Občan "spravodlivo" potrestaný

Podľa Nariadenia vlády SR č. 441/2009 Z.z. sa od 1. januára 2010 zvyšuje minimálna mzda nasledovne:

• 307,70 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 1,768 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Dopady:

Sadzby minimálnych mzdových nárokov platné od 01.01.2010

Pracovná pohotovosť

Podľa § 96 ods. 3 Zákonníka práce:

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý
stupeň náročnosti práce, teda najmenej vo výške 1,768 €.

Podľa § 96 ods. 5 Zákonníka práce:

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, teda najmenej 0,3536 €.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce:

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň, teda najmenej 0,3536 €.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Podľa § 124 ods. 3 Zákonníka práce:

Za každú hodinu práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, teda najmenej 0,3536 €.

Príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Podmienkami vzniku nároku na príspevok na bývanie sú:

1.  hmotná núdza,

2.  vlastníctvo bytu alebo rodinného domu;  táto podmienka neplatí u poberateľa starobného dôchodku, ale aj poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku,

3.  nájom bytu alebo rodinného domu; táto podmienka neplatí v osobitných prípadoch obdobne viď. ako sa uvádza v bode 2.

4.  nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,

5.  právo doživotného  užívania bytu alebo rodinného domu,

6.  uhrádzanie nákladov spojených  s bývaním  za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo  preukázanie uznania  dlhu a dohody o splátkach; táto podmienka neplatí v osobitných prípadoch  obdobne viď.  ako sa uvádza v bode 2.

7.  podmienky nároku sa prehodnocujú raz za 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; táto podmienka sa nesleduje v osobitných prípadoch obdobne viď. ako sa uvádza v bode 2.

8.  nárok zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi  nespláca dlh, ktorý predstavuje nedoplatky  spojené s bývaním; táto podmienka sa nesleduje v osobitných prípadoch obdobne viď. ako sa uvádza v bode 2.

Za  bývanie sa na účely príspevku na bývanie považuje aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb celoročne a bývanie v byte alebo v rodinnom dome, v ktorom má občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, právo doživotného užívania.

Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje

- je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,

- vlastník bytu, nájomca bytu alebo vlastník rodinného domu, nájomca  rodinného domu uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.

- oprávnenou osobou je taktiež občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú ak je poberateľom starobného dôchodku; platí to aj vtedy, ak ide o poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku.

- oprávnenou osobou je tiež občan v hmotnej núdzi, ktorý má v byte , resp. rodinnom dome právo doživotného užívania.

Výška príspevku na bývanie je  od 1.9.2009

55,80 € (1681,03Sk) mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi,

89,20 € (2687,27Sk) mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.

Verejný ochranca práv, odborne nazývaný ombudsman. Koľko občanov SR vie o existencii tejto funkcie na Slovensku? Aj drvivá väčšina ľudí, ktorý o tejto funkcii vedia , sú nespokojní s výkonom, ktorý v tejto funkcii podáva bývalý súdruh Kandráč. Je pravda kompetencie ombudsmana na Slovensku sú slabé, dovoľujú riešiť iba chybný postup úradov, ale sú tu aj iné možnosti. Napríklad vlastná iniciatíva a apelovanie je úbohou vizitkou ombudsmana, keď sa zásadným spôsobom vo veľkom rozsahu porušujú práva občanov a on nekoná. Prvý príklad je podvodné konanie, v ktorom zopár občanov prišlo o byty. Druhý príklad je cca 13 000 sťažnosť zdravotne postihnutých občanov na rozhodnutia posudkových komisií. Nič nebránilo ombudsmanovi aby inicioval stretnutie s niektorým zástupcom poslaneckého klubu a tlmočil mu pripomienky občanov spolu s návrhom na to aby sa našlo v parlamente legislatívne riešenie. Na Slovensku ombudsmanovi stačí alibisticky poukazovať na kompetencie, v tomto duchu zaslať zopár tisíc formálnych listov, urobiť „ veľké čísla“ štatistík a tým je z jeho pohľadu otázka ľudských práv naplnená. Človek odkojený komunistickým mliekom určite nebude mať vzťach k ľudským právam a ich aktívnej obhajobe. Je už neviem koľkým v poradí výsmechom demokracie na Slovensku. Táto funkcia a jej predstaviteľ, riadny kus irónie. Ak má tento úrad s jej predstaviteľom takto fungovať aj nadalej, tak sú to zbytočne vyhodené peniaze. Zdravotne postihnutý sa nemôžu dovolať svojich práv, mnohí ľudia sú bez výplat, ľudia sú vyhadzovaní na ulicu na základe podvodných zmlúv, súdy konajú pomaly a mnohí poškodení sa nedomôžu odškodnenia a úrady často konajú benevolentne, nezodpovedne, šikanujú občanov, bežné sú prípady diskriminácie na pracovnom trhu atď. a táto krajina má ochrancu ľudských práv, ktorého jedinou činnosťou je písanie alibistických listov.

Poslednu dobu sa stalo hlavne v mediach modou odmietat akukolvek kritiku nejakej menšiny alebo jej nezodpovednej časti s poukazovanim na rasizmus.Ale je rasismom vyžadovat rovnake prava a povinosti bez ohladu na etnicku,narodnostnu prislušnost,vierovyznanie alebo spoločenské postavenie,? Prave odmietanie neraz opravnenej kritiky vytvara podhubie pre rasovu pripadne inu neznašanlivost.Ak niekto ma rovnaké šance študovat a istý čaptavy minister povie že sme zničili jednu generaciu istého etnika,tak je to nehorazné klamstvo,ako može niekto mat zodpovednost cudzí ak niekto nechce chodit do školy,radšej si ide suložit poza školu.Od čias kedy skončilo najodpornejšie obdobie v dejinach ludstva a to fašizmus,mal každý rovnake možnosti študovat,pracovat,postarat sa o byvanie pre rodinu a o svoj osud a ak nepostretla niekoho choroba,prípadne živelna pohroma,tak sam nesie aj vyrazný diel zodpovednosti za to ako sa postaral o seba,alebo svoju rodinu.Jasnačka že nie každý dostal rovnake možnosti sa stat zazobaným zbohatlikom,ale drviva vätšina občanov mala šancu vyštudovat aspon učnovku a zabezpečit aspon zakladné životné potreby.Odsudzujem nasilie,lebo nikto nema byt terorizovaný len preto že patrí k hocijakej menšine,ale takisto odsudzujem zavadzajuce dristy politykoch a novinarov o cudzej zodpovednosti,lepšie povedané zodpovednosti slovenskej vetšiny za nevzdelanost,byvanie,biedu a nezamestnanost romskej menšiny.Poznam niekolkých Romov ktorý išli za pracou do cudziny,darí sa im a vedeli a vedia slušne si zabezpečit svoje rodiny,tak to je priklad aj pre ostatných,ved začína byt nedostatok remeselníkov,na remesla mnohý Romovia maju schopnosti aj zručnost,stačí iba chciet.A politici miesto hlupých dristov by mali vyžadovat uplatnovanie zakona,každý nasilný čin nech je dosledne vyšetrený a potrestaný či už ho spachal skinhead alebo rom ,napríklad ak je tolko tehotných romiek pod zakonom,zda sa my malo potrestaných pachatelov,ked sa nemylim je to trestný čin a je jedno či mal pachatel kondom alebo nie.Ujo zakon by mal byt najlepším liekom na rasizmus a jeho striktne uplatnovanie v praxi.

Na základe Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) sa od 1. januára 2004 invalidita posudzuje na základe miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa Prílohy č. 4 zákona vyjadrením v percentách. Podľa § 263 tohto zákona malo byť postupne preskúmané trvanie invalidity u všetkých osôb, ktoré boli uznané za čiastočne invalidné alebo invalidné podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. tým sa mala mimo iného dosiahnuť jednotnosť preukazovania invalidity, a to i pre potreby iných právnych predpisov.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006, ktorý nadobudol účinnosť 19. júla 2006, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity založená na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Preto Ústavný súd rozhodol, že odsek 2 a odseky 4 až 7 § 263 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení sú v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ide o ustanovenia, na základe ktorých vykonávala Sociálna poisťovňa preskúmavanie trvania invalidity u poberateľov čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku priznaných podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 (podľa zákona o sociálnom zabezpečení) a stanovovala percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na základe vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR pod číslom 529/2006 Z.z. novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou s účinnosťou od 1. októbra 2006 stratili účinnosť vyššie citované odseky § 263 a zákon sa mimo iného doplnil o § 263a a 263b. Preskúmavanie trvania invalidity bolo zastavené. U osôb, ktoré boli uznané za čiastočne invalidné alebo za invalidné pred 1. januárom 2004, sa čiastočná invalidita alebo invalidita naďalej posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Pokiaľ takýmto osobám v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 vydala Sociálna poisťovňa doklad o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, takýto doklad rozhodnutím Ústavného súdu stratil platnosť.

Pretože súčasná legislatíva definuje pojem invalidity stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pojem „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ sa vyskytuje v mnohých ďalších právnych predpisoch, bolo potrebné legislatívne riešiť určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u tých osôb, u ktorých to už nemôže byť stanovené rozhodnutím posudkového útvaru Sociálnej poisťovne. Za tým účelom bol do § 263a zaradený ods. 12 s nasledovným textom: „(12) Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.“

 Z vyššie uvedeného vyplýva:

· osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú po 1. januári 2004 preukazuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkom Sociálnej poisťovne o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

· osoba, ktorej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, preukazuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdením o poberaní čiastočného invalidného dôchodku alebo potvrdením o poberaní invalidného dôchodku a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o čiastočnej invalidite alebo o invalidite, prípadne prvotným dokladom o priznaní čiastočného invalidného dôchodku alebo o priznaní invalidného dôchodku.

Občania, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa opakovane stretávali na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny s požiadavkou ich zamestnancov, aby predložili potvrdenie Sociálnej poisťovne o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Najčastejšie sa tak stávalo v súvislosti s preukazovaním invalidity pre potreby zákona o službách zamestnanosti a pri podávaní žiadosti o priznanie príplatku k prídavku na dieťa v zmysle zákona č. 532/2007 Z.z., ktorým bol príplatok k prídavku na dieťa priznaný mimo iného i pre invalidných občanov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (pri splnení ďalších podmienok). Napriek tomu, že znenie § 263a ods. 12 zákona o sociálnom poistení jasne určuje, že pre túto skupinu invalidných občanov je dokladom preukazujúcim mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť doklad o poberaní čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku, trvali zamestnanci úradov na doklade, na ktorom je percentuálna výška miery poklesu uvedená.

Na tento problém sme písomne upozornili Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Listom z 21. februára 2008 nás generálny riaditeľ Ústredia práce, soc. vecí a rodiny informoval, že „Na stretnutí vedúcich pracovníkov úradov práce boli vedúci zamestnanci úradov okrem iného oboznámení s § 263a ods. 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tzn., že žiadateľa o príplatok k prídavku, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, budú posudzovať ako občana – žiadateľa s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Žiadateľ, ktorý preukáže, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, budú považovať za občana, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 70%. Je to skutočnosť, ktorá vyplýva zo zákona a preto nieje dôvod, aby toto žiadateľ preukazoval inými potvrdeniami.“

Pokiaľ by sa napriek tejto informácii ešte ojedinele vyskytli prípady vyžadovania dokladu o percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo strany zamestnancov úradov práce od občanov, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov platných pred 1. januárom 2004, oznámte to na Úrad ÚNSS s popisom konkrétneho prípadu.

Ing. Milan Měchura
Pracovník Úradu ÚNSS