Občan "spravodlivo" potrestaný

Varené víno patrí k zime. Teda k studenému počasiu určite. Keď sa za oknami čerti ženia, nič nenavodí pôsobivejšie teplo domova, ako práve varené víno. Jeho podmanivá vôňa vyčarí neopakovateľnú atmosféru, chuť opojí zmysly, horúci pohár zohreje dlane. Vinári vravia, že bežne sa varí víno z nižších kategórií. Podľa iných varenie nie je dehonestácia, ak je víno dobré. Preto by nemalo ísť o nejaký lacný stolový variant. Ak si vínko kupujete v stánku na námestí, najdôležitejšia je poctivosť výroby. Správne varenévíno by nemalo mať menej ako 10 percent alkoholu. Nemá sa veľmi riediť, najlepšie je vraj čisté. Iní však uprednostnia víno s cukrom, škoricou, novým korením či klinčekmi. A pozor – víno, a keď sa volá varené, nesmieme nechať prejsť varom, lebo stratí svoju chuť. Nechávame ho len na ohni len dovtedy, kým sa stratí biela pena, čiže musíme ho odstaviť pred začatím varu. Pre varené víno používame výhradne keramické hrnčeky, alebo grogové poháre s kovovou obrubou, ktoré pred naliatím pre istotu dobre zahrejeme. Ak pridáte do vínka to správne korenie, aj v tom najväčšom mraze vám bude teplo ako pod perinou. Zoznámite sa s najhrejivejším korením, ktoré tak chutí i vo víne.

To, ako sa budete o stromček starať, môže ovplyvniť jeho životnosť. Pokiaľ ho nekupujete na poslednú chvíľu, pred konečným umiestnením a zdobením ho skladujte zásadne v chlade, ideálne je teplota okolo nuly. Vetvičky nechajte voľne zviazané, aby neskôr lepšie držali tvar. Stromček zakonzervovaný pri tejto teplote vydrží mesiace bez akejkoľvek ujmy. Pozor na suchý vzduch v izbe. Nápor začína potom, čo ho premiestnite do izby – problémom je totiž teplý suchý vzduch. Z ihličia sa vo veľkom odparuje voda, a stromček vysychá. Napojte, ho stojan s nádržkou na vodu je výborným pomocníkom. Pomôže aj nový rez. Na obnovenie rezu stromčeka, stačí 1-2 cm koliesko, čerstvý rez saje lepšie – starý býva často zalepený miazgou, zaschnutý a roztrasený. Uvidíte, že stromček je schopný vypiť počas Vianoc niekoľko litrov vody. Umiestnenie stromčeka je veľmi dôležité. Čím chladnejšie je miesto, kde bude stáť, tým lepšie. Snažte sa vyhnúť blízkosti radiátorov, pokúste sa zvlhčiť vzduch alebo stromček denne oroste rovnako ako izbové kvetiny. To vám pomôže zachovať ihličie dlhšie krásne a zabráni jeho opadávaniu. Pred zdobením a umiestnením odborníci odporúčajú stromček dôkladne pokropiť vodou od hlavy až po päty.

Vo svete koluje aj legenda o vianočnom stromčeku z roku 573. Vo Francúzsku v tom čase vraj pôsobil írsky mních Kolumbán, ktorý sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne. Pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju teda horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal celý dav poslucháčov. Vianočný stromček len pomaly prenikal do kostolov. Zdobenie vianočného stromčeka sa ujalo najskôr u protestantov, pretože katolícka cirkev to považovala za pohanský zvyk. Ozdobené stromčeky totiž spájali s germánskymi kmeňmi, ktoré týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Kelti vraj podobne oslavovali boha Slnka a jeho večný život. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Podobne aj Kelti ozdobenými stromčekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho večný život. Avšak aj dávna tradícia nášho ľudu vyžadovala, aby boli cez vianočné obdobie v dome aj jeho okolí vetvičky ihličnanov, alebo iná svieža zeleň – na Luciu prinášali dievčence čerešňové halúzky, smrekové vetvičky hospodár zastokol nad vráta a dvere, gazdiná ich kládla v ozbe za oblok a na štedrovečerný stôl a ústredný výzdobný motív kresťanských Vianoc, betlehem či jasličky, boli tiež prizdobené čečinou. Magickú funkciu vianočného stromčeka pôvodne plnilo jednoduché sito, položené v kúte izby na konopnej plachtičke, v ktorom bol na dne krížik upletený z ražnej či jačmennej slamy a na ňom pokladené orechy, jabĺčka, hrušky, sušené slivky a kukurica. Darčeky pod vianočným stromčekom sú už novšia obyčaj. Najprv tu našli svoje miesto len podomácky zhotovené hračky a oblečenie pre deti. Pôvodne sa obdarúvali iba na Štedrý večer prichádzajúci koledníci a na Nový rok vinšovníci.

Rázovitým znakom Vianoc v chudobných domoch sa stal vianočný stromček až po 1. svetovej vojne. Najprv to bola len objemnejšia vetvička alebo celý vršok smreka ozdobeného ovocím, ktorý visel od hrady stropu izby, špičkou dolu. Neskôr už viseli malé smrčky, prípadne jedličky upevnené za vršok o hradu nad stolom, kládli sa aj za oblok, na roh stola, do kúta na lavice a veľké stromy bývali v kúte izby, či v jej strede, osadené do dreveného krížového podstavca. Zvyčajne podvečer na Štedrý deň vešali ženy a dievčence na stromček slamené reťaze, košíčky, kvietky, vtáčiky, rôzne papierové ozdoby, malé jabĺčka, kocky cukru alebo orechy obalené do pozlátka a farebného papiera, medovníky a na vrcholec zlatú papierovú hviezdu s lúčmi. Časom sa na stromčekoch začali objavovať aj parafínové sviečky, fúkané ozdoby z amalgamovaného skla, farebné sklenené gule a zvončeky. Vrchol zdobil sklenený špic, na prizdobenie boli nastrihané staniolové lamety i biele buničinové andelské vlasy. Nechývali reťaze a venčeky, radosť deťom robili prskvky. Pred 2 svetovou vojnou tiež sladkosti cukrové zvončeky, fondánové a čokoládové salónky aj súbor čokoládových ozdôb v kolekcii. Vianočný stromček sa ponechával v izbe do Troch kráľov alebo do Hromníc a až vtedy sa mohli dobroty z neho jesť. Dovtedy býval stromček predmetom pozornosti početných návštev, prostriedkom poukazujúcim na spoločenské postavenie domu a rodiny, ale aj výpoveďou o vkuse či nevkusne svojich strojcov.

Podľa tradície nás má tento neodmysliteľný symbol Vianoc chrániť. A svojou magickou mocou zariadiť, aby čaro a atmosféru vianočných sviatkov nenarušili zlé sily. Na Štedrý deň sa ozdobí a večer si pod ním nájdeme darčeky. Nachádzame ho v rôznych obmenách – ihličnaté živé stromy z lesa, či účelovo pestované, rastúce v kvetináči, alebo už všeobecne obľúbené – umelé. Ihličnatý strom, ako symbol vo vianočnom období, sa objavil v 17.storočí v nemeckom Porýní. Stromček vyzdobený sladkosťami, papierovými ozdobami a neskôr aj lojovými sviečkami, bol robený najmä pre radosť detí. Tento efektívny zvyk sa zapáčil a prostredníctvom stredovekých miest sa šíril ďalej. Z východného Rakúska sa v 19. storočí rozšíril do iných štátov okrem iných aj na západné Slovensko, kde v prostredí zámožných vrstiev nadobudol estetickú i reprezentatívnu funkciu. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. Prvý vianočný stromček v Prahe si vo svojej vile v roku 1812 vyzdobil riaditeľ Stavovského divadla Jan K. Liebich.