Placche – Jarmila po francúzsky nevie. V Paríži však žije dosť Čechov a Slovákov, preto napísala listy na niekoľko adries. A raz sa dočkala. Odpovedala jej rodina, ktorá sa do francúzska presťahovala z Košíc. Skupinu Alberta Lepritza, ako sa nazývali, našla v zastrčenej uličke v dome s veľkým oblúkovitými oblokmi. Tam, za dverami jednej z miestnosti, videla presne takú istú knižnicu a rovnaký nábytok ako na prvom sedení. Ukázalo sa, že členovia Parapsychologickej spoločnosti si dali meno podľa mŕtveho francúzskeho bádateľa, ktorý ďalej rozvíjal teórie Taliana Calligariho. Čo všetko sa Jarmila dozvedela? Profesor Giuseppe Calligari pôsobil v roku 1909 na univerzite v Ríme. Už vtedy napísal kontroverznú štúdiu Myseľ, ktorá lieči. Po vypuknutí I. svetovej vojny odišiel na front ako lekár. Pri liečení si všimol, že v tele človeka sú rozličné body, pomocou ktorých možno vyvolať to, čo vtedy označovali ako mimoriadne či paranormálne schopnosti. Niektoré zranenia vyvolali aj jasnovidectvo a telepatické spojenia so vzdialenými príbuznými. Profesor Calligari ďalej zistil, že stimuláciou istých bodov a dráh sa dajú čítať myšlienky iných, a tiež, že rovnako možno telepaticky myšlienky a pocity vysielať. Skúmané osoby videli predmety aj osoby niekoľko kilometrov vzdialené, a aj auru, a dokázali sa zviditeľniť na dvoch miestach súčasne. Rozprávali mu aj o stretnutí s obyvateľmi z iných dimenzií a vibrácie. Videli hviezdy a planéty ako na dlani. Toto všetko vraj nosíme v sebe ako dar od stvorenia. Nie sú vybraní náhodní jedinci. Profesor tie body nazval placche. Majú priemer 10 mm a na ľudskom tele sú ich stovky. Ako ich však nájsť? To dokážu len majstri. Dráhy totiž vedú zvisle i vodorovne. Vytvárajú hustú sieť rôznych geometrických útvarov. Podobajú sa na symboly bohov, vesmírne telesá, označované ako stavebné prvky vesmíru.
Individualita – Celý vesmír je premietnutý v ľudskom tele, v každej bunke, v každom atóme. Pri stimulácii placche získava človek informácie o všetkom, čo kedy ľudstvo zažilo. Je to v našom nevedomí, odkiaľ informácie čerpá aj vedec, umelec, organizátor kozmických letov, visí napísané na stene laboratória Alberta lepritza vo Francúzskej parapsychologickej spoločnosti v Paríži. Lenže podobne ako odtlačky prstov, aj mapa bodov a dráh placche je individuálna. Je množstvo tvarov a vzorov, ktoré treba objaviť. Ak napríklad nastane spontánna jasnovidnosť, ide o samospúšťací mechanizmus v dráhach a bodoch. Možno to dosiahnuť aj rozličnými mentálnymi technikami. S Jarmilou sme domýšľali: Načo mi bude, povedzme telefón? Veď budem poznať mapu svojich plancche. Stačí mi len zobrať ihlu s elektrickým hrotom a mierne ju kdesi zatisnúť a moje myšlienky a pocity sa prenesú k dotyčnému. Ale to potom ani nebudem musieť povedať, ľúbim ťa. Bože, veď nebudem môcť ani zaklamať! Stlačením istých vzorov na telesných mapách uvidíme svojich blízkych, aj keď sú na míle ďaleko. Aj oni nás, tak načo vymýšľať videotelefón? Experimentátori ešte nevedia všetko. Sú miesta, kde sú spoje hluché, niekde len so slabučkou ozvenou. S profesorom Callingarim sa už nikdy nedokázala spojiť. Žeby to všetko robil len pre tento článok?
Comments Off
Príspevky (RSS)