susede, nepodozrievať ju a zbaviť sa strachu. Tu už psychotronici nepomôžu. A tak chodí a hľadá ďalej. V akú neosobnú silu však Mária verí? V melenézii a v šamanských praktikách ju nazývali mana. V starom Ríme to bola vis-vitalis. V staroegyptskej Smaragdovej doske je to univerzálna telesma, v hebrejčine ruách, v gnostických spisoch dynamis, v Číne čchi, v Tibete dorž, v Japonsku ki a v Indii prána. Filozof Platón ju nazýval nóus, siouxský kmeň vakanda, na Madagaskare to bola adria manitra, na Borneu petara. Viera v tejto sily siaha podľa odborníkov do paleolitického dávnoveku. Kráľovi sa kedysi pripisovala taká silná mana, že by už len pohľad naňho zabíjal. Žeby išlo o piatu fyzikálnu silu?
|
|
Príspevky (RSS)