Občan "spravodlivo" potrestaný

Medzi typické nápoje patrí žinčica vyrobená z ovčieho mlieka. Cesta bryndze na slovenské stoly bola dlhá, ale nie márna. Priniesli ju k nám na Slovensko valasi z Rumunska, ktorí nás naučili chovať ovce na pastvách a nie v ohradách. Priniesli so sebou i výrobu bryndze. Lenže tá bola akási tvrdá, sekala sa na kilá a nebola veľmi vhodná na konzumáciu. Až Detvan Ján Vagač prišiel na fígeľ, ako ju upraviť tak, aby bola mäkká a roztierateľná. Rozmiešavala sa na valcoch a namiesto soli sa do nej pridával soľný roztok. Bryndza je považovaná za typický slovenský výrobok s dlhoročnou tradíciou. Súčasťou tradičného slovenského jedálnička je od 17. storočia, hoci nebola bežným pokrmom tak, ako zemiaky či múčne jedlá. Hovorí sa o nej ako o prvom slovenskom vynáleze, ktorého autorom je Ján Vagač. Vymyslel ju, keď skúšal konzervovať syr. Tak vznikla roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve a za ňou vznikali ďalšie bryndziarske manufaktúry. Druhou najstaršou je bryndziareň vo Zvolenskej Slatine, ktorá funguje dodnes. Opečená slaninka tiež nebola bežnou súčasťou halušiek, pretože nie každý si ju mohol dovoliť. Nepochybne však bryndzové halušky, tak ako ich v klasickej podobe poznáme dnes, sa na Slovensku varia už 200 až 250 rokov.

Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustová. Na kapustovú polievku – kapustnicu, sa používa údené mäso, sušené huby, sušené slivky, klobása, trochu múky a kyslej smotany. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová, kuracia alebo hovädzia. Pokiaľ ide o hlavné jedlo, je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia ako talianska alebo španielska. Dosť často sa používa na prípravu jedál bravčová masť alebo olej. Najtypickejšou špecialitou Slovákov sú halušky, najmä naše národné – bryndzové, ktoré sa podávajú s kúskami smaženej slaniny. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky či kapusta varená so slaninou. Existuje veľa úprav halušiek, pretože slovenská kuchyňa má veľa regionálnych variantov.Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš z hovädzieho mäsa, cibuľou a množstvom korenín, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu. K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc. Z koláčov sú typické buchty, bábovka, štrúdľa alebo aj žemľovka. Na vrchole tradície slovenského kulinárstva rozhodne stojí oštiepok, parenica a syrové korbáčiky.

Kupovala sa len soľ, ostatné sa dopestovalo a dochovalo, keď surovina nebola, domáci sa uskromnil. Na Orave bol napríklad obľúbený bryndzový posúch, múčna kaša na Kysuciach úhrabky, na Zemplíne varené zemiakovo múčne guľky, v okolí Bratislavy lokše, na Liptove droby ochutená a omastená zemiaková zmes plnená v črevách, v okolí Piešťan pomerne zložitý slivkový koláč pérky. Spomenúť môžeme gemerské guľky zo zemiakov, múky a údeného mäsa, či skalický trdelník alebo jedlá z bumburice – cukrovej repy v okolí Trnavy.V minulých storočiach boli rozšírené tiež kaše z prosa, pšena, pohánky, tatarky, jačmeňa i ovsa. Kaše sa varili i piekli a stali sa základom pre výrobu nekysnutých placiek, ktoré predznamenali prípravu nekysnutého chleba. Plodiny sa pestovali podľa lokálnych klimatických podmienok – kapusta a zemiaky v severných oblastiach, kukurica v južných. Všetko bolo tak, ako umožnila príroda, pretože jej spätosť s človekom bola veľmi úzka. Kultúra stravovania vo veľkej miere závisela od sociálnej vrstvy, do ktorej stravník patril. Pre vidiecke obyvateľstvo, vrátane tých najchudobnejších, boli najdôležitejšie raňajky. Zavčas rána sa najedli teplej stravy váry a potom odišli za prácou do poľa, prípadne do hory. So sebou si zobrali kus chleba, slaninu alebo syr – to mali namiesto obeda. Vrátili sa až podvečer a vtedy sa zvyčajne dojedlo to, čo bolo na raňajky. Rodina sa počas pracovného dňa pri obede nestretávala. Keď sa pracovalo na poli neďaleko domu, zvykli dievčatá odniesť na pole varené jedlo v hlinených nádobách, ktoré sa jedávalo z jednej misy. Počas nedieľ a sviatkov sa rodina stretávala pri stole aj cez obed. V prostredí majetneších rodín sa raňajkovalo, obedovalo aj večeralo vo všedný aj sviatočný deň.