Občan "spravodlivo" potrestaný

1. Nahlásiť domácu zabíjačku na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu aspoň jeden pracovný deň vopred.
2. Odbor vzorky na vyštetrenie svalovca si zabezpečí každý chovateľ. Pri zabíjačke nemusí byť prítomný veterinár. Mäsiar odoberie vzorku bránicových pilierov v mieste prechodu do šľachovitej oblasti. Stačí veľkosť 5×5 cm. Vzorku treba zabaliť do mikroténového vrecka a v najbližší pracovný deň priniesť na príslušnú regionálnu a veterinárnu správu spolu so sprievodným listom. Zabíjačku nič nenaruší. Jedinou podmienkou je, aby nikto nekonzumovali tepelne neupravené výrobky najneskôr do troch pracovných dní od doručenia vzorky veterinárom. Vyšetrenie je zadarmo. Mnohé obce zavesili nové pravidlá pre domáce zabíjačky aj na svoje webové stránky.

Niekde sa zabíja pištoľou, niekde elektrošokmi. Prasa stuhne a potom sa už len zakole, pričom krv sa starostlivo zachytáva do vandlíkov, neskôr sa použije do kaše, krvavničiek. A niekde sa z nej robí aj prvé zabíjačkové jedlo – smažená krv na cibuľke so zemiakmi. Muži si potom pripijú. Keď prasa padne musí sa naliať.

Zabíjačky kedysi zbližovali rodiny aj susedov. Kto zabíjal, posielal výslužku známym aj vzdialenejšej rodine. Susedia si na zabíjačky navyše chodili pomáhať, vždy sa pri tom poriadne porozprávali, zabavili. Raňajkoval sa mozoček na cibuľke, či krv na spôsob praženice, ale mnohých domácnostiach sa k prvému jedlu z prasaťa dostali podstatne neskôr. Až pred poludním sa podávala restovaná pečeň na cibuľke, k obedu uvarené vnútornosti s kyslou kapustou. Takmer všade sa varievala nejaká polievka, najčastejšie kapustová alebo ovarová a niekde aj polievka z kostí s cibuľou a chlebom. Na prehryznutie neskôr poobede dobre padli aj teplé škvarky s chlebom a cibuľou. Skutočné hody nastali až večer, keď už bolo takmer všetko hotové. Vtedy sa okrem pečeného mäsa, jaterníc a klobásky podávali aj špeciality, ako pečené rebrá, panenka plnená klobásovou plnkou a iné.

Petržlen – Vedele ste, že petržlen pomáha zraku, sliznici, pokožke, nechtom, vlasom, kostiam a krvi? Má vysoký obsah chlorofylu a karoténov. Sila petržlenu sa najviac využíva na liečbu zápalov obličiek a močového mechúra, pri obličkových a močových kameňoch, zápale prostaty alebo menštruačných ťažkostiach. Bez váhania pridajte petržlenovú vňať do polievky a zeleninového šalátu.

Šalát – Hlávkový, listový, ľadový či kučeravý, pripravte si z neho chutné šalátové misy alebo ho použite na spestrenie ktoréhokoľvek slaného jedla. Ak raňajkujete chlieb s maslom, syrom, tvarohom alebo nátierkou, prihodte si k nemu tri lístky šalátu. Z jarného šalátu však nepoužívajte hlúb, mohol by obsahovať dusičnany.

Žerucha – Vaše jarné menu spestrí aj aromatická žerucha. Hoci sa dá pestovať za oknom po celý rok, na jar chutí najlepšie. Žerucha zlepšuje tvorbu krvi a krvný obraz, pomáha pri anémii. Zlikviduje zápaly, prečistí dýchacie cesty a pomôže pri chorobách obličiek a močového mechúra. Čerstvú pokrájanú žeruchu používajte do šalátov a polievok alebo si s ňou posypte chlieb, ryžu alebo zemiaky.

Reďkovka – je bohatá na vitamín C, kyselinu listovú, draslík, sodík, horčík, fosfor, chlór, síru, vápnik a železo. Nájdete v nej aj vitamíny skupiny B. Oplatí sa pridať ju do nátierok a šalátov. Podporuje chuť do jedenia, činnosť pečene a žlčníka, dobre pôsobí na obličky. Jedzte ju surovú.

Pažítka – podporuje trávenie, tvorbu krvi a mú upokojujúci účinok. Okrem vitamínu C v nej nájdete i vitamíny skupiny B, draslík, vápnik, horčík, fosfor, železo a meď. Pažítku nadrobno pokrájajte a pridávajte do šalátov, nátierok a omáčok. Hodí sa aj ako ozdoba na varené zemiaky alebo ryžu. Môžete ňou vylepšiť chuť polievok, do hrnca ju však dajte tesne pred dovarením.

Medzi typické nápoje patrí žinčica vyrobená z ovčieho mlieka. Cesta bryndze na slovenské stoly bola dlhá, ale nie márna. Priniesli ju k nám na Slovensko valasi z Rumunska, ktorí nás naučili chovať ovce na pastvách a nie v ohradách. Priniesli so sebou i výrobu bryndze. Lenže tá bola akási tvrdá, sekala sa na kilá a nebola veľmi vhodná na konzumáciu. Až Detvan Ján Vagač prišiel na fígeľ, ako ju upraviť tak, aby bola mäkká a roztierateľná. Rozmiešavala sa na valcoch a namiesto soli sa do nej pridával soľný roztok. Bryndza je považovaná za typický slovenský výrobok s dlhoročnou tradíciou. Súčasťou tradičného slovenského jedálnička je od 17. storočia, hoci nebola bežným pokrmom tak, ako zemiaky či múčne jedlá. Hovorí sa o nej ako o prvom slovenskom vynáleze, ktorého autorom je Ján Vagač. Vymyslel ju, keď skúšal konzervovať syr. Tak vznikla roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve a za ňou vznikali ďalšie bryndziarske manufaktúry. Druhou najstaršou je bryndziareň vo Zvolenskej Slatine, ktorá funguje dodnes. Opečená slaninka tiež nebola bežnou súčasťou halušiek, pretože nie každý si ju mohol dovoliť. Nepochybne však bryndzové halušky, tak ako ich v klasickej podobe poznáme dnes, sa na Slovensku varia už 200 až 250 rokov.

Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustová. Na kapustovú polievku – kapustnicu, sa používa údené mäso, sušené huby, sušené slivky, klobása, trochu múky a kyslej smotany. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová, kuracia alebo hovädzia. Pokiaľ ide o hlavné jedlo, je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia ako talianska alebo španielska. Dosť často sa používa na prípravu jedál bravčová masť alebo olej. Najtypickejšou špecialitou Slovákov sú halušky, najmä naše národné – bryndzové, ktoré sa podávajú s kúskami smaženej slaniny. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky či kapusta varená so slaninou. Existuje veľa úprav halušiek, pretože slovenská kuchyňa má veľa regionálnych variantov.Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš z hovädzieho mäsa, cibuľou a množstvom korenín, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu. K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc. Z koláčov sú typické buchty, bábovka, štrúdľa alebo aj žemľovka. Na vrchole tradície slovenského kulinárstva rozhodne stojí oštiepok, parenica a syrové korbáčiky.