Občan "spravodlivo" potrestaný

Ďalším druhom konzervovania je nakladanie. Krátko opražené alebo povarené ovocie či zelenina sa naložia do alkoholu, olivového alebo repkového oleja. Tento spôsob konzervovania je obzvlášť zdravý, pretože sa pri ňom vitamíny nezničia, práve naopak, často sa napríklad obsah vitamínu C zvýši. Platí to o kyslej kapuste, uhorkách, fazuli alebo paprike. Tieto plody sa väčšinou zalievajú zvarenou a vzápätí vychladnutou slanou vodou, poháre sa zavrú a nechajú cca 10 dní stáť na teplom mieste, potom sa na 4-6 týždňov odložia na chladnejšie miesto s teplotou do 10 stupňov a nechajú sa zrieť. Takáto zaváranina vám vydrží však len okolo 3 mesiacov.

Najbežnejší spôsob konzervovania zeleniny v domácnosti je sterilizácia, pri ktorej dosiahneme usmrtenie mikroorganizmov, vylúčenie enzýmov z činnosti, úpravu konzistencie zeleniny a odstránenie vzduchu. Ak očakávame, že výsledky našej práce budú mať skutočne vynikajúcu chuť, musíme v prvom rade spniť požiadavku na kvalitu konzervovaného ovocia či zeleniny. Zabudnite na poškodené, poudierané či dokonca nahnité plody! Konzervujte vždy len čerstvé a zdravé ovocie a zeleninu a pred začiatkom spravovania ho vždy dôkladne umyte alebo inak očistite. Len ak dodržíte túto podmienku, budete mať zo svojej práce skutočne radosť.

Najčastejšie zavárajú rodiny, ktoré majú za domami záhradu. Výnimkou však nie sú ani domácnosti bez nej, ktoré si potrebné suroviny nakúpia v obchode alebo na trhu. Tie často od nákupov odrádzajú skúsenosti zo študentských brigád, keď na vlastné oči videli, ako sa zavára a všetko sa do pohárov môže dostať. O obľube zavárania hovorí často aj počet predaných zaváracích fliaš a uzáverov, ktorý je každý rok vysoký. Svedčí to aj o tom, že doma sa každý rok zavarí spolu taký objem, aký nevyprodukujú všetky konzervárne dohromady. Populárnosť domáceho sterilizovania by mohli v budúcnosti zmeniť mladšie ročníky žien, ktoré aj pre nedostatok času, si radšej zavárané potraviny kúpia.

1. Nahlásiť domácu zabíjačku na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu aspoň jeden pracovný deň vopred.
2. Odbor vzorky na vyštetrenie svalovca si zabezpečí každý chovateľ. Pri zabíjačke nemusí byť prítomný veterinár. Mäsiar odoberie vzorku bránicových pilierov v mieste prechodu do šľachovitej oblasti. Stačí veľkosť 5×5 cm. Vzorku treba zabaliť do mikroténového vrecka a v najbližší pracovný deň priniesť na príslušnú regionálnu a veterinárnu správu spolu so sprievodným listom. Zabíjačku nič nenaruší. Jedinou podmienkou je, aby nikto nekonzumovali tepelne neupravené výrobky najneskôr do troch pracovných dní od doručenia vzorky veterinárom. Vyšetrenie je zadarmo. Mnohé obce zavesili nové pravidlá pre domáce zabíjačky aj na svoje webové stránky.

Niekde sa zabíja pištoľou, niekde elektrošokmi. Prasa stuhne a potom sa už len zakole, pričom krv sa starostlivo zachytáva do vandlíkov, neskôr sa použije do kaše, krvavničiek. A niekde sa z nej robí aj prvé zabíjačkové jedlo – smažená krv na cibuľke so zemiakmi. Muži si potom pripijú. Keď prasa padne musí sa naliať.

Zabíjačky kedysi zbližovali rodiny aj susedov. Kto zabíjal, posielal výslužku známym aj vzdialenejšej rodine. Susedia si na zabíjačky navyše chodili pomáhať, vždy sa pri tom poriadne porozprávali, zabavili. Raňajkoval sa mozoček na cibuľke, či krv na spôsob praženice, ale mnohých domácnostiach sa k prvému jedlu z prasaťa dostali podstatne neskôr. Až pred poludním sa podávala restovaná pečeň na cibuľke, k obedu uvarené vnútornosti s kyslou kapustou. Takmer všade sa varievala nejaká polievka, najčastejšie kapustová alebo ovarová a niekde aj polievka z kostí s cibuľou a chlebom. Na prehryznutie neskôr poobede dobre padli aj teplé škvarky s chlebom a cibuľou. Skutočné hody nastali až večer, keď už bolo takmer všetko hotové. Vtedy sa okrem pečeného mäsa, jaterníc a klobásky podávali aj špeciality, ako pečené rebrá, panenka plnená klobásovou plnkou a iné.