Občan "spravodlivo" potrestaný

Ťažko povedať, či je slovo výlet odvodené od leta. Leto prináša ľahkosť, vzdušnosť, nezávislosť. Dáva krídla nielen vážkam a muškám, ale aj našej fantázii a intuícii, ktorá nás nabáda na realizáciu svojich dlho odkladaných a opomínaných túžob po jednoduchšom živote. Všetci odrazu akosi viac pociťujeme svoju spolupatričnosť k matke prírode a srdce nás, nevedno prečo, ťahá niekam k vode a stromom. Zrejme to je dôvod, prečo patria výlety do prírody k letu ako motýľ ku kvetu a slnko na oblohu. Bez ohľadu na to, či ste sa rozhodli stráviť svoju dovolenku v kempe pri vode alebo na chate medzi kopcami, po výdatnom pohybe na čerstvom vzduchu chutí jedlo dvakrát tak dobre ako inokedy.
Stravovanie v prírode – Príprava jedla v takýchto poľných či skôr lesných podmienkach je síce podstatné náročnejšia ako v pohodlí premyslene zariadenej kuchyne, koláčiky a chlebíky prestreté na obrúsku v tráve pod korunou košatého stromu však majú neopakovateľnú chuť, o ktorej môžete v pohodlí za prestretým stolom iba snívať. O tom, aké bude vaše stravovanie v prírode, rozhodnú v konečnom dôsledku konkrétne okolnosti, ktoré sa v tej či onej situácii zvyknú vyskytovať. Ak ste na dlhšom výlete, trebárs pod stanom, zrejme budete mať so sebou inú výbavu, ako keď si len zájdete s priateľmi na opekačku. Večierok v záhrade nám zase poskytuje oveľa viac možností, čo sa týka samotnej prípravy jedla i prestierania. A napokon tu máme tradičný piknik v takom zmysle slova, ako ho chápeme častejšie: rodinka s deťmi a plne naloženým autom sa vyberie do blízkeho lesa. Na lúke, alebo ešte lepšie niekde na čistinke pri potoku, sa rozložia na deke. Deti sa môžu hrať v okolí. Kto chce, môže ísť na huby. Počas slnečného dňa je tu šanca chvíľu len tak oddychovať a opaľovať sa. Keď príde hlad, stačí vybrať z tašky všetky nachystané pochúťky a rozprestrieť ich okolo seba. Podobný priebeh majú aj letné výjazdy k vode, kde dokážeme stráviť celý deň. Ak práve nie je nablízku nejaká útulná krčmička, musíme sa spoľahnúť na vlastné zdroje. Aké spomienky budete mať na tento deň strávený v lone prírody do značnej miery závisí aj od toho, ako sa naň pripravíte a ako si dokážete vytvoriť pohodlné a príjemné podmienky pri jedle. Na pomoc prichádzajú rôzne ľahké plastové nádoby s vrchnákmi, ktoré ochránia jednak potraviny proti hmyzom a jednak tašku pred úrazom. Termosky, ktoré dokážu poskytnúť neoceniľnú službu rovnako v zime i v lete, sú známe už celé desáťročia. Klasické prútené piknikové koše s príklopom dodajú napokon celej rodinnej akcii ten správny romantický pôvab. Pokiaľ ide o dodatočnú tepelnú úpravu jedál, môže sa vyskytnúť problém. V našich lesoch sa totiž čoraz častejšie stretávame s nápisom: Zákaz rozkladať oheň!, ktorý môže celkom účinne zmariť naše plány. Vtedy príde vhod prenosný gril, ktorý dokáže vykúzliť do chrumkava opečené mäsko, zemiačiky. Takouto prípravou si navyše ušetríte čas a námahu a celá príprava ma hladší priebeh.

Letný podvečer so záhradným grilom – Predstavte si, že pozvete pár priateľov na chutnú večeru pripravenú na grile vo vašej záhrade. Mäsové jedlá, kotlety, párky, ryby či zeleninu dostanú svoju jedninečnú chuť práve pri grilovaní, zatiaľ čo lákavá vôňa vytvorí príjemnú atmosféru. Pečenie na záhradnom grile je jeh onajhlavnejším využitím. Pomocou príklopu možno zmeniť gril na prenosnú pec a napiecť aj koláče.

Medzi jarnými rezanými kvetmi jednoznačne dominujú tulipány, veternice a gerbery. Tulipánom v kvetinovej väzbe nikdy nezabudnite zrezať asi 2 cm zo stonky ponorenej pod vodou. Vädnúce tulipány oživíte tak, že ich znovu zrežete, zabalíte do PE fólie alebo papiera a na niekoľko hodín ponoríte do vody. Rezaným veterniciam zrežte konce stoniek a pri výbere vhodnej vázy myslite na to, že podobne ako tulipány vo vode ešte mierne vyrastú. S gerberami bývajú často problémy. V prvom rade im dožičte naozaj čistú vázu, ale len s malým množstvom vody. Zároveň pridajte trochu výživy pre rezané kvety. Konce stoniek pravidelne skracujte ostrým nožom a kvety nedávajte na priame slnko alebo blízko zdroja tepla.

Južné oblasti našej krajiny často postihujú dlhotrvajúce suchá, rastliny bývajú silne exponované slnečnému žiareniu, pôda extrémne prehriata a vysušená. V tomto roku sme v Bratislave zaznamenali niekoľko desiatok tropických dní. Takéto klimatické podmienky vydržia len rastliny suchomilné a rastliny vhodné na úpal, ktoré za takýchto podmienok vegetujú vo svojej domovine. Medzi ne patria predovšetkým obľúbené skalnice a rozchodníky. Rozchodníky sp charakterizované bohatstvom tvarov a farebnou rozmanitosťou listov a kvetov. Prevažná časť druhov má kobercovitý charakter. Zaujímavé sú i kríčkovité a s veľkými vrcholíkmi kvetov. Úpal dobre znášajú tiež húževnaté skalnice vždyzelené, rozmanito sfarbené, tvarované a ochlpené ružice listovsú ozdobené počas celého roka. Obľúbené sú najmä bielymi pavučinami opradené. Z ďalších sukulentov treba spomenúť žltokvitnúcu. Delosperma nubigena, bielymi hviezdičkami kvitnúcu Sempervivelea sedoides a zomovzdorné kaktusy Opuntia polyacantha a O. Rafinesquei. Popri skulentoch existuje v kultúre celý rad úpalu odolných kobercovitých rastlín, ako sú plešivec, palina strapatá, pakost, dúška, veronika a lomikamene ružicovité. Úpalu odolné sú často rastliny a dlhým kolovitým koreňom, ako hlaváčik, horec krížatý, poniklec alebo vždyzelený mliečnik, kozinec, juka a ďalšie. Z trsovitých rastlín vydržia plné slnko tarica, jastrabník, zvonček, krásnoočko, mydlica a ďalšie. Z kríčkov je na úpalové a suché polohy vhodný jasenec biely, aromatická levanduľa, iberka, rosa chinensis, žltokvitnúce Chamaecytisus demissus, Caragana altagana, Euryops acraeus a z vresoviskových rastlín len vresovec mäsový. Z väčších kríčkov sem patria dráče a kaliny. Z ihličnatých najmä kosodrevina, borovica, smrečky, cyprušky, borievky, tuja a iné. Spomedzi tráv vydržia úpal ostrica pevná, kostrava ametystová, solitérny osíkovec a pod. Zároveň treba uviesť, že do aridných polôh sú vhodné tiež mnohé cibuľoviny, ktoré kvitnú zjari, keď je v pôde dostatočná vlhkosť a v období sucha zaťahujú podobne, ako vo svojej domovine. Rastliny v aridných podmienkach kvitnú kratšie obdobie, majú menšie prírastky a sú výraznejšie vyfarbené. Ani za týchto podmienok skalka vysadená vhodnými rastlinami nepotrebuje zvýšenú starostlivosť.

Ktoré odrody si vybrať
Z pôvodných starých odrôd sa už nerozširuje takmer žiadna s výnimkou super skorých odrôd ako Rivan a Rýchlica. Zostali len tie novšie, ktoré vyhovujú chutiam a potrebám ľudí dneška – Burlat, Kordia, Van. Silne sa rozširujú odrody Vanda, regina, Lapins, Těchlovan. Čerešne sú prevažne cudzoopelivé. AK nie je v okolí vhodný opeľovač, voľte samoopelivé odrody ako Stella, Sunburst, Summit. Už sa dajú zadovážiť. Zvažujte vždy vhodnosť odrody do danej lokality, odolnosť proti chorobám a praskaniu plodov a termín dozrievania.
Choroby a škodcovia
Vrtivka čerešňová a vošky napádajú čerešne najviac. Vrtivka nalietava a poškodzuje plody zväčša v druhom čerešňovom týždni, jej napadnutiu sa preto stihnú vyhnúť superskoré odrody ako Rivan, Rýchlica a niekedy aj odroda Burlat. Neskoršie dozrievajúce odrody treba proti vrtivke ošetrovať vhodným insekticídom. Nálet a tým aj termín ochrany zistíme jednoducho pomocou žltých lepových dosiek umiestnených do korún čerešní. Vošky likvidujeme priebežne podľa výskytu. Pri oboch škodcoch treba dohliadnuť na dodržanie ochrannej lehoty používaného prípravku, pretože niektoré postreky sa vykonávajú krátko pred zberom. Višne chránime pred moníliovou spálou kvetov a výhonov. Ochrana rozhoduje nielen o úrode, ale často aj o prežití samotného stromu. Vykonáva sa v dvoch termínoch – pred kvitnutím a po odkvitnutí, vhodné prípravky sú Sporgon, Horizon a Rovral Flo.
Nižšie korunkové tvary a závlaha
Vyššie tvary čerešní sú už minulosťou. Priestor dostali nižšie korunkové tvary, ale najmä štíhle vretená. Ich rez je síce pomerne jednoduchý, treba sa ho však naučiť a nesmie sa zanedbať. Inak dôjde k narušeniu rovnováhy v korune a strom ľahko ujde nesprávnym smerom. Pri višniach sa preferujú korunkové tvary, pravidelný rez, zmladzovanie a obmena výhonov sú však nevyhnutnosťou. Čerešne a višne milujú slnečné povahy, kvalitné a výživné pôdy s vyšším obsahom humusu a výživných látok. Pre zachovanie stabilných a vysokých úrod a tiež ako prevencia proti praskaniu plodov sa odporúča v modrených výsadbách kvapková závlaha. Tá slúži súčasne aj na presne riadené prihnojovanie. Zavlažovanie je dôležité aj preto, lebo slabo rastúce podpníky nedokážu čerpať vodu z takej hĺbky ako klasické silno rastúce podpníky. Stromčeky sadíme na jeseň do jám veľkosti 0,6 x 0,6 x 0,4 m, do ktorých pridáme trochu vyzretého kompostu alebo ekologického hnojiva, ktoré nespáli korenie. Po samotnej výsadbe výpestky výdatne zalejeme, so zavlažovaním však pokračujeme aj naďalej. Na výsadbu sú vhodné špičiaky alebo jednoročné či dvojročné výpestky so zapestovanou korunkou. Pre vyššie tvary sa odporúča použiť výpestky štepené na vtáčnici alebo mahalebke, pre nižšie sa využívajú výpestky štepené na podpníkoch Colet, P-HL-A, P-HL-B, Maxma, Gisel A. Nízky vzrast umožňuje veľmi pohodlné ošetrovanie zo zeme a stromčeky nezaberajú veľa miesta.
Rez rozhoduje o úrode
Rez významne ovplyvňuje dobrú a pravidelnú úrodu. Štíhle vretená začínajú rodiť veľmi skoro – už v druhom roku po výsadbe. Cieľom rezu je dopestovať podobne ako pri jabloniach vretenový tvar bez kostrových konárov s konečnou výškou stromu do 3 metrov. Veľmi dôležitá je tu pravidelná obmena konárov rezom na prevod alebo na čapík. Veľmi dobre sa dajú využiť doplnkové spôsoby tvarovania, ako je ohýbanie a vyväzovanie konárov, využívanie štipcov a závaží, skoré letné rezy, dvojstupňové sektorové rezy. Koruny udržujeme vzdušné. V prípade vyšších tvarov čerešní je rez komplikovaný, preto sa využíva najmä výchovný rez. Po dosiahnutí určitej výšky je už rez neekonomický a nebezpečný, preto sa prakticky nevykonáva.

Jablká uskladňujeme ihneď po oberačke. Prechodné skladovanie na slnku alebo pri vyšších teplotách znižuje trvanlivosť plodov. Úspech pri skladovaní jabĺk závisí od času zberu raných a neskorých odrôd možno určiť podľa hnednutia jadierok. Neskoro obrané jablká majú zníženú trvanlivosť, prečacne obrané plody zvädnú a sú bez chuti. Jednotlivé odrody treba skladovať oddelene, pretože majú rozdielnu konzumnú zrelosť a neskoršie vyberanie jabĺk uskladnených dovedna, spôsobuje otlačenie a poranenie, čo zvyšuje nebezpečenstvo infekcie patogénmi. Vhodné je skladovať jablká v nízkych vrstvách na drevených lieskach. Prepravky z plastov, ak neumožňujú prevzdušnenie jabĺk, sú menej vhodné. Liesky a police, na ktorých skladujeme jablká, treba každoročne poumývať mydlovou vodou a nechať dobre uschnúť. Skladovanie jabĺk v jednej miestnosti so zeleninou a so zemiakmi je takisto nevhodné, pretože jablká preberajú v týchto produktov nepríjemnú pachuť. Najvhodnejšie teploty na skladovanie jabĺk sú 0-5. Vyššie teploty urýchľujú zretie plodov a skracujú ich trvanlivosť. Pri skladovaní jabĺk je najvhodnejšia relatívna vlhkosť v rozpätí 85-90%. Vyššia vlhkosť utvára vhodné podmienky pre infekciu. Jablká skladované pri nižšej vlhkosti vzduchu vädnú a scvrkávajú sa. V menej vhodných priestoroch na skladovanie jabĺk sa vlhkosť vzduchu zvyšuje kropením dlážky vodou, alebo sa znížuje odparovanie vody z jabĺk tým, že sa liesky s jablkami zakryjú fóliou. Pred uskladnením sa jablká preberajú a vyradia sa zdeformované a poškodené plody vrátane otlačených jabĺk. Nekvalitné jablká s apoužijú na muštovanie alebo na výrobu džemu a podobne. Celkom nevhodné na skladovanie sú plody s očividne porušenou šupkou alebo dužinou a jablká so začiatočnými príznakmi hubových infekcií. Vyradením nekvalitných jabĺk sa obmedzí výskyt modrej, sivej a ružovej hniloby, ktorej pôvodcami sú huby z rodu penicillium, botrytis a trichothecium. Výskyt týchto chorôb zvyšuje taktiež neopatrná manipulácia s jablkami pri skladovaní. Výskyt uvedených plesní znižuje neskorší postrek topsinom. Po tomto ošetrní možno jablká konzumovať až o dva mesiace. Niektoré huby z uvedených i ďalších rodov húb spôsobujú jadrovníkové hniloby, ktoré sa zistia až po rozkrojení jablka. Dužina okolo jadrovníka je hnedá a jadrovník je prerastený hubovými vláknami. Počas skladovania hniloba má svoj podiel aj prehnojenie dusíkom.