Archív pre: December, 2009

S blížiacim sa vianočným obdobím začíname opäť premýšľať o slávnostnej výzdobe nášho bytu či domčeka. Kto si zakladá na tradíciach, dá iste prednosť osvedčenej kombinácii červenej a zelenej. Červená symbolizuje lásku a teplo, všeobecne je vyjadrením farby krvi, ktorá bola preliata pre lásku k Bohu. Zelená v tomto kontexte predstavuje nádej. Keď odhliadneme od symboliky, jednou z vlastností červenej farby je, že absorbuje svetlo a navodzuje pocit intímnej atmosféry. Tá korešpenduje s povahou Štedrého večera, ktorý je vždy opradený troškou napätého očakávania a počas ktorého sa ľudia schádzajú v užšom rodinnom kruhu. Pre romantikov, ktorí radi podľahnú hrejivej atmosfére, sa ideálne hodí zlatá farba, kde celkový dojem aranžmánu zvýrazňujú zlaté doplnky, korálky, stužky a drôtiky. Ak chcete interiéru dodať nádych jemnosti a hrejivosti, laďte ho do zlatista. Na Vianoce nebude ani veľmi hojné využitie tejto farby pôsobiť gýčovito. A trblietavé odlesky zlatej farby v tlmenom osvetlení navodia romantickú atmosféru. Dojem modernosti zase navodzuje dnes tak populárna biela farba a aranžmán v minimalistickom štýle. Biela je farbou nevinnosti, dokonalosti a čistoty a v prenesenom význame i čistých a jednoduchých línií moderného dizajnu. Táto farba tiež navodzuje zimnú atmosféru, pretože je farbou snehu. Bielej farbe sa pripisujú spájané s Vianocami – celistvosť, otvorenosť, pravda a vľúdnosť.

Zelená, červená a zlatá sú stále klasikou

Už aj u nás sa udomácňuje zvyk, že skôr ako postavíme stromček, ešte začiatkom adventu ozdobíme jednotlivé miestnosti bytu. Pri tomto sa dostanú k slovu už dávno nepoužívané, takmer zabudnuté predmety. Ako základ pre aražmán môžeme použiť najrozličnejšie úžitkové predmety, ako zrkadlo, mažiar, slamenicu či hoblík, ktoré sme našli v pivnici, ako aj kôš na ovocie a poháre, ktoré každodenne používame. Pohár na šampanské môžeme ľahko premeniť na svietnik. Najvhodnejší je oblý pohár, ale aj z vysokého pohára môžeme pripraviť peknú ozdobu na stôl, len musíme dbať na to, aby naša kompozícia harmonizovala s formou pohára. Škatule na balenie rozličných prístrojov alebo strojčekov pre domácnosť sú vystužené penovým polystyrénom. Bolo by ho škoda vyhodiť, pretože sa výborne môže použiť ako základ dekorácie. Dajte svojmu svietniku bohatý zelený a kvetinový odev. Využite ho ako kostru a oviňte okolo neho stonky brečtanu či ihličia, do ktorého ešte nastrkáte kvietky. Aby ste celej konštrukcii dodali potrebnú oporu, môžete ho celý omotať tenkým drôtom na kvety, krušpánom či niekoľkými vianočnými guľami. Dbajme na to, aby svietnik svojou veľkosťou na stole neprekážal. V dnešnej dobe už nie je problém si vyzdobiť okná buď vystrihnutými motívmi vianoc, alebo blikajúcim vianočným osvetlením, prípadne vianočnými guľami či špeciálnym snehovým sprejom. Vianočnú výzdobu si každý umiestni podľa rozlohy bytu a vlastného vkusu. Spýtajme sa aj na mienku ostatných členov rodiny a požiadajme ich o spoluprácu, nezabudnime, že najmä pre deti, ktoré sa nevedia dočkať vianočného večera, prípravy znamenajú veľký zážitok. Najfrekventovanejšia miestnosť v byte je kuchyňa. Gazdinky v nej strávia veľa času, preto nie je jedno ako si ju vyzdobíme – akú v nej máme pohodu. S väčším oduševnením sa pustíme do pečenia vianočného orechovníka, ak sme si kuchyňu pre vlastné potešenie vianočne skrášlili, vďaka čomu tam panuje tá pravá atmosféra.

Grékom nosí darčeky Sv. Vassilios až na Nový rok

V Írsku myslia na chudbnejších a nechávajú pootvorené dvere, na stole zasa symbolicky chlieb a mlieko ako pohostenie pre Svätú rodinu.

Švédi zdobia stromček až na Štedrý deň, aby im škriatok Jultomben, mohol pod ním zanechať darčeky. V Severnej Amerike nosí na Prvý sviatok vianočný darčeky Santa Claus a deti mu za to nechávajú v blízkosti stromčeka občerstvenie v podobe mlieka a koláčikov.

V Nórsku darčeky nosí koza! Podľa rozprávky o kráľovi Olafovi, ktorý zachránil pred istou smrťou vianočnú kozu a tá mu z vďačnosti prinášala vzácne liečivé bylinky.

V Poľsku po celý Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst. Keď sa objaví prvá večerná hviezda, začne sa podávať 12 chodov jedál, ako je 12 mesiacov v roku.

Fíni veria v Santa Clausa, dokonca celý svet verí, že Santa býva práve vo Fínsku, preto mu tam všetky deti posielajú vianočné priania.

V Dánsku robia veľké tajnosti s nákupom darčekov. Čím väčšie prekvapenie, tým štťastnejšia budúcnosť.

V Nemecku sa zas začínajú rozdávať darčeky už na Mikuláša a veľmi si zakladajú na bohatom stromčeku.

Taliani sú zas hrdí na tradíciu Betlehemov, ktoré sa dedia v rodinách po niekoľko pokolení a figúrky si pamätajú nejedno storočie.

V Rusku sa zapaľovali vo dvoroch ohne, aby sa tu mohli zohriať duše predkov. No a v Anglicku kedysi oslavovali Vianoce karnevalom, dnes plnia darčekami pančuchy zavesené v krbe.

Vianoce sú hádam nakrajším sviatkom roka. Nebolo to inak ani u našich predkov. Zimný slnovrat pripadal v dobách kresťanské Vianoce. Bolo to obdobie oslavy znovuzrodenia slnka a čas vhodný k magickým úkonom. Niektoré z pradávnych predkresťanských kúziel pretrvali a stali sa z nich zvyky. Vianočné dni boli vždy považované sa ideálnu dobu k veštbe do budúcnosti. Naši predkovia napríklad cez Vianoce lepili na lodičky zo škrupiniek sviečky a poslali ich po vode. Verili, že komu poplávala loďka ďaleko, odíde do cudziny. Majiteľ škrupinky, ktorá sa držala pri kraji nádoby, zostane blízko domova. Potopená orechová škrupinka veštila smrť. Pri Štedrej večeri sa krájali aj jabĺčka. Kto našiel z jadier krížik, mal do roka zomrieť. Komu zostali jadrá neporušené, alebo mali tvar hviezdy, mal byť celý rok zdravý. Štedrý deň bol na Slovensku bežne známy pod názvom Kračúň. Bol medzníkom medzi ubúdajúcim a pribúdajúcim svetlom, ktorého pôvodcom bolo slnko. Celý deň sa každý usiloval kontrolovať a usmerňovať svoje konanie, pretože kto ako robil v tento deň, tak mal konať po celý rok. Kto ráno nalačno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku.

Vo vianočný deň nemala prísť žena prvá do domu. Požičané predmety sa museli pred štedrým dňom vrátiť. Nič sa nesmelo požičať, lebo by sa aj majetok rozpožičal. Magický význam malo aj cesto a pečivo. Keď gazdiná vyniesla cesto na koláče, poobtierala si ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili. Hodila z neho aj sliepkam, aby dobre niesli. Ak sa pri kysnutí cesto dobre zdvihlo, aj gazdovstvo sa malo dvíhať. Svetlo v izbe sa nesmelo zapáliť, kým nebolo všetko pripravené. Do kúta nad stôl sa zavesili domáci na hradu jedličku, zvanú tiež jezuľa, ovešanú orechami a jablkami. Pod stôl položili železný predmet, najčastejšie sekeru, a kto ho počas večera pristúpil nohou, mal byť po celý rok zdravý. Nohy stola obopnuté reťazou symbolizovali súdržnosť a celistvosť rodiny v nastávajúcom roku. K stolu položili naši predkovia nádobu, do ktorej dali toľko lyžíc vody, koľko volo prítomných. Po večeri vodu premerali. Ak tam nebolo toľko lyžíc ako prv, niekto z prítomných mal do roka zomrieť. Inde zase do nádoby odkladali pre duše zosnulých kúsky z každého jedla, prv než ho začali jesť. Stôl bol prikrytý bielym obrusom. Na jeho vrchu boli dva pecne chleba. Jeden z nich musel ostať počas sviatkov celý. Z ďalšieho lámali a jedli. Na stole nesmel byť nôž. Bol na ňom cesnak, oblátky, med, orechy, varený hrach alebo bôb, varené sušené ovocie. Hlavným štedrovečerným jedlom bola kapustnica s hríbami a opekance s makom a medom. Pila sa domáca pálenka varená s cukrom, vanilkou, klinčekom, škoricou a citrónovou kôrou. Z pečiva sa jedli viaceré druhy lokší, makovníky, niekde aj orechovníky. Pri štedrej večeri muselo byť jedno miesto pri stole voľné pre náhodného pocestného a musela na ňom horieť lojová sviečka

Varené víno patrí k zime. Teda k studenému počasiu určite. Keď sa za oknami čerti ženia, nič nenavodí pôsobivejšie teplo domova, ako práve varené víno. Jeho podmanivá vôňa vyčarí neopakovateľnú atmosféru, chuť opojí zmysly, horúci pohár zohreje dlane. Vinári vravia, že bežne sa varí víno z nižších kategórií. Podľa iných varenie nie je dehonestácia, ak je víno dobré. Preto by nemalo ísť o nejaký lacný stolový variant. Ak si vínko kupujete v stánku na námestí, najdôležitejšia je poctivosť výroby. Správne varenévíno by nemalo mať menej ako 10 percent alkoholu. Nemá sa veľmi riediť, najlepšie je vraj čisté. Iní však uprednostnia víno s cukrom, škoricou, novým korením či klinčekmi. A pozor – víno, a keď sa volá varené, nesmieme nechať prejsť varom, lebo stratí svoju chuť. Nechávame ho len na ohni len dovtedy, kým sa stratí biela pena, čiže musíme ho odstaviť pred začatím varu. Pre varené víno používame výhradne keramické hrnčeky, alebo grogové poháre s kovovou obrubou, ktoré pred naliatím pre istotu dobre zahrejeme. Ak pridáte do vínka to správne korenie, aj v tom najväčšom mraze vám bude teplo ako pod perinou. Zoznámite sa s najhrejivejším korením, ktoré tak chutí i vo víne.





To, ako sa budete o stromček starať, môže ovplyvniť jeho životnosť. Pokiaľ ho nekupujete na poslednú chvíľu, pred konečným umiestnením a zdobením ho skladujte zásadne v chlade, ideálne je teplota okolo nuly. Vetvičky nechajte voľne zviazané, aby neskôr lepšie držali tvar. Stromček zakonzervovaný pri tejto teplote vydrží mesiace bez akejkoľvek ujmy. Pozor na suchý vzduch v izbe. Nápor začína potom, čo ho premiestnite do izby – problémom je totiž teplý suchý vzduch. Z ihličia sa vo veľkom odparuje voda, a stromček vysychá. Napojte, ho stojan s nádržkou na vodu je výborným pomocníkom. Pomôže aj nový rez. Na obnovenie rezu stromčeka, stačí 1-2 cm koliesko, čerstvý rez saje lepšie – starý býva často zalepený miazgou, zaschnutý a roztrasený. Uvidíte, že stromček je schopný vypiť počas Vianoc niekoľko litrov vody. Umiestnenie stromčeka je veľmi dôležité. Čím chladnejšie je miesto, kde bude stáť, tým lepšie. Snažte sa vyhnúť blízkosti radiátorov, pokúste sa zvlhčiť vzduch alebo stromček denne oroste rovnako ako izbové kvetiny. To vám pomôže zachovať ihličie dlhšie krásne a zabráni jeho opadávaniu. Pred zdobením a umiestnením odborníci odporúčajú stromček dôkladne pokropiť vodou od hlavy až po päty.