Občan "spravodlivo" potrestaný » historia

Vianočný stromček v minulosti

fiskus — Wed, 16 Dec 2009 22:54:27 +0000

Vo svete koluje aj legenda o vianočnom stromčeku z roku 573. Vo Francúzsku v tom čase vraj pôsobil írsky mních Kolumbán, ktorý sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne. Pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju teda horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal celý dav poslucháčov. Vianočný stromček len pomaly prenikal do kostolov. Zdobenie vianočného stromčeka sa ujalo najskôr u protestantov, pretože katolícka cirkev to považovala za pohanský zvyk. Ozdobené stromčeky totiž spájali s germánskymi kmeňmi, ktoré týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Kelti vraj podobne oslavovali boha Slnka a jeho večný život. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Podobne aj Kelti ozdobenými stromčekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho večný život. Avšak aj dávna tradícia nášho ľudu vyžadovala, aby boli cez vianočné obdobie v dome aj jeho okolí vetvičky ihličnanov, alebo iná svieža zeleň – na Luciu prinášali dievčence čerešňové halúzky, smrekové vetvičky hospodár zastokol nad vráta a dvere, gazdiná ich kládla v ozbe za oblok a na štedrovečerný stôl a ústredný výzdobný motív kresťanských Vianoc, betlehem či jasličky, boli tiež prizdobené čečinou. Magickú funkciu vianočného stromčeka pôvodne plnilo jednoduché sito, položené v kúte izby na konopnej plachtičke, v ktorom bol na dne krížik upletený z ražnej či jačmennej slamy a na ňom pokladené orechy, jabĺčka, hrušky, sušené slivky a kukurica. Darčeky pod vianočným stromčekom sú už novšia obyčaj. Najprv tu našli svoje miesto len podomácky zhotovené hračky a oblečenie pre deti. Pôvodne sa obdarúvali iba na Štedrý večer prichádzajúci koledníci a na Nový rok vinšovníci.

Vianočný stromček a jeho historia

fiskus — Wed, 16 Dec 2009 22:48:07 +0000

Podľa tradície nás má tento neodmysliteľný symbol Vianoc chrániť. A svojou magickou mocou zariadiť, aby čaro a atmosféru vianočných sviatkov nenarušili zlé sily. Na Štedrý deň sa ozdobí a večer si pod ním nájdeme darčeky. Nachádzame ho v rôznych obmenách – ihličnaté živé stromy z lesa, či účelovo pestované, rastúce v kvetináči, alebo už všeobecne obľúbené – umelé. Ihličnatý strom, ako symbol vo vianočnom období, sa objavil v 17.storočí v nemeckom Porýní. Stromček vyzdobený sladkosťami, papierovými ozdobami a neskôr aj lojovými sviečkami, bol robený najmä pre radosť detí. Tento efektívny zvyk sa zapáčil a prostredníctvom stredovekých miest sa šíril ďalej. Z východného Rakúska sa v 19. storočí rozšíril do iných štátov okrem iných aj na západné Slovensko, kde v prostredí zámožných vrstiev nadobudol estetickú i reprezentatívnu funkciu. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. Prvý vianočný stromček v Prahe si vo svojej vile v roku 1812 vyzdobil riaditeľ Stavovského divadla Jan K. Liebich.

Čokoládová legenda

fiskus — Mon, 30 Nov 2009 07:53:20 +0000

Jednou z legiend svetovej výroby čokolády a cukroviniek sa stal nemec Franz Stollwerck. V roku 1839 založil v Kolíne nad Rýnom závod na výrobu cukríkov proti kašľu a sortiment rozšíroval aj o čokoládu, marcipán a perníky. Štafetu prevzalo jeho 5 synov. Firmu pozdvihli na úroveň medzinárodného koncernu a otvárali úspešné pobočky – v americkom Stamforde, Londýne, vo Viedni, v rumunskom Brašove, Budapešti a roku 1896 aj v Bratislave. Bratia Stollwerckovci si vybrali starý Prešporok ako nádejné centrum rozmachu uhorského priemyslu, odkiaľ mohli zásobovať monarchiu aj zahraničie. Kvalitný, ale cenovo náročnejší tovar, mal v chudobnom Uhorsku spočiatku problémy s odbytom. Firma preto sortiment rozšírila o nové druhy čokolády a cukroviniek, ktoré boli cenovo prístupnejšie. Synonymom firmy sa v Uhorsku stali mliečne karamelové cukríky, známe ako štolverky.

História sladkostí

fiskus — Mon, 30 Nov 2009 07:50:54 +0000

Sladké pokrmy patrili medzi najžiadanejšie od úsvitu dejín ľudstva. Ešte za našich starých otcov boli však sladkostí v dnešnom chápaní synonymom luxusu. Širšie vrstvy s nimi prišli do styku až v 19 storočí. Hlavným sladidlom bol po tisícročia včelí med. Novodobá výroba cukroviniek nastala až po objavných cestách v 15-17 storočí, keď moreplavci priniesli do Európy cukrovú trstinu a kakaové bôby, z ktorých pôvodní obyvatelia Ameriky pripravovaly ostrý nápoj. Z aztéckeho názvu vznikol aj pojem čokoláda. Horký nápoj sa rýchlo rozšíril v urodzených kruhoch a v 18 storočí sa dostal aj do Viedne a miest habsburskej monarchie. V rovnakom storočí sa podarilo získať i prvý cukor z cukrovej trstiny a hľadali sa preň aj iné zdroje.

V strednej Európe sa pre cukrovarníctvo stala najdôležitejšou biela repa. Medzi priekopníkov jej šľachtenia a spracovania na cukor sa zaradil prešovský lekárnik Samuel J. Gertinger. Ako prvý v Uhorsku získal v roku 1801 z jedného funta repy jeden lót tvrdého cukru. S továrenskou výrobou začal o 30 rokov neskôr podnikateľ Ján Lačný v prvých cukrovaroch Uhorska vo Veľkých Úľanoch a vo Vojniciach na juhu Slovenska. Naše územie sa nadlho stalo hlavnou základňou výroby cukru v Uhorsku. Postupne vznikali cukrovary v Trnave, Šuranoch, Pohronskom ruskove, Trenčianskej Teplej, Trebišove a inde. Väčšina cukru však končila na stoloch zámožných vrstiev v Rakúsko Uhorsku a najmä v zahraničí, kam sa vyviezli 2/3 jeho slovenskej výroby. Cukor ako základný kameň výroby cukroviniek a jedna z hlavných ingrediencií na prípravu novodobej čokolády, sa v podmienkach Slovenska začal využívať až od konca 19 storočia. Výrobcovia cukroviniek a čokolády vychádzali z receptúr a metód vyvinutých v Nemecku, vo Švajčiarsku a v iných krajinách.