Vo svete koluje aj legenda o vianočnom stromčeku z roku 573. Vo Francúzsku v tom čase vraj pôsobil írsky mních Kolumbán, ktorý sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne. Pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju teda horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal celý dav poslucháčov. Vianočný stromček len pomaly prenikal do kostolov. Zdobenie vianočného stromčeka sa ujalo najskôr u protestantov, pretože katolícka cirkev to považovala za pohanský zvyk. Ozdobené stromčeky totiž spájali s germánskymi kmeňmi, ktoré týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Kelti vraj podobne oslavovali boha Slnka a jeho večný život. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Podobne aj Kelti ozdobenými stromčekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho večný život. Avšak aj dávna tradícia nášho ľudu vyžadovala, aby boli cez vianočné obdobie v dome aj jeho okolí vetvičky ihličnanov, alebo iná svieža zeleň – na Luciu prinášali dievčence čerešňové halúzky, smrekové vetvičky hospodár zastokol nad vráta a dvere, gazdiná ich kládla v ozbe za oblok a na štedrovečerný stôl a ústredný výzdobný motív kresťanských Vianoc, betlehem či jasličky, boli tiež prizdobené čečinou. Magickú funkciu vianočného stromčeka pôvodne plnilo jednoduché sito, položené v kúte izby na konopnej plachtičke, v ktorom bol na dne krížik upletený z ražnej či jačmennej slamy a na ňom pokladené orechy, jabĺčka, hrušky, sušené slivky a kukurica. Darčeky pod vianočným stromčekom sú už novšia obyčaj. Najprv tu našli svoje miesto len podomácky zhotovené hračky a oblečenie pre deti. Pôvodne sa obdarúvali iba na Štedrý večer prichádzajúci koledníci a na Nový rok vinšovníci.
|
|
Príspevky (RSS)