Občan "spravodlivo" potrestaný

Vo svete koluje aj legenda o vianočnom stromčeku z roku 573. Vo Francúzsku v tom čase vraj pôsobil írsky mních Kolumbán, ktorý sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne. Pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju teda horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal celý dav poslucháčov. Vianočný stromček len pomaly prenikal do kostolov. Zdobenie vianočného stromčeka sa ujalo najskôr u protestantov, pretože katolícka cirkev to považovala za pohanský zvyk. Ozdobené stromčeky totiž spájali s germánskymi kmeňmi, ktoré týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Kelti vraj podobne oslavovali boha Slnka a jeho večný život. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Podobne aj Kelti ozdobenými stromčekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho večný život. Avšak aj dávna tradícia nášho ľudu vyžadovala, aby boli cez vianočné obdobie v dome aj jeho okolí vetvičky ihličnanov, alebo iná svieža zeleň – na Luciu prinášali dievčence čerešňové halúzky, smrekové vetvičky hospodár zastokol nad vráta a dvere, gazdiná ich kládla v ozbe za oblok a na štedrovečerný stôl a ústredný výzdobný motív kresťanských Vianoc, betlehem či jasličky, boli tiež prizdobené čečinou. Magickú funkciu vianočného stromčeka pôvodne plnilo jednoduché sito, položené v kúte izby na konopnej plachtičke, v ktorom bol na dne krížik upletený z ražnej či jačmennej slamy a na ňom pokladené orechy, jabĺčka, hrušky, sušené slivky a kukurica. Darčeky pod vianočným stromčekom sú už novšia obyčaj. Najprv tu našli svoje miesto len podomácky zhotovené hračky a oblečenie pre deti. Pôvodne sa obdarúvali iba na Štedrý večer prichádzajúci koledníci a na Nový rok vinšovníci.

Rázovitým znakom Vianoc v chudobných domoch sa stal vianočný stromček až po 1. svetovej vojne. Najprv to bola len objemnejšia vetvička alebo celý vršok smreka ozdobeného ovocím, ktorý visel od hrady stropu izby, špičkou dolu. Neskôr už viseli malé smrčky, prípadne jedličky upevnené za vršok o hradu nad stolom, kládli sa aj za oblok, na roh stola, do kúta na lavice a veľké stromy bývali v kúte izby, či v jej strede, osadené do dreveného krížového podstavca. Zvyčajne podvečer na Štedrý deň vešali ženy a dievčence na stromček slamené reťaze, košíčky, kvietky, vtáčiky, rôzne papierové ozdoby, malé jabĺčka, kocky cukru alebo orechy obalené do pozlátka a farebného papiera, medovníky a na vrcholec zlatú papierovú hviezdu s lúčmi. Časom sa na stromčekoch začali objavovať aj parafínové sviečky, fúkané ozdoby z amalgamovaného skla, farebné sklenené gule a zvončeky. Vrchol zdobil sklenený špic, na prizdobenie boli nastrihané staniolové lamety i biele buničinové andelské vlasy. Nechývali reťaze a venčeky, radosť deťom robili prskvky. Pred 2 svetovou vojnou tiež sladkosti cukrové zvončeky, fondánové a čokoládové salónky aj súbor čokoládových ozdôb v kolekcii. Vianočný stromček sa ponechával v izbe do Troch kráľov alebo do Hromníc a až vtedy sa mohli dobroty z neho jesť. Dovtedy býval stromček predmetom pozornosti početných návštev, prostriedkom poukazujúcim na spoločenské postavenie domu a rodiny, ale aj výpoveďou o vkuse či nevkusne svojich strojcov.

Podľa tradície nás má tento neodmysliteľný symbol Vianoc chrániť. A svojou magickou mocou zariadiť, aby čaro a atmosféru vianočných sviatkov nenarušili zlé sily. Na Štedrý deň sa ozdobí a večer si pod ním nájdeme darčeky. Nachádzame ho v rôznych obmenách – ihličnaté živé stromy z lesa, či účelovo pestované, rastúce v kvetináči, alebo už všeobecne obľúbené – umelé. Ihličnatý strom, ako symbol vo vianočnom období, sa objavil v 17.storočí v nemeckom Porýní. Stromček vyzdobený sladkosťami, papierovými ozdobami a neskôr aj lojovými sviečkami, bol robený najmä pre radosť detí. Tento efektívny zvyk sa zapáčil a prostredníctvom stredovekých miest sa šíril ďalej. Z východného Rakúska sa v 19. storočí rozšíril do iných štátov okrem iných aj na západné Slovensko, kde v prostredí zámožných vrstiev nadobudol estetickú i reprezentatívnu funkciu. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. Prvý vianočný stromček v Prahe si vo svojej vile v roku 1812 vyzdobil riaditeľ Stavovského divadla Jan K. Liebich.

Na plantážach v Ázii by ste ju zbadali ako 3 metrový ker. Usušiť kôru škoricovníka nie je jednoduché – kým nadobudnú zvitky tú pravú hladkosť a žltohnedú farbu, musia sa ručne šúľať a sušiť v tieni. Menej kvalitná alebo zlomková škorica sa melie. V stredovekej kláštornej medicíne si škoricu veľmi vážili a dokonca ňou obdarúvali vojvodcov a pápežov. Časy sa zmenili a dnes škoricu využívame menej, než by sme mali. Ak to chcete napraviť, zima je na to ako stvorená – zahrievací účinok škorice prospeje všetkým ľadovným kráľovnám. Ako na to: Škoricu pridávajte do horúcich nápojov, napríklad do čaju, punču alebo vareného vínka. Vynikajúco chutí v zimných čajových zmesiach. Škoricu môžete využiť i na prípravu ryže, sladkých pokrmov, pečiva a bez výčitiek svedomia si ju pridávajte do horúcej čokolády. Ďalšie liečivé účinky: podporuje trávenie, zlepšuje látkovú výmenu, odstraňuje zápach z úst, prospieva pleti, lieči astmu, alergie a choroby krvi, pomáha pri prechladnutí, vyčerpanosti a poruchách koncentrácie, pôsobí proti nafukovaniu, podporuje chuť do jedla.

Kto by povedal, že ide o sušené púčiky tropického stromu! Kvalitu klinčekov odhalíte podľa farby. Čierna je dôkazom, že ide o staré a menej aromatické kusy. Kvalitné klince maju tmavohnedú farbu a nemali by byť polámané. Od dezinfekčného účinku tohto korenia si stredovekí lekári sľubovali až priveľa. V časoch epidémií nosili okolo krku náhrdelníky z klinčekov a počas návštevy chorých držali korenie medzi zubami alebo ho žuli. Skúste prísť s klinčekmi medzi zubami do práce, keď budú kolegovia smrkať a uvidíte. Možno to naozaj zaberie a choroba vás obíde. Prinajmenšom ich tak rozosmejete, že sa okamžite postavia na nohy. Ako na to: Klinčeky nezatĺkajte do steny, lepšie vyniknú vo varenom víne. Môžete nimi ochutiť sladké i pikantné jedlá, polievky, omáčky, zverinu, červenú kapustu, ovocné dezerty a kompóty. Ďalšie liečivé účinky: povzbudzujú srdce a krvný obeh, zlepšujú trávenie, majú upokojujúce účinky, zmierňujú bolesť zubov.