Rázovitým znakom Vianoc v chudobných domoch sa stal vianočný stromček až po 1. svetovej vojne. Najprv to bola len objemnejšia vetvička alebo celý vršok smreka ozdobeného ovocím, ktorý visel od hrady stropu izby, špičkou dolu. Neskôr už viseli malé smrčky, prípadne jedličky upevnené za vršok o hradu nad stolom, kládli sa aj za oblok, na roh stola, do kúta na lavice a veľké stromy bývali v kúte izby, či v jej strede, osadené do dreveného krížového podstavca. Zvyčajne podvečer na Štedrý deň vešali ženy a dievčence na stromček slamené reťaze, košíčky, kvietky, vtáčiky, rôzne papierové ozdoby, malé jabĺčka, kocky cukru alebo orechy obalené do pozlátka a farebného papiera, medovníky a na vrcholec zlatú papierovú hviezdu s lúčmi. Časom sa na stromčekoch začali objavovať aj parafínové sviečky, fúkané ozdoby z amalgamovaného skla, farebné sklenené gule a zvončeky. Vrchol zdobil sklenený špic, na prizdobenie boli nastrihané staniolové lamety i biele buničinové andelské vlasy. Nechývali reťaze a venčeky, radosť deťom robili prskvky. Pred 2 svetovou vojnou tiež sladkosti cukrové zvončeky, fondánové a čokoládové salónky aj súbor čokoládových ozdôb v kolekcii. Vianočný stromček sa ponechával v izbe do Troch kráľov alebo do Hromníc a až vtedy sa mohli dobroty z neho jesť. Dovtedy býval stromček predmetom pozornosti početných návštev, prostriedkom poukazujúcim na spoločenské postavenie domu a rodiny, ale aj výpoveďou o vkuse či nevkusne svojich strojcov.

Komentáre sú uzavreté