Je ľahko extrémny šport, ktorý vznikol v roku 2000 na Novom Zélande. Zorb vynašiel Andrey Ahers. Inšpirovať sa nechal obrazom Leonarda da Vinciho, na ktorom je znázornenýá roznožený a rozpažený muž v kruhu. Priehľadnú guľu začal vyvážať do celého sveta. Princípom zorbingu je neriadené kotúľanie zorbu zo svahu smerom dole. Svah býva dlhý 200 metrov so sklonom okolo 20 stupňov. Zorb obsahuje rýchlosť 50 km/h a jeho zastavenie prebieha samovoľne pod svahom. Zorbovať môžete na trávnatom kopci, na snehu ale aj na vode, v lete aj v zime. Pokiaľ máte strach zorbovať sami, môžete si zorbu pozvať jedného spoluzorbujúceho. Zorb je guľa s priemerom 3 metre, vyrobená zo špeciálneho, priehľadného PVC, váži 90 kg a v priemere má 3,2 m. Vo vnútri tejto gule je ešte jedna, o niečo menšia. Obidve sú spojené dômyselnou konštrukciou. Pred samotným zorbovaním sa uskutočňuje niekoľko testov na prázdno kedy sa preveruje bezpečnosť prevádzky zorbu. Pre akciu sa vyberá taký terén a kopec, kde sa zorb nemôže dostať napríklad do tŕnia alebo stromov. Prepichnutie zorbu však nemá vplyv na zorbonauta. V súčasnej dobe sa zorbovanie prevádzkuje len so zorbom a postrojom. Veľa ľudí má obavy, že im bude pri kotúľaní zle. Táto predstava je síce opodstatnená, ale nie je pravdivá. Treba si uvedomiť, že otočenie o 360 stupňov je iba raz za 10 m a to už naozaj nie je až taká závratná rýchlosť. Možnosti poranenia sú minimálne, hlavne vďaka dômyselnej konštrukcii, ktorá všetky nárazy pri pohybe krajinou absorbuje. Na výber býva klasický zorbing, kde je človek vnútri gule pevne pripútaný, alebo hydrozorbing. Hydro zorbing spočíva v pridaní vody do vnútornej gule, a tak si človek môže vychutnať ten istý pocit ako má pri praní bielizne v práčke. V zorbe sa dá pohybovať aj po vodnej hladine, kde vlastnou silou rozbývete celú guľu a ide v nej prekonávať aj také prekážky ako sú napríklad splavy.
|
|
Príspevky (RSS)