Občan "spravodlivo" potrestaný

Tak, ako u zemiakov, aj pri paradajkách treba ich pôvodnú vlasť hľadať za oceánom v Amerike. Dovoz tejto plodiny na starý kontinent majú taktiež na svedomí dobyvatelia, ktorí si podmanili indiánske kmene. Jej pôvodnou vlasťou je Mexiko, kde sa jej pestovaniu venovali najmä Aztékovia. Pozrime sa, čo sa píše o ceste paradajok z Ameriky do Európy na googli. Divoko rastúce druhy sa nachádzali najmä v Andách, odkiaľ sa rozšírili do Strednej a Severnej Ameriky zhruba pred 2000 rokmi spolu s kukuricou. Aztékovia ich volali turmatle, alebo tomatos, a tento názov prevzali aj španielskí kolonizátori. Do Európy ich doviezli v roku 1523 ako zázračnú rastlinu, ktorá povzbudzuje vášeň. Túto vlastnosť jej pripisovali najmä kvôli červenej farbe. Odvtedy sa paradajky považujú za afrodiziakum. V Európe jej prišli prví na chuť Taliani. Dali jej názov zlaté jabĺčko pomi dori. Ten neskôr prevzali aj Francúzi. Začala sa tak ich víťazná cesta na náš trh a do našich kuchýň. Dnes je najväčším producentom paradajok paradoxne Čína, ktorá ešte pred 2000 rokmi túto rastlinu nepoznala. Hneď za ňou sú USA, potom Turecko, India a Taliansko. Dnes už existuje 1000 odrôd paradajok, mnohé z nich však boli vyšľachtené až potom, čo sa udomácnili v Európe. Dnes okrem klasických paradajok rozoznávame sherry, koktejlové, malé okrúhle, malé oválne, baby paradajky, ale aj mäsité a iné. Kým my zväčša kupujeme paradajky len ako klasické, alebo baby, či sherry, napríklad v Taliansku ich poznajú aj pod rôznymi prímeniami. Ak by ste u nás pýtali na trhu Picadilly, či san marzano, alebo pachino, predavačky by iste nevedeli, čo vlastne chcete. Talianky by však presne rozoznali druh paradajok, ktorý si pýtate. Podobne je to aj v Holandsku, tam rozoznávajú aj ďalšie druhy, ako je san mazzo, bella margherita, aromia, sweetz, papidu, torrito, či lykoplus.

Lykopén senzačný paradajkový objav: Za liečivé účinky ďakuje paradajka najmä lykopénu, látke, ktorá bola objavená iba nedávno. Je uložená tesne pod šupkou. Nezrelé, zelené paradajky ho neobsahujú, začína sa tvoriť až pod vplyvom slnečných lúčov. Vhodné je aj pokvapkať paradajky olivovým olejom, v ňom sa totiž lykopén rozpúšťa a ľahšie sa vstrebáva do organizmu. Lykopén je najsilnejší známy antioxidant rastlinného pôvodu, ktorý je získaný zo špeciálnej odrody paradajok HLLS. Chráni organizmus pred nádorovými ochoreniami, má priaznivý vplyv na srdce, krvný tlak, prostatu a pokožku. Avšak zo stravy ho organizmus nedokáže vstrebať, pokiaľ neprejde tepelnou úpravou. Obsah lykopénu sa zvyšuje pri teplej úprave potraviny, preto je paradajkový pretlak bohatší na lykopén ako čerstvá šťava z paradajok. Kapsuly obsahujú taktiež olej z ľanových semien, ktorý je bohatým zdrojom esenciálnym mastných kyselín. Tento zázračný liek proti rakovine obsahujú aj iné látky s červeným farbivom, napríklad červená mrkva, melóny, papaja, na druhej strane jahody či čerešne ho v sebe nemajú.

Liek na rakovinu aj elixír krásy: Všeobecne sa traduje, že každá rastlina, ktorá je po dozretí červená, obsahuje protirakovinové látky. Poďme sa pozrieť, čo je na tomto chýre pravdivé, a čo nie. Znovu si pomôžeme googlom. Prekvapivo v ňom nájdeme správu o tom, že najlepšou zbraňou proti rakovine sú fialové paradajky a to vďaka látke anthocyan, ktoré sa nachádza v ich farbive. Na tento zázrak vraj prišli britskí vedci, ktorí ho skúšali najprv na myšiach, anthocyan zvyšuje produkciu antioxidantov, ktoré zabraňujú poškodeniu buniek. Geneticky upravené paradajky preto obsahujú väčšie množstvo tejto látky, ako doteraz vyšľachtené plody, hovorí sa v správe. Paradajky môžu byť jednoduchou cestou pre ľudí, ako prijímať tieto látky, ktoré sú ináč prítomné aj v niektorých lesných plodoch. Súhrne môžeme teda skonštatovať, že matka príroda nám sama poskytuje liek, na ktorý sa snažia vedci už celé roky a desaťročia prísť, objaviť ho výskumom. Žiaľ, mnohí z nás sa sa v liečivým účinkom rastlín stávajú skepticky a radšej dávajú prednosť chemicky upraveným liekom, namiesto toho, aby si vhodne upravili potravu. Nečudože naše organizmy sú dlhodobo zasiahnuté chemickou liečbou, ktorá nie je pre ne prirodzená a ukladajú si ich ako negatívnu informáciu do genetickej výbavy. Červené a fialové farbivo paradajok však neslúži iba ako liek, ale aj ako elixír krásy. Sú vhodné na rôzne redukčné či očistné diéty. Majú aj antioxidačné a antibakteriálne účinky. Podporujú krvotvorbu, prospievajú pokožke, nechtom, vlasom, posilňujú imunitu, obnovujú štruktúru buniek.

Rajské jabĺčka zachovávajú mladosť: Paradajky obsahujú vodu a chróm, ktorý dáva pocit nasýtenia. Rajské jabĺčka, ako ich volali naše staré mamy, sú kyslou zeleninou, ktorá má na organizmus paradoxne, zásaditý účinok. Pravda, iba v prípade, že spolu s nimi nepošleme do žalúdka potraviny, ktoré obsahujú cukor a škrob. Aj vy máte k rajčiakom najradšej mastný chlieb? Rátajte s tým, že táto kombinácia vedie ku kvaseniu a tvorbe kyselín v tráviacom trakte. Podľa zásad oddelenej stravy by ste ich radšej mali dopriať k bielkovinovým jedlám. Držíte diétu? Rajčiny k nej ideálne patria, lebo majú nízku energetickú hodnotu. 99% plodov tvorí voda. Okrem mnohých minerálnych látok a stopových prvkov obsahujú aj chróm, ktorý zaručuje dlhodobý pocit nasýtenia. Zrelé rajčiaky majú príjemnú, sladkú chuť, pretože obsahujú ľahostráviteľné cukry, teda fruktózu, glukózu a sacharózu. Sviežosť im dávajú organické kyseliny, najmä kyselina jablčná a citrónová. Podporujú trávenie a v črevách dokonca ničia baktérie. Čím su rajčiaky zrelšie, tým je obsah kyselín nižší. Z vitamínov je najdôležitejší betakarotén, ktorý sa v ľudskom organizme mení na vitamín A. Čím ho máte v strave viac, tým lepšie funguje váš imunitný systém. Ani slnko tak nepoškodí pokožku ľuďom, ktorí majú toho vitamínu dostatok, a dokonca sa krajšie opália. Vitamínu C je naviac v povrchovej vrstve, až 3 krát viac ako v dužine a šťave. Najviac ho obsahujú žltkasté a ružové plody. V posledných rokoch sa zistilo, že sírna zlúčenina smetylmetionín, označovaná ako vitamín U, ktorá sa tiež nachádza v rajčiakoch, chráni organizmus pred vredovým ochorením žalúdka a dvanástnika.

Plnenie: Pred plnením je dôležité najskôr nasoliť hus alebo kačku večer pred pečením, aby soľ prešla tukom až do mäsa. Pripravíme si plnku podľa vlastnej chuti alebo osvedčeného receptu. Do otvoru dáme zamiešanú dochutenú plnku, až kým ho nenaplníme až po okraj. Po naplnení husi alebo kačky je vhodné, aby nám zostala voľná koža, s ktorou ju zašijeme alebo spojíme kovovou ihlicou na špíz.

Porcovanie: Hus alebo kačku porcujeme tak, že oddelíme najskôr stehná a krídla, potom krájame prsia a chrbát. V prípade, že máme kačku alebo hus vykostenú, odrežeme opäť prvé stehná a krídla, na záver krájame mäso na plátky aj s plnkou. Rozdiel v chuti mäsa nie je veľký, iba stehná sú o niečo šťavnatejšie ako prsia.

Pečenie: Pekáč nemusíme vôbec vymastiť, kačka i hus majú dosť vlastného tuku. Na pekáč poukladáme bylinky alebo ovocie. Kačku alebo hus kladieme na 200 stupňov. Čas potrebný na pečenie závisí od vášho receptu, ale zvyčajne pečieme aspoň hodinu. Prvých 30 minút pečieme hus alebo kačku zakrytú. Vypečený tuk môžeme dochutiť soľou a opražiť v ňom cibuľku, necháme ho napríklad natrieť na chlieb. Ak pečieme kačku alebo hus na víne, používame suché, kvalitné víno. Ak sa vám nepodarí dosiahnuť zlatistú farbu na povrchu mäsa, potrieme ho pripraveným karamelom.

Prísady: Najlepšie prísady na pečenie kačky sú jablká, rozmarín, červené víno spolu s klinčekmi, medom a so soľou.

Plnka: Gaštanová plnka z husacej pečene sa vyrobí z čierneho celozrnného chleba, zo zeleru, z jedlých gaštanov, vajíčok, majoránky, cesnaku, soli, mletého čierneho korenia, červenej cibule alebo šalotky. Do plnky môžeme použiť čierny celozrnný chlieb, zeler a husaciu pečeň.

Prílohy: Najlepšou prílohou k plnenej kačke sú lokše, kysnuté knedle alebo žemľové knedle. Ako doplnok sa môže podávať dusená červená kyslá kapusta alebo dusená smotanová kapusta. K husi sa tiež odporúča zemiaková kaša s pórom a maslom, kukuričná polenta s pistáciami, pohánková kaša s paradajkami a so syrom. Ako doplok sa hodia gaštany na mede alebo ragú zo zeleniny.

Keď sa povie husacie hody, mnohým z nás v tejto súvislosti napadnú vychýrené oblasti Slovenského Grobu alebo Pezinka. Avšak aj jedálne lístky v luxusných reštauráciách po celom Slovensku ponúkajú sezónnu delikatesu – husacie a kačacie hody. Toto mimoriadne obľúbené jedlo sa pohrá nielen s vašimi chuťovými pohárikmi, ale zároveň aj pripraví neopakovateľný večer v kruhu rodiny či priateľov a známych. Rituál husacích hodov sa začína predjedlom v podobe husacej pečienky. Rozplývajúca sa pečienka na jazyku, jemne pokvapkaná masťou s čerstvým chlebom, spôsobí, že sa ocitnete a vrchole gurmánskeho blaha. Harmóniu všetkých chutí pocítite pri hlavnom chode. Pečená hus, najlepšie objednaná vopred, je chutným vyvrcholením. Mäkké šťavnaté kúsky mäsa spojené s chuťou kapusty a najmä horúcich jemných lokší, ktoré sú typické k tejto gurmánskej delikatese, vás zasýtia a pripravia dokonalú chuťovú extázu. Fantázia unikátneho spojenia, ktorú zapijete pravým burčiakom, vo vás vyvolá neskutočný pôžitok. Ak na záver túžite po niečom sladkom dajte si lokše na sladko, s makom alebo orechmi. Hlavná husacia sezónna začína v septembri a trvá až do decembra, kedy je mäso najlepšie na pečenie. Reštaurácie sú plné hostí, z ktorých je aspoň polovica cudzincov. Pozvať významného obchodného partnera na husacie hody sa stalo módou či dokonca lepším štandardom aj v tých najvyšších kruhoch. Nejde v žiadnom prípade o lacný špás, jedna hus stojí okolo 60 eur, prirátajte lokše, prílohy, husaciu pečeň, malokarpatské víno či burčiak, tradičné makové, jablkové alebo orechové štrúdle..na hody sa predsa nechodí na hodinku ani na dve. Účet však pre hostí v tomto prípade nie je smerodajný, veď husacie hody sú len raz do roka.

Nakladané uhorky nezostanú duté, keď ich pred nakladaním niekoľkokrát prepichneme špáradlom alebo hrubšou ihlou. Nakladané uhorky zostanú tvrdé, keď do nálevu pridáme trochu kyseliny vínnej.

Môžeme zavárať a experimentovať. Už dávno sú preč doby, kde sa na nálev používal len klasický ocot. Pre jemnejšiu chuť môžeme klasický ocot nahradiť octom vinným či jablkovým. Naopak pre ostrejšiu chuť je vynikajúcou náhradou balsamico ocot. Ocot si môžeme aj sami ochutiť. Ponuka korenia v obchodoch je čím ďalej pestrejšia a tak nie je problém nálev dochutiť. Ak ste si pripravili veľa nálevu, nechajte ho vychladnúť, uzavrite a odložte do chladničky alebo pivnice. Nálev môžete pokojne použiť aj o niekoľko dní.