Občan "spravodlivo" potrestaný

Petržlen – Vedele ste, že petržlen pomáha zraku, sliznici, pokožke, nechtom, vlasom, kostiam a krvi? Má vysoký obsah chlorofylu a karoténov. Sila petržlenu sa najviac využíva na liečbu zápalov obličiek a močového mechúra, pri obličkových a močových kameňoch, zápale prostaty alebo menštruačných ťažkostiach. Bez váhania pridajte petržlenovú vňať do polievky a zeleninového šalátu.

Šalát – Hlávkový, listový, ľadový či kučeravý, pripravte si z neho chutné šalátové misy alebo ho použite na spestrenie ktoréhokoľvek slaného jedla. Ak raňajkujete chlieb s maslom, syrom, tvarohom alebo nátierkou, prihodte si k nemu tri lístky šalátu. Z jarného šalátu však nepoužívajte hlúb, mohol by obsahovať dusičnany.

Žerucha – Vaše jarné menu spestrí aj aromatická žerucha. Hoci sa dá pestovať za oknom po celý rok, na jar chutí najlepšie. Žerucha zlepšuje tvorbu krvi a krvný obraz, pomáha pri anémii. Zlikviduje zápaly, prečistí dýchacie cesty a pomôže pri chorobách obličiek a močového mechúra. Čerstvú pokrájanú žeruchu používajte do šalátov a polievok alebo si s ňou posypte chlieb, ryžu alebo zemiaky.

Reďkovka – je bohatá na vitamín C, kyselinu listovú, draslík, sodík, horčík, fosfor, chlór, síru, vápnik a železo. Nájdete v nej aj vitamíny skupiny B. Oplatí sa pridať ju do nátierok a šalátov. Podporuje chuť do jedenia, činnosť pečene a žlčníka, dobre pôsobí na obličky. Jedzte ju surovú.

Pažítka – podporuje trávenie, tvorbu krvi a mú upokojujúci účinok. Okrem vitamínu C v nej nájdete i vitamíny skupiny B, draslík, vápnik, horčík, fosfor, železo a meď. Pažítku nadrobno pokrájajte a pridávajte do šalátov, nátierok a omáčok. Hodí sa aj ako ozdoba na varené zemiaky alebo ryžu. Môžete ňou vylepšiť chuť polievok, do hrnca ju však dajte tesne pred dovarením.

Medzi typické nápoje patrí žinčica vyrobená z ovčieho mlieka. Cesta bryndze na slovenské stoly bola dlhá, ale nie márna. Priniesli ju k nám na Slovensko valasi z Rumunska, ktorí nás naučili chovať ovce na pastvách a nie v ohradách. Priniesli so sebou i výrobu bryndze. Lenže tá bola akási tvrdá, sekala sa na kilá a nebola veľmi vhodná na konzumáciu. Až Detvan Ján Vagač prišiel na fígeľ, ako ju upraviť tak, aby bola mäkká a roztierateľná. Rozmiešavala sa na valcoch a namiesto soli sa do nej pridával soľný roztok. Bryndza je považovaná za typický slovenský výrobok s dlhoročnou tradíciou. Súčasťou tradičného slovenského jedálnička je od 17. storočia, hoci nebola bežným pokrmom tak, ako zemiaky či múčne jedlá. Hovorí sa o nej ako o prvom slovenskom vynáleze, ktorého autorom je Ján Vagač. Vymyslel ju, keď skúšal konzervovať syr. Tak vznikla roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve a za ňou vznikali ďalšie bryndziarske manufaktúry. Druhou najstaršou je bryndziareň vo Zvolenskej Slatine, ktorá funguje dodnes. Opečená slaninka tiež nebola bežnou súčasťou halušiek, pretože nie každý si ju mohol dovoliť. Nepochybne však bryndzové halušky, tak ako ich v klasickej podobe poznáme dnes, sa na Slovensku varia už 200 až 250 rokov.

Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustová. Na kapustovú polievku – kapustnicu, sa používa údené mäso, sušené huby, sušené slivky, klobása, trochu múky a kyslej smotany. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová, kuracia alebo hovädzia. Pokiaľ ide o hlavné jedlo, je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia ako talianska alebo španielska. Dosť často sa používa na prípravu jedál bravčová masť alebo olej. Najtypickejšou špecialitou Slovákov sú halušky, najmä naše národné – bryndzové, ktoré sa podávajú s kúskami smaženej slaniny. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky či kapusta varená so slaninou. Existuje veľa úprav halušiek, pretože slovenská kuchyňa má veľa regionálnych variantov.Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš z hovädzieho mäsa, cibuľou a množstvom korenín, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu. K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc. Z koláčov sú typické buchty, bábovka, štrúdľa alebo aj žemľovka. Na vrchole tradície slovenského kulinárstva rozhodne stojí oštiepok, parenica a syrové korbáčiky.

Kupovala sa len soľ, ostatné sa dopestovalo a dochovalo, keď surovina nebola, domáci sa uskromnil. Na Orave bol napríklad obľúbený bryndzový posúch, múčna kaša na Kysuciach úhrabky, na Zemplíne varené zemiakovo múčne guľky, v okolí Bratislavy lokše, na Liptove droby ochutená a omastená zemiaková zmes plnená v črevách, v okolí Piešťan pomerne zložitý slivkový koláč pérky. Spomenúť môžeme gemerské guľky zo zemiakov, múky a údeného mäsa, či skalický trdelník alebo jedlá z bumburice – cukrovej repy v okolí Trnavy.V minulých storočiach boli rozšírené tiež kaše z prosa, pšena, pohánky, tatarky, jačmeňa i ovsa. Kaše sa varili i piekli a stali sa základom pre výrobu nekysnutých placiek, ktoré predznamenali prípravu nekysnutého chleba. Plodiny sa pestovali podľa lokálnych klimatických podmienok – kapusta a zemiaky v severných oblastiach, kukurica v južných. Všetko bolo tak, ako umožnila príroda, pretože jej spätosť s človekom bola veľmi úzka. Kultúra stravovania vo veľkej miere závisela od sociálnej vrstvy, do ktorej stravník patril. Pre vidiecke obyvateľstvo, vrátane tých najchudobnejších, boli najdôležitejšie raňajky. Zavčas rána sa najedli teplej stravy váry a potom odišli za prácou do poľa, prípadne do hory. So sebou si zobrali kus chleba, slaninu alebo syr – to mali namiesto obeda. Vrátili sa až podvečer a vtedy sa zvyčajne dojedlo to, čo bolo na raňajky. Rodina sa počas pracovného dňa pri obede nestretávala. Keď sa pracovalo na poli neďaleko domu, zvykli dievčatá odniesť na pole varené jedlo v hlinených nádobách, ktoré sa jedávalo z jednej misy. Počas nedieľ a sviatkov sa rodina stretávala pri stole aj cez obed. V prostredí majetneších rodín sa raňajkovalo, obedovalo aj večeralo vo všedný aj sviatočný deň.

Varené víno patrí k zime. Teda k studenému počasiu určite. Keď sa za oknami čerti ženia, nič nenavodí pôsobivejšie teplo domova, ako práve varené víno. Jeho podmanivá vôňa vyčarí neopakovateľnú atmosféru, chuť opojí zmysly, horúci pohár zohreje dlane. Vinári vravia, že bežne sa varí víno z nižších kategórií. Podľa iných varenie nie je dehonestácia, ak je víno dobré. Preto by nemalo ísť o nejaký lacný stolový variant. Ak si vínko kupujete v stánku na námestí, najdôležitejšia je poctivosť výroby. Správne varenévíno by nemalo mať menej ako 10 percent alkoholu. Nemá sa veľmi riediť, najlepšie je vraj čisté. Iní však uprednostnia víno s cukrom, škoricou, novým korením či klinčekmi. A pozor – víno, a keď sa volá varené, nesmieme nechať prejsť varom, lebo stratí svoju chuť. Nechávame ho len na ohni len dovtedy, kým sa stratí biela pena, čiže musíme ho odstaviť pred začatím varu. Pre varené víno používame výhradne keramické hrnčeky, alebo grogové poháre s kovovou obrubou, ktoré pred naliatím pre istotu dobre zahrejeme. Ak pridáte do vínka to správne korenie, aj v tom najväčšom mraze vám bude teplo ako pod perinou. Zoznámite sa s najhrejivejším korením, ktoré tak chutí i vo víne.