Lykopén senzačný paradajkový objav: Za liečivé účinky ďakuje paradajka najmä lykopénu, látke, ktorá bola objavená iba nedávno. Je uložená tesne pod šupkou. Nezrelé, zelené paradajky ho neobsahujú, začína sa tvoriť až pod vplyvom slnečných lúčov. Vhodné je aj pokvapkať paradajky olivovým olejom, v ňom sa totiž lykopén rozpúšťa a ľahšie sa vstrebáva do organizmu. Lykopén je najsilnejší známy antioxidant rastlinného pôvodu, ktorý je získaný zo špeciálnej odrody paradajok HLLS. Chráni organizmus pred nádorovými ochoreniami, má priaznivý vplyv na srdce, krvný tlak, prostatu a pokožku. Avšak zo stravy ho organizmus nedokáže vstrebať, pokiaľ neprejde tepelnou úpravou. Obsah lykopénu sa zvyšuje pri teplej úprave potraviny, preto je paradajkový pretlak bohatší na lykopén ako čerstvá šťava z paradajok. Kapsuly obsahujú taktiež olej z ľanových semien, ktorý je bohatým zdrojom esenciálnym mastných kyselín. Tento zázračný liek proti rakovine obsahujú aj iné látky s červeným farbivom, napríklad červená mrkva, melóny, papaja, na druhej strane jahody či čerešne ho v sebe nemajú.

Liek na rakovinu aj elixír krásy: Všeobecne sa traduje, že každá rastlina, ktorá je po dozretí červená, obsahuje protirakovinové látky. Poďme sa pozrieť, čo je na tomto chýre pravdivé, a čo nie. Znovu si pomôžeme googlom. Prekvapivo v ňom nájdeme správu o tom, že najlepšou zbraňou proti rakovine sú fialové paradajky a to vďaka látke anthocyan, ktoré sa nachádza v ich farbive. Na tento zázrak vraj prišli britskí vedci, ktorí ho skúšali najprv na myšiach, anthocyan zvyšuje produkciu antioxidantov, ktoré zabraňujú poškodeniu buniek. Geneticky upravené paradajky preto obsahujú väčšie množstvo tejto látky, ako doteraz vyšľachtené plody, hovorí sa v správe. Paradajky môžu byť jednoduchou cestou pre ľudí, ako prijímať tieto látky, ktoré sú ináč prítomné aj v niektorých lesných plodoch. Súhrne môžeme teda skonštatovať, že matka príroda nám sama poskytuje liek, na ktorý sa snažia vedci už celé roky a desaťročia prísť, objaviť ho výskumom. Žiaľ, mnohí z nás sa sa v liečivým účinkom rastlín stávajú skepticky a radšej dávajú prednosť chemicky upraveným liekom, namiesto toho, aby si vhodne upravili potravu. Nečudože naše organizmy sú dlhodobo zasiahnuté chemickou liečbou, ktorá nie je pre ne prirodzená a ukladajú si ich ako negatívnu informáciu do genetickej výbavy. Červené a fialové farbivo paradajok však neslúži iba ako liek, ale aj ako elixír krásy. Sú vhodné na rôzne redukčné či očistné diéty. Majú aj antioxidačné a antibakteriálne účinky. Podporujú krvotvorbu, prospievajú pokožke, nechtom, vlasom, posilňujú imunitu, obnovujú štruktúru buniek.

Rajské jabĺčka zachovávajú mladosť: Paradajky obsahujú vodu a chróm, ktorý dáva pocit nasýtenia. Rajské jabĺčka, ako ich volali naše staré mamy, sú kyslou zeleninou, ktorá má na organizmus paradoxne, zásaditý účinok. Pravda, iba v prípade, že spolu s nimi nepošleme do žalúdka potraviny, ktoré obsahujú cukor a škrob. Aj vy máte k rajčiakom najradšej mastný chlieb? Rátajte s tým, že táto kombinácia vedie ku kvaseniu a tvorbe kyselín v tráviacom trakte. Podľa zásad oddelenej stravy by ste ich radšej mali dopriať k bielkovinovým jedlám. Držíte diétu? Rajčiny k nej ideálne patria, lebo majú nízku energetickú hodnotu. 99% plodov tvorí voda. Okrem mnohých minerálnych látok a stopových prvkov obsahujú aj chróm, ktorý zaručuje dlhodobý pocit nasýtenia. Zrelé rajčiaky majú príjemnú, sladkú chuť, pretože obsahujú ľahostráviteľné cukry, teda fruktózu, glukózu a sacharózu. Sviežosť im dávajú organické kyseliny, najmä kyselina jablčná a citrónová. Podporujú trávenie a v črevách dokonca ničia baktérie. Čím su rajčiaky zrelšie, tým je obsah kyselín nižší. Z vitamínov je najdôležitejší betakarotén, ktorý sa v ľudskom organizme mení na vitamín A. Čím ho máte v strave viac, tým lepšie funguje váš imunitný systém. Ani slnko tak nepoškodí pokožku ľuďom, ktorí majú toho vitamínu dostatok, a dokonca sa krajšie opália. Vitamínu C je naviac v povrchovej vrstve, až 3 krát viac ako v dužine a šťave. Najviac ho obsahujú žltkasté a ružové plody. V posledných rokoch sa zistilo, že sírna zlúčenina smetylmetionín, označovaná ako vitamín U, ktorá sa tiež nachádza v rajčiakoch, chráni organizmus pred vredovým ochorením žalúdka a dvanástnika.

Porcovanie: Hus alebo kačku porcujeme tak, že oddelíme najskôr stehná a krídla, potom krájame prsia a chrbát. V prípade, že máme kačku alebo hus vykostenú, odrežeme opäť prvé stehná a krídla, na záver krájame mäso na plátky aj s plnkou. Rozdiel v chuti mäsa nie je veľký, iba stehná sú o niečo šťavnatejšie ako prsia.

Pečenie: Pekáč nemusíme vôbec vymastiť, kačka i hus majú dosť vlastného tuku. Na pekáč poukladáme bylinky alebo ovocie. Kačku alebo hus kladieme na 200 stupňov. Čas potrebný na pečenie závisí od vášho receptu, ale zvyčajne pečieme aspoň hodinu. Prvých 30 minút pečieme hus alebo kačku zakrytú. Vypečený tuk môžeme dochutiť soľou a opražiť v ňom cibuľku, necháme ho napríklad natrieť na chlieb. Ak pečieme kačku alebo hus na víne, používame suché, kvalitné víno. Ak sa vám nepodarí dosiahnuť zlatistú farbu na povrchu mäsa, potrieme ho pripraveným karamelom.

Prísady: Najlepšie prísady na pečenie kačky sú jablká, rozmarín, červené víno spolu s klinčekmi, medom a so soľou.

Plnka: Gaštanová plnka z husacej pečene sa vyrobí z čierneho celozrnného chleba, zo zeleru, z jedlých gaštanov, vajíčok, majoránky, cesnaku, soli, mletého čierneho korenia, červenej cibule alebo šalotky. Do plnky môžeme použiť čierny celozrnný chlieb, zeler a husaciu pečeň.

Prílohy: Najlepšou prílohou k plnenej kačke sú lokše, kysnuté knedle alebo žemľové knedle. Ako doplnok sa môže podávať dusená červená kyslá kapusta alebo dusená smotanová kapusta. K husi sa tiež odporúča zemiaková kaša s pórom a maslom, kukuričná polenta s pistáciami, pohánková kaša s paradajkami a so syrom. Ako doplok sa hodia gaštany na mede alebo ragú zo zeleniny.

Zabíjačky kedysi zbližovali rodiny aj susedov. Kto zabíjal, posielal výslužku známym aj vzdialenejšej rodine. Susedia si na zabíjačky navyše chodili pomáhať, vždy sa pri tom poriadne porozprávali, zabavili. Raňajkoval sa mozoček na cibuľke, či krv na spôsob praženice, ale mnohých domácnostiach sa k prvému jedlu z prasaťa dostali podstatne neskôr. Až pred poludním sa podávala restovaná pečeň na cibuľke, k obedu uvarené vnútornosti s kyslou kapustou. Takmer všade sa varievala nejaká polievka, najčastejšie kapustová alebo ovarová a niekde aj polievka z kostí s cibuľou a chlebom. Na prehryznutie neskôr poobede dobre padli aj teplé škvarky s chlebom a cibuľou. Skutočné hody nastali až večer, keď už bolo takmer všetko hotové. Vtedy sa okrem pečeného mäsa, jaterníc a klobásky podávali aj špeciality, ako pečené rebrá, panenka plnená klobásovou plnkou a iné.

Šalát – Hlávkový, listový, ľadový či kučeravý, pripravte si z neho chutné šalátové misy alebo ho použite na spestrenie ktoréhokoľvek slaného jedla. Ak raňajkujete chlieb s maslom, syrom, tvarohom alebo nátierkou, prihodte si k nemu tri lístky šalátu. Z jarného šalátu však nepoužívajte hlúb, mohol by obsahovať dusičnany.

Žerucha – Vaše jarné menu spestrí aj aromatická žerucha. Hoci sa dá pestovať za oknom po celý rok, na jar chutí najlepšie. Žerucha zlepšuje tvorbu krvi a krvný obraz, pomáha pri anémii. Zlikviduje zápaly, prečistí dýchacie cesty a pomôže pri chorobách obličiek a močového mechúra. Čerstvú pokrájanú žeruchu používajte do šalátov a polievok alebo si s ňou posypte chlieb, ryžu alebo zemiaky.

Reďkovka – je bohatá na vitamín C, kyselinu listovú, draslík, sodík, horčík, fosfor, chlór, síru, vápnik a železo. Nájdete v nej aj vitamíny skupiny B. Oplatí sa pridať ju do nátierok a šalátov. Podporuje chuť do jedenia, činnosť pečene a žlčníka, dobre pôsobí na obličky. Jedzte ju surovú.

Pažítka – podporuje trávenie, tvorbu krvi a mú upokojujúci účinok. Okrem vitamínu C v nej nájdete i vitamíny skupiny B, draslík, vápnik, horčík, fosfor, železo a meď. Pažítku nadrobno pokrájajte a pridávajte do šalátov, nátierok a omáčok. Hodí sa aj ako ozdoba na varené zemiaky alebo ryžu. Môžete ňou vylepšiť chuť polievok, do hrnca ju však dajte tesne pred dovarením.