• 307,70 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 1,768 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Dopady:

Sadzby minimálnych mzdových nárokov platné od 01.01.2010

Pracovná pohotovosť

Podľa § 96 ods. 3 Zákonníka práce:

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý
stupeň náročnosti práce, teda najmenej vo výške 1,768 €.

Podľa § 96 ods. 5 Zákonníka práce:

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, teda najmenej 0,3536 €.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce:

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň, teda najmenej 0,3536 €.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Podľa § 124 ods. 3 Zákonníka práce:

Za každú hodinu práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, teda najmenej 0,3536 €.

Podmienkami vzniku nároku na príspevok na bývanie sú:

1.  hmotná núdza,

2.  vlastníctvo bytu alebo rodinného domu;  táto podmienka neplatí u poberateľa starobného dôchodku, ale aj poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku,

3.  nájom bytu alebo rodinného domu; táto podmienka neplatí v osobitných prípadoch obdobne viď. ako sa uvádza v bode 2.

4.  nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,

5.  právo doživotného  užívania bytu alebo rodinného domu,

6.  uhrádzanie nákladov spojených  s bývaním  za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo  preukázanie uznania  dlhu a dohody o splátkach; táto podmienka neplatí v osobitných prípadoch  obdobne viď.  ako sa uvádza v bode 2.

7.  podmienky nároku sa prehodnocujú raz za 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; táto podmienka sa nesleduje v osobitných prípadoch obdobne viď. ako sa uvádza v bode 2.

8.  nárok zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi  nespláca dlh, ktorý predstavuje nedoplatky  spojené s bývaním; táto podmienka sa nesleduje v osobitných prípadoch obdobne viď. ako sa uvádza v bode 2.

Za  bývanie sa na účely príspevku na bývanie považuje aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb celoročne a bývanie v byte alebo v rodinnom dome, v ktorom má občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, právo doživotného užívania.

Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje

- je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,

- vlastník bytu, nájomca bytu alebo vlastník rodinného domu, nájomca  rodinného domu uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.

- oprávnenou osobou je taktiež občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú ak je poberateľom starobného dôchodku; platí to aj vtedy, ak ide o poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku.

- oprávnenou osobou je tiež občan v hmotnej núdzi, ktorý má v byte , resp. rodinnom dome právo doživotného užívania.

Výška príspevku na bývanie je  od 1.9.2009

55,80 € (1681,03Sk) mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi,

89,20 € (2687,27Sk) mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006, ktorý nadobudol účinnosť 19. júla 2006, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity založená na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Preto Ústavný súd rozhodol, že odsek 2 a odseky 4 až 7 § 263 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení sú v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ide o ustanovenia, na základe ktorých vykonávala Sociálna poisťovňa preskúmavanie trvania invalidity u poberateľov čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku priznaných podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 (podľa zákona o sociálnom zabezpečení) a stanovovala percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na základe vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR pod číslom 529/2006 Z.z. novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou s účinnosťou od 1. októbra 2006 stratili účinnosť vyššie citované odseky § 263 a zákon sa mimo iného doplnil o § 263a a 263b. Preskúmavanie trvania invalidity bolo zastavené. U osôb, ktoré boli uznané za čiastočne invalidné alebo za invalidné pred 1. januárom 2004, sa čiastočná invalidita alebo invalidita naďalej posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Pokiaľ takýmto osobám v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 vydala Sociálna poisťovňa doklad o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, takýto doklad rozhodnutím Ústavného súdu stratil platnosť.

Pretože súčasná legislatíva definuje pojem invalidity stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pojem „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ sa vyskytuje v mnohých ďalších právnych predpisoch, bolo potrebné legislatívne riešiť určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u tých osôb, u ktorých to už nemôže byť stanovené rozhodnutím posudkového útvaru Sociálnej poisťovne. Za tým účelom bol do § 263a zaradený ods. 12 s nasledovným textom: „(12) Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.“

 Z vyššie uvedeného vyplýva:

· osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú po 1. januári 2004 preukazuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkom Sociálnej poisťovne o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

· osoba, ktorej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, preukazuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdením o poberaní čiastočného invalidného dôchodku alebo potvrdením o poberaní invalidného dôchodku a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o čiastočnej invalidite alebo o invalidite, prípadne prvotným dokladom o priznaní čiastočného invalidného dôchodku alebo o priznaní invalidného dôchodku.

Občania, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa opakovane stretávali na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny s požiadavkou ich zamestnancov, aby predložili potvrdenie Sociálnej poisťovne o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Najčastejšie sa tak stávalo v súvislosti s preukazovaním invalidity pre potreby zákona o službách zamestnanosti a pri podávaní žiadosti o priznanie príplatku k prídavku na dieťa v zmysle zákona č. 532/2007 Z.z., ktorým bol príplatok k prídavku na dieťa priznaný mimo iného i pre invalidných občanov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (pri splnení ďalších podmienok). Napriek tomu, že znenie § 263a ods. 12 zákona o sociálnom poistení jasne určuje, že pre túto skupinu invalidných občanov je dokladom preukazujúcim mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť doklad o poberaní čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku, trvali zamestnanci úradov na doklade, na ktorom je percentuálna výška miery poklesu uvedená.

Na tento problém sme písomne upozornili Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Listom z 21. februára 2008 nás generálny riaditeľ Ústredia práce, soc. vecí a rodiny informoval, že „Na stretnutí vedúcich pracovníkov úradov práce boli vedúci zamestnanci úradov okrem iného oboznámení s § 263a ods. 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tzn., že žiadateľa o príplatok k prídavku, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, budú posudzovať ako občana – žiadateľa s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Žiadateľ, ktorý preukáže, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, budú považovať za občana, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 70%. Je to skutočnosť, ktorá vyplýva zo zákona a preto nieje dôvod, aby toto žiadateľ preukazoval inými potvrdeniami.“

Pokiaľ by sa napriek tejto informácii ešte ojedinele vyskytli prípady vyžadovania dokladu o percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo strany zamestnancov úradov práce od občanov, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov platných pred 1. januárom 2004, oznámte to na Úrad ÚNSS s popisom konkrétneho prípadu.

Ing. Milan Měchura
Pracovník Úradu ÚNSS

1., ak jeho invaliditu uznaná posudkový lekár Sociálnej poisťovne
2., má potrebný počet rokov dôchodkového poistenia

* pri veku do 20 rokov – menej ako jeden rok
* nad 20 rokov do 22 rokov – najmenej jeden rok
* nad 22 rokov do 24 rokov – najmenej dva roky
* nad 24 rokov do 26 rokov – najmenej tri roky
* nad 26 rokov do 28 rokov – najmenej štyri roky
* nad 28 rokov – najmenej päť rokov
* doba poistenia sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity a ak ide o poistenca staršieho ako 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity
* ak sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú
* ak sa stalo invalidným nezaopatrené dieťa a má na území SR trvalý pobyt,

Nárok na invalidný dôchodok mu vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku – nárok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území SR trvalý pobyt

3., ak k dňu vzniku invalidity žiadateľ spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na invalidný

Príklady aktuálneho životného minima pre niektoré typy domácností:

1., jednotlivec 5 390 Sk mesačne,
2., jednotlivec s dieťaťom 7 850 Sk mesačne (5 390 + 2 460)
3., dvojica Sk mesačne 9 150 Sk mesačne (5 390 + 3 760),
4., rodičia s dvomi deťmi 14 070 Sk mesačne (5 390 + 3 760 + 2 460 + 2 460),
5., rodičia so štyrmi deťmi 18 990 Sk mesačne (5 390 + 3 760 + 4*2 460)