Občan "spravodlivo" potrestaný » Cestovanie

Francúzsko

fiskus — Fri, 20 Nov 2009 10:50:48 +0000

Paríž hlavné mesto – o rozlohe 14 518 km2, je osídlené 12 miliónmi obyvateľov. Názov Paríž je odvodený z galského slova parios, znamenajúceho kotol. Pokiaľ sa chcete dozvedieť, kde sídli najkrásnejší obraz sveta, či zoznámiť sa s najväčším pouličným sériovým vrahom, navštívte Paríž. Tu sa naskytne neuveriteľné množstvo zaujímavých miest z historického hľadiska, ale i z moderného umenia, ktoré tu vzniká prakticky na ulici. Pri návšteve Paríža sa zdá, že všetky slávne miesta a mestá pochádzajú z Paríža. Vo väčších mestách ako Paríž, Lyon či Marseille nájdete mnoho rušných nočných klubov, kde sa neplatí vstupný poplatok, ale drinky sú pomerne drahé. Na druhej strane, v podnikoch s plateným vstupom, je v jeho cene i ľubovoľný nápoj. Nočné kluby majú zákonom určený zatvárací čas – 05:00. Príjemnou alternatívou sú bary a dlho po noci otvorené kaviarne. Paríž je plný večerných predstavení od klasiky po komédiu, kabaretných, jazzových, bluesových barov a pod. K typickým suvenírom z Francúzska sa radia čipky, sklo, syry, káva, likéry, starožitnosti a tiež samozrejme najnovšie módne hity, ktorých zdrohom a rovnako inšpiráciou sú parížske ulice. V historicko-romantickom Paríži je problémom vybrať si objekt svojho záujmu. Chrám Norte Dame je krásny svojou monumentálnosťoz, ale zvláštnosťou je i doba stavby tejto katedrály, ktorá je 182 rokov. Svetoznámy Louvr dokončený pod vedením Lefeulema Viscontiho patrí medzi najvýznamnejšiu verejnú budovu Paríža. Toto múzeum je svojou ponukou exponátou ozaj pestré, v dnešnej dobe má 7 oddelení: Egyptské starožitnosti, Stará Antická a Orientálna keramika, Grécke a Rímske starožitnosti, maľby, kresby, medirytiny – XIII, XIX.storočia, pamiatky stredoveku, renesancie a modernej doby, malé umelecké predmety svetovej histórie, námorníctvo a etnografia. Uprostred námestia Charlese de Gaulla stojí svetoznámy Víťazný oblúk postavený na príkaz Napoleona Bonaparteho. Už menej známy, ale za to prekrásny komplex budov v 7.mestskom obvode nazývaný Invalidovna. Tu sa nachádzajú hrobky všetkých známych maršálov a generálov Francúzska. Ako jeden z najvyššých bodov Paríža vás ohromí Bazilika Sacré-Coeur. A samozrejme nesmiete zabudnúť na Eiffelovu vežu, ktorá je zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Vysoká železná dáma meria 324 metrov a ročne ju príde navštíviť viac ako 6 miliónov návštevníkov. Prechádzka po meste pretkanom katakombami, plnom slávnych parkov a miest, kde boli tvorené popredné romány dnešnej literatúry, je nezabudnuteľným zážitkom. Francúzsko bolo osídlené keltskými Galmi zhruba v 8.storočí pre n.l. Po expanzii Rímskej ríše naberaá rýchly spád. Striedajú sa vládcovia od Pipinovcov až po Kapetovcov. Dočasne sa Francúzsko dostáva dokonca pod anglickú nadvládu. Avšak vďaka Johanke z Arku za vlády Karola VII.sa Francúzske kráľovstvo vymanilo spod nadvlády, 16.storočie je obdobím náboženských nepokojov. Jedným z najznámnejších kráľov je Ľudovít XIV., nazývaný tiež kráľ Slnka. Historicky známou udalosťou je dobytie Bastilly. Veľmi neslávne sa do histórie zapísal Napoleon Bonaparte, ktorý sa sám vyhlásil za cisára. Vojny, ktoré viedol na rozsiahlom území, sa skončili až po bitke pri Waterloo. V 20 storočí sa Francúzsku nevyhla ani I.ani II.svetová vojna. Dnes je francúzskou krajinou, ktorá turistom ponúka bohatú históriu a príjemný pobyt nielen v Paríži, ale vo všetkých kútoch krajiny. Labužnícke Francúzsko dokáže splniť takmer všetky sny, o ktorých sa kedy milovníkom vynikajúcich špecialít snívalo. Prísť na dovolenku do tejto krajiny a neskúsiť žiadne z typických delikates by sa dalo nazvať osudovou chybou. Jedálne zariadenie si môžete samozrejme vybrať podľa svojich chuťových buniek, finančných možností alebo jednoducho podľa nálady. Ponúkajú sa jednak pomerne drahšie reštaurácie, rodinné reštaurácie, ktoré sa nazývajú brasserie alebo menšie a cenovo nie tak náročné bistrá, poprípade lacnejšie kaviarne či vinárne. Čo sa týka tradičných jedál, začiatok dňa je najvhodnejšie privítať typickými výdatnými raňajkami, skladujúcimi sa hlavne z pečiva, teda rohlíka, briošky či chleba, obvykle s maslom a k tomu nápoj podľa chuti – od kávy a čaju, cez čokoládu až po čerstvo vylisovaný pomarančový džús. Tento chod sa nazýva petit d jeuner. Obed býva často, ako je zvykom aj v iných západoeurópskych krajinách, nahradený čerstvým pečivom, syrom, zdravým šalátom. Veľmi dôležitú úlohu hrá večera, ktorá sa skladá z niekoľkých chodov. Ako predkrm si môžete vybrať zeleninu rôzneho druhu, prípadne výbornú údeninu, ryby alebo zeleninovú polievku, husiu paštétu či inú lahôdku. Rybiu kuchyňu tvorí špeicfický svet sám o sebe. Či už ide o pstruha, šťuku, morský jazyk alebo kambalu, vždy sa nájde niekoľko spôsobov, ako rybu pripraviť. Spomenúť môžeme napríklad podávanie s mandľami alebo s lahodnou holandskou omáčkou.

Kam s deťmi?

fiskus — Fri, 20 Nov 2009 10:44:42 +0000

Riešite dilemu – kam na dovolenku s deťmi počas leta, letných prázdnin? Ísť na chatu do hôr, dovolenkovať pri mori alebo sa ubytovať v blízkosti niektorého aquaparku, kúpaliska alebo jazera na Slovensku? Mnohé rodiny s deťmi trávia dovolenky počas prázdnin tak, že si ich rozdelia na jednu dovolenku pri mori a druhú na Slovensku v horách. Voľba ubytovania je závislá od toho, či si rodina s deťmi chce pripravovať stravu vo vlastnej kuchyni, zažiť atmosféru letnej slovenskej prírody. Na tento účel sú skvelé dovolenky na chate, na chalupe alebo v drevenici. Pre klientov, ktorí majú predstavu a dovolenke s komplexnými alebo čiastočnými službami v hoteli alebo v penzióne. Jestvuje ešte jedna kategória, ktorou je charakteristické naše najžiadanejšie ubytovanie v prázdninovom dome, ktorý má 3 samostatné apartmány a chalupu s welness službami. Stravovanie je riešené podľa toho, či si cieľová klientela želajú pripravovať stravu v kuchyni, ktorú má každý apartmán alebo či si želajú polpenziu. Medzi atraktívne miesta na dovolenky s deťmi patria kúpaliská a vodné priehrady, hrady a zámky, botanické a zoologické záhrady, už spomínané hory a jaskyne, v poslednom čase sú to aquaparky. Relaxačné vodné svety, ktoré poskytujú oddych, relax, zábavu v príjemnom prostredí, kde si prídu na svoje návštevníci všetkých vekových kategórii. Zároveň je výhodou týchto aquaparkov aj to, že sú pre návštevníkov prístupné počas celého roka.

Pieninský národný park

fiskus — Fri, 20 Nov 2009 10:42:19 +0000

Pieniny sa nachádzajú na severo – východe Slovenska v oblasti Zamaguria na hranici s Poľskom. Pieniny boli vyhlásené za národný park v roku 1967 s výmerou 3749 ha, čo ich radí k najmenším národným parkom na Slovensku. V Poľsku je to Pieninsk Park Narodowy a na Slovensku Pieninský národný park. Charakter pieninskej prírody je výsledkom zložitých vývojových procesov, klimatických výkyvov, no najmä neustálej eróznej činnosti vody a vetra ako aj rušivej činnosti mrazu. Malebný reliéf Pienin spolu s nespútanosťou a druhovou pestrosťou živej prírody je hlavnou atrakciou tohto územia. Turisticky najnavštevovanejšími sú Tri korunky a Sokolica na poľskej strane a prekrásny Prielom Dunajca na slovenskej strane Prielom Dunajca sa nachádza medzi obcami Červený kláštor a Lesnica. Je to najhodnotnejšie územie Pienin, s hlbokými kaňonmi, s meandrami zakliesnenými hlboko do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami. Atrakciou je splav na drevených pltiach kaňonom rieky Dunajec, z prístaviska pltí Majere – Kvašné lúky do Lesnice v dĺžke 11 km, a z prístaviska Červený kláštor do Lesnice v dĺžke 9 km, podľa požiadaviek. Je prevádzkovaný denne od polovice mája do konca septembra. Zo slovenskej strany, na rozdiel oproti Poľsku, je možné nastúpiť na plť z rôznych nástupných staníc a absolvovať splav rôznej dĺžky a času. Najkrajší úsek toku rieky Dunajec v Pieninách – plavbu 8 km dlhou vápencovou tiesňavou absolvujete bez ohľadu na výber nástupnej či výstupnej stanice. Pltníctvo na Dunajci má 120 ročnú tradíciu, pričom plavby plťou kaňonom rieky Dunajec sa každoročne zúčastní okolo 200 000 turistov. Doprava späť je zabezpečená kyvadlovou dopravou, taxislužbou, bicyklami, alebo pešo značenými chodníkmi. Obec Červený kláštor je najvýznamnejšou obcou Zamaguria a vyhľadávaným turistickým centrom. Dejiny obce s 300 stálymi obyvateľmi sú späté s mníšskym kláštorom z roku 1319. Založila ho pustovnícka rehoľa Kartuziánov. V kláštornom objekte sa dodnes zachoval hodnotný kostol sv. Antona, v ktorého priestoroch sa dnes nachádza múzeum s herbárom botanika a lekárnika frátra Cypriána, ako aj stála historická expozícia. Pred kláštorom – pri soche sv. Antona z roku 1768 sa nachádza park – chránený areál Pieninské lipy.

Niektoré všeobecne známe povery vo svete

fiskus — Fri, 20 Nov 2009 10:36:01 +0000

Paličky zapichnuté v miske s ryžou sú predzvesťou smrti.
Uvidieť sovu vo dne prináša nešťastie.
Keď zhasne sviečka počas nejakej slávnosti, znamená to, že nablízku sú zlí duchovia.
Keď spadne na zem dáždnik, znamená to, že sa v dome stane vražda.
Položiť klobúk na posteľ prináša nešťastie.
Zvonenie odháňa démonov.
Ak oslávenec sfúkne na narodeninovej torte všetky sviečky naraz, splní sa mu prianie.
Ak je metla opretá o posteľ, zlí duchovia v metle môžu počarovať posteľ.
Čierna mačka, ktorá vám skríži cestu, znamená nešťastie.
Spadnutá vidlička znamená, že príde návšteva.
Ak je oproti dverám umiestnený obrázok slonov, prináša to šťastie.
Podkova nad dverami prináša šťastie.
Brečtan, ktorý rastie na dome, ho ochraňuje pred zlom.
Prejsť popod rebrík prináša nešťastie.
Rozbité zrkadlo znamená 7 rokov nešťastia.
Rozsypané korenie znamená, že sa pohádate so svojím najlepším priateľom.
Rozsypaná soľ prináša nešťastie, ak z nej šťipku nehodíte za seba ponad ľavé plece.
Nechať hojdacie kreslo, ďalej sa hojdať, hoci je prázdne, znamená pozývať démonov, aby si doň sadli.
Nechať topánky obrátené hore podrážkou prináša nešťastie.
Keď niekto zomrie, musia sa nechať otvorené okná, aby duša mohla vyletieť von.

Strážca pyramíd

fiskus — Fri, 20 Nov 2009 08:44:30 +0000

Patrí medzi najvýnimočnejšie svetové pamiatky, aj keď jej unikátnosť zatieňujú blízke pyramídy. Už Plínius starší v 1. storočí napísal: “Pred pyramídami je Sfinx, ktorá si možno zaslúži väčší obdiv ako ony. Ohromuje svojím pokojom a tichom.” Kráľovná všetkých sôch – VEĽKÁ EGYPTSKÁ SFINGA – od nepamäti vyvolávala nekonečné otázky. Kedy vznikla, kto ju vytesal, a najmä – prečo?
Aká je stará? – Archeológovia sú presvedčená, že sfingu vytesali za vlády panovníka Starej ríše faraóna Rachefa. Nedávno sa však objavila teória, odhadujúca vek na 9000 rokov. Hlavným argumentom zástancov tohto názoru je nerovnomerné zvetrávanie jedinečnej pamiatky, čo egyptológovia pripisujú veternej korózii, spôsobenej pieskom, a rozdielnym vrstvám vápenca. Geológ Dr. Robert Schoch z Bostonskej univerzity, sfingu v roku 1990 preskúmal a vyhlásil, že jej telo je poškodené vodnou koróziou. Hoci v predpokladanom čase vzniku sfingy bola v Gíze vlhkejšia klíma ako dnes, nemohli ju ani vtedy bičovať výdatne dažde. Schoch preto posunul dátum výstavby do obdobia 7000 – 5000 rokov pred n.l. Archeológovia Schochove tvrdenia odmietajú, poukazujúc na to, že z archeologického kontextu je nemožné aby bola sfinga staršia ako Racheov komplex. A tiež tým, že vo faraónovej pyramíde objavili vladárove sochy, ktoré sa tvárou, kobrou na čele, bradou a pokrývkou hlavy nápadne podobajú sfinge. Ich protivník však má vysvetlenie aj nato. Telo, v porovnaní s hlavou väčšie a poškodenejšie, vraj pochádza z pôvodnej stavby, zatiaľ čo hlava je výsledkom neskoršej Rachefovej reštaurátorskej práce, ktorý objavil sfingu zaviatu v piesku a dal jej tvári vlastnú podobu. Telo je skutočne výrazne zvetranejšie. Táto odlišnosť je však spôsobená tým, že obe časti sfingy sú vytesané v rozličných geologických vrstvách.

Prečo ju postavili? – Aký bol pôvodný význam sfingy, sa už zrejme nedozvieme. Aj na túto otázku však existuje viacero názorov. Najpopulárnejší, opierajúci sa o tvrdenie, že sfinga vznikla skôr, ako predpokladáme tvrdí, vraj sa pod ňou ukrýva tajná komora, ktorú vybudovali ešte pred potopou sveta a ukryli do nej dovtedajšie vedomosti ľudstva. Svojsky to podporil aj americký jasnovidec a mystik Edgar Cayce, ktorý vo svojich videniach zazrel v útrobách sfingy ukrytú pivnicu zapečatená kovom. Vchod do nej je údajne pod prednou labou. V komore sú uložené záznamy o atlantskej civilizácii – od jej počiatkov po jej tragický koniec. Pri reštaurovaní sfingy skutočne objavili tunel vedúci do veľkej dutiny. Bola však prázdna. Napriek gigantickým rozmerom sfingu niektoré generácie Egypťanov nepoznali, keďže bola často ukrytá pod nánosmi piesku. Takmer 1000 rokov po jej vzniku ju znovuobjavil faraón Thutmos IV., ktorý údajne zaspal v jej blízkosti a prisnil sa mu sen. Sfinga mu v ňom predpovedala nástup na trón a prosila ho o vyslobodenie z piesku. Keď sa predpoveď naplnila, nový faraón sa postaral o jej vyhrabanie a rekonštrukciu. V období Novej ríše Egypťanov považovali sfingu za personifikáciu slnečného božstva Harmachisa, čo dokazujú zvyšky červenej farby na jej tvári – červená sa totiž spájala s kultom Slnka.

Ako ju postavili? – Kolos vybudovali na gízskej plošine tak, aby bol orientovaný na východ. Odborníci sa domnievajú, že hlavu vytesali z jedniného prírodného kusa kameňa, ktorý sa nachádzal nad úrovňou plošiny. To bolo zrejme príčinou neproporčnosti sochy – veľkosť hlavy bola limitovaná veľkosťou prírodnej skaly. Zatiaľ čo dolnú časť trupu vydlabali pod úrovňou plošiny. Okolo predpokladaného trupu vykopali obrovskú priekopu. Následne povrch upravili medenými dlátami a drevenými palicami.
Veľká sfinga – rozmery – výška: 20,12 m; dĺžka: 73,5 m
Názov sfinga pochádza z gréčtiny, ktorá ho prevzala z egyptského slovného spojenia šepses anch – živý obraz.; Sfinga vraj v čase rovnodennosti, keď slnečné lúče dopadli do jej kamenných očí žmurkala.; Predpokladá sa, že o nos prišla okolo 8. storočia.; Napoleonským vojskám poslúžila v roku 1798 ako cvičný terč.; Pôvodne bola pestro pomaľovaná – dokazujú to zvyšky farby na tvári. Šlo zrejme o dielo neskorších reštaurátorov.; Posledný desaťročný projekt rekonštrukcie tohto monumentu ukončili v roku 1998. Stál 2,5 milióna dolárov.;

Kral Artuš iba legenda?

fiskus — Fri, 20 Nov 2009 08:36:34 +0000

Legendárny kráľ – Príbeh Kamelotu sa začína a končí kráľom Artušom. Podľa legendy sa narodil zo smilstva, ktoré mal na svedomí čarodejník Merlin. Keď však čestný a statočný mladík vytiahol meč z kameňa, stal sa uznávaným kráľom celej Británie právom i rodom. Viacerí historici sa domnievajú, že tento príbeh má pravdivé jadro a legendárny vládca svoj reálny podobraz. Jedným z adeptov na Artuša je britský vojvodca z 5 storočia n.l., ktorý po odchode Rimanov z Británia bojoval s germánskymi kmeňmi. Do úvahy prichádza aj udatný hrdina Riothamus, čo v latinčine znamená zvrchovaný kráľ. Tento muž viedol v roku 486 vojsko do Galie a neskôr prijal meno Artorius. Artušom však mohol byť iba waleský hrdina z piateho storočia, prezývaný Arthur, teda Medveď. Vieme však o ňom len to, že jeho pravé meno znelo Owain Ddantgwyn. Vo svojej histórii Britov zo začiatku 9 storočia spomína mních Nenius ako prvý odvážného bojovníka Artuša. O 150 rokov neskôr neznámy autor opisuje v Análoch z Kambrie smrť celého Artuša, bojovníka z 5 storočia však premenil na kráľa až dejepisec Geoffrey z Monmouthu vo svojich Dejinách kráľov Británie z 12 storočia. O 100 rokov neskôr pridal do artušovskej legendy francúzsky básnik Chrétien de Troyes tému rytierskej lásky. Všetky motívy spojil do jediného pôsobivého príbehu až sir Thomas Malory v 15 storočí vo svojej knihe Artušova smrť a dal kráľovskej legende podobu, ktorú poznáme dodnes. Nechýba v nej čarodejník Merlin, krásna Guenevera, bájny Kamelot, hľadanie Svätého grálu, rytieri okrúhleho stola, Artušovo tragické zranenie v súboji so zradným Mordredom a ani kráľovo prenesenie na ostrov Avalon a jeho sľub, že sa vráti, keď ho Británia bude potrebovať.

Kde bol Kamelot? – Viac ako 8 storočí si ľudia rozprávajú príbehy o mocnej ríši, v ktorej srdci stálo čarovné mesto Kamelot. Geoffrey z Monmouthu ho umiestnil do Caerleonu v južnom Walese, kde kedysi stála rímska pevnosť. Niektorí historici však zastávajú názor, že Kamelotom bol hrad Tintagel na severnom pobreží Cornwallu, kde sa Artuš podľa povesti narodil. Hoci pochádza až z roku 1145, archeológovia pod ním odhalili zvyšky keltského kláštora, postaveného v magickom 5 storočí. Dnes sa však zástancovia artušovskej legendy prikláňajú k názoru, že najpravdepodobnejším miestom, kde by sa mohlo vežaté mesto so zlatými strechami nachádzať, je hradisko Cadbury Castle v grófstve Somerset. V artušovských časoch tu skutočne stála britská pevnosť a zjavne šlo o sídlo kráľa. Cadbury prvýkrát označil za Artušovu baštu už John Leland, antikvár kráľa Heinricha VIII. A súhlasia s ním aj niektorí archeológovia. Vykopávky totiž potvrdili, že hradisko pochádzajúce z 1 storočia pred n.l. Bolo po niekoľkých storočiach pustnutia opäť obývané a spevnené. A to práve koncom 5 storočia, v čase, keď mal žiť a vládnuť kráľ Artuš.

Kráľ žije! – Briti sú oddávna presvedčení, že kráľ Artuš nikdy nezomrel. Anglosaský básnik Layamon v roku 1190 napísal: Artuš žije a stále prebýva v Avanlone. V tom istom čase tvrdil spisovateľ Gervasius, vraj počas návštevy Talianska videl kráľa prechádzať sa po úpätí Etny. Aj ľudové povesti hovoria, že Artuš len spí v kamennej sieni vnútri vrchoviny Eildon Hills. Kelti vždy boli presvedčení, že ich mŕtvi odchádzajú na ďaleký ostrov, kde ďalej prežívajú. Zrejme to podnietilo vznik legendy o idylickom Avalone. Lenže presvedčenie národa, že jediný spravodlivý vládca žije a príde, keď ho bude potrebovať, sa nepáčilo neskorším anglickým kráľom, a tak sa rozhodli vyvrátiť ho nájdením Artušovho hrobu. V 12 storočí mnísi z kláštora V Glastonbury skutočne objavili v hĺbke 2 metrov pod stavbou kamennú dosku s krížom a nápisom: Tu leží pochovaný slávny kráľ Artuš na ostrove avalonskom. Pod ňou sa nachádzal hrob s 2 kostrami. Jedna mala roztrieštenú hlavu a druhá, menšia, patrila pravdepodobne žene. Boli to pozostatky Artuša a jeho Guenévery? Alebo šlo o podvrh? Archeológovia v roku 1934 síce skutočne našli na opísanom mieste zvyšky pôvodného hrobu, no či v ňom naozaj odpočívali na svojej poslednej ceste Artuš a jeho kráľovná, to sa už nedozvieme.

Antikoncepcia na strome

fiskus — Thu, 19 Nov 2009 08:46:42 +0000

Cierne plody stromu Vitex doniana pripominaju slivky. Od augusta do oktobra su dolezitou potravou pre paviany druhu Papio anubis v narodnom parku Gashaka-Gumti. Obsahuju zluceniny zo skupiny fytohormonov a paviany v zapadoarfickej Nigerii ich pouzivaju ako akysi druh prirodnej ochrany proti otehotneniu. Plody, ktore paviany jedia v urcitych mesiacoch, obsahuju zluceniny s podobnym ucinkom ako tehotensky hormon progesteron, pisu nemecku a britski vedci v casopise Hormones and Behaviour. Vysledkom je nielen zastavenie hormonalneho cyklu samic, ale paviany maju aj menej zdurene genitalie, co je znakom pripravenosti na parenie. James Higham z Roehampton University tvrdi, ze konzumacia rastliny zrejme posobi na samice ako fyziologicka a socialna antikoncepcia. Produkty z vitexu jahnacieho sa oddavna pouzivaju na liecenie hormonalnych problemov u zien. Ich vplyv na niektore zenske hormony je znamy uz tisicrocia a spomina sa aj v Homerovej Iliade.

Ázia

fiskus — Fri, 06 Nov 2009 20:54:28 +0000

Ázia sa delí na 4 časti:

a, Eufrat a Tigris

b, Južná Ázia – Indoganská nížina

c, Juhovýchodná Ázia – ostrovy Indonézie

d, Východná Ázia – pobrežie Japonska a Číny

Kontrasty medzi jednotlivými európskymi kultúrami nie sú také viditeľné. V porovnaní s ázijským svetom je však tento rozdiel markantný. Jednotiacim prvkom ázijských krajín je náboženstvo-budhizmus, islam, v menšej miere hinduizmus a iné prírodné náboženstvá. Náboženstvo tu má oveľa väčší vplyv ako je tomu v Európe. Preniká do života celej spoločnosti, ovplyvňuje i ekonomiku. Ázijské krajiny všeobecne konajú a uvažujú oveľa viac z dlhodobého hľadiska ako kultúry Západu. V mnohých europskych krajinách ľudia pracujú, aby žili. Ľudia v Ázii žijú, aby mohli pracovať. V Japonsku, Číne a Kórei sa pracuje dlho, 6 dní v týždni, ba aj dlhšie, a výnimkou nie je ani kratšia dovolenka. Ľudia v Ázii nekomunikujú takým priamym spôsobom ako obyvatelia Západu. Málokedy tu počujete priame odmietnutie nie, a už vôbec nie prejav plný emócií. Excentrické správanie ako krik či hádka na verejnosti sa veľmi odsudzujú, lebo sú prejavom toho, že dotyčná osoba sa nevie kontrolovať. Mať nad sebou kontrolu sa považuje za prednosť a ukazuje, že sme pánmi situácie. Udržať si dobrú tvár je oveľa dôležitejšie ako strata.

Japonsko

fiskus — Fri, 06 Nov 2009 20:35:58 +0000

Za pozornosť stoja tradičné japonské domy, ktoré sú vyrobené z dreva a papiera. Sú vyvýšené 30 cm nad zemou. Známe sú najmä ich Tatami rohožami a Shoji. Vnútrajšok a vonkajšok sú striktne oddelené, nikdy do nich nechodíme obutí. V záhradách zväčša imitujú prírodu, s jazierkami a riečkami tečúcej vody. Niektoré tiež obsahujú čajové záhrady s naaranžovanými kameňmi a lavičkami. Špecifikóm Japonska je Kado – tradičné japonské umenie, ktoré prekvitá od 16 storočia. Základnou myšlienkou je vyjadrenie troch elementov – neba, zeme a ľudstva vo vyváženej kompozícii použijúc kvety. Prirodzená krása a pocity jedinca sa zachytávajú v kvetinových aranžmá použitím nožníc na upravenie dĺžky stoniek a tvaru listov, rastliny sa taktiež zakrivujú na dosiahnutie požadovaného tvaru. Rovnako Origami je tradičné japonské umenie skladania papiera. Je to zábavná činnosť pre tých viac zručných, pričom sa štvorcový papier skladá do rôznych tvarov bez použitia lepidla a nožníc. Aj čajový ceremonál je neoddeliteľná tradícia. Je o nájdení vnútorného pokoja a rovnováhy. Človek musí poznať jeho pravidlá – ako správne chodiť, ako sa klaňať, kde mať ruky, ako sedieť, ako správne jesť ponúkané koláčiky, ako sa poďakovať hostiteľovi a podobne. Keď sa všeko pripraví – vyčistí sa čajová súprava – začne samotná príprava čaju. Používa sa čerstvý japonský zelený čaj zomletý na prášok, ktorý sa nadávkuje do mištičky, zaleje sa primeraným množstvom vody a mixuje sa bambusovým mixovadielkom. Keď je čaj dokonalosť sama o sebe, môže sa servírovať, hlasno vychlípať, pričom treba poobdivovať misku, z ktorej ho pijete, pretože sa každá jedna vyrába ručne a je jedinečná.

Thajsko

fiskus — Fri, 06 Nov 2009 20:10:05 +0000

Ázia je obrovská krajina, čo národ, to iná mentalita. Jednou z najšpecifickejších krajín je Thajsko. Tento štát sa svojou kultúrnou mentalitou vymyká z ázijského sveta.

Thajsku sa hovorí Zem úsmevov. Obyvatelia sú veselí, pohostinní, vyrovnaní a tolerantní. Zásadne neutekajú, z ničoho si nerobia problém, nerozčuľujú sa, nedvíhajú hlas. Keď to urobí cudzinec, ignorujú ho. Nerobia si problém s docvhíľnosťou, komplikácie riešia veľmi dlho. Trpezlivosť, ktorou ovplývajú, čakajú aj od cudzincov. Prejavy zlej nálady, strácanie nervov, vyjadrovanie hnevu na verejnosti nevedú k ničomu. Zamračená tvár je známkou zlej výchovy. Takéto správanie sa považuje za neslušné, neokrôchané a je veľmi nevhodné. Znamená pre nich stratu vlastnej tváre. Požiadavky a protesty je najlepšie podávať s úsmevom. Hlavne v Bangkoku sú široko prijímamé západné zvyky. Avšak to, čo je prijateľné v Banhkoku, nemusí byť prijateľné na vidieku, kde sú tradície ešte stále veľmi silné. Uličky Bangkoku sú považované za centrum svetovej sexuálnej turistiky a pritom je prehreškom, keď sa manžel vedie na ulici s vlastnou ženou. Budhizmus zavrhuje cudzoložstvo, vyznáva ho 94% obyvateľov krajiny a napriek tomu dievčatá poskytujú sexuálne služby turistom a často živia celé rodiny. Thajčania prikladajú veľké dôležitosť a hodnotu upravenému a čistému oblečeniu. Aj keď neformálne oblečenie je akceptované, typickému oblečeniu turistu sa vysmievajú a jeho nositeľa označujú za chudobného a špinavého.