Využite prírodu: Ak chcete, aby vám venček dlhšie vydržal pekne zelený, vyskúšajte použiť ako základ lieskový prút stočený do väčšieho kolesa. Ozdobiť ho môžete slamienkami, jarabinou, šiškami či viacerými druhmi čečiny. Použiť môžete aj rôzne ozdoby, ktoré kúpite v rôznych kvetinárstvach. Pokiaľ robíte kytice z čerstvej čečiny, napichajte ich do zelenej kvetinárskej hmoty. Keď sa napije vodou a položí sa do nádoby, napichnutá čečina a  iná zeleň vydrží dlho čerstvá a tak ju môžete dať na hrob oveľa skôr. Kvety na veniec nemusia byť iba chryzantémy. Práve naopak. Veľmi efektne pôsobí veniec s drobnými kvietkami, môžeme použiť tiež astry, vresovec, slamené kvety alebo iné umelé kvety, ktoré kúpime v rôznych tvaroch a farbách v obchodoch. Ak je veniec malého priemeru, dá sa vhodne do jeho stredu pomocou drôtu zakomponovať sviečka, ktorá k dušičkám neodmysliteľne patrí. Takýto menší veniec sa nemusí vypletať ihličnatými konárikmi, ale napríklad aj machom.

Baránok-Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery, on je baránok obetovaný za spásu sveta.

Oheň-Svetlo je chápané ako znamenie života. Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky. Zapálenie svätého veľkonočného ohňa je pre kresťanov počas Veľkej noci centrálnou udalosťou. Oheň sa zapaľuje a svätí na začiatku liturgie pri obradoch Veľkej noci.

Zajac-Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari tak, ako aj kuriatko. Svoje miesto má zajac v mnohých náboženstvách, mytológiách – v gréckej, egyptskej, čínskej, kde symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života, označovaný je za atribút zmŕtvychvstania. V biblii je zajac zaradený medzi stvorenia maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov, symbolizuje chudobných, skromných a pokorných. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike znakom Krista. V dnešnej rozšírenej európskej tradícii je označovaný za toho, kto počas Veľkej noci prináša vajíčka, najradšej čokoládové. Podľa jedného výkladu vzniklo spojenie z toho dôvodu, že zajac na jar hľadá v blízkosti ľudských obydlí potravu a keďže je plachý a stráni sa ľudí, je mu prisudzované i tajné roznášanie veľkonočných vajíčok. Bolo tiež dávnym zvykom, aby kmotrovia pozývali deti k takzvanej naháňačke veľkonočného zajaca, čo znamenalo hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.

Sviečka-Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Podľa starej tradície sa svieca zapaľuje od posvätného ohňa na začiatku liturgie konajúcej sa v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu, počas ktorej vstal z mŕtvych Kristus. Táto slávnosť Vzkriesenia sa zahajuje vnesením zapálenej sviece do úplne tmavého, zhasnutého kostola. Tak si kresťania pripomínajú, akým zásadným obratom je Kristovo vzkriesenie, noc, ktorá sa premieňa v deň. Zapaľujú si svoje sviece od paškálu, čím naznačujú, že sú aj oni Kristom ovplyvnení, čiže zapálení. Tým sa celý kostol prežiari svetlom. Veľkonočná sviečka teda symbolizuje vzkrieseného Krista – tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka od ohňa. Svieca je väčšinou zdobená motívom kríža, na ktorom sú voskovými klincami zobrazené Kristove rany, nad krížom je prvé a posledné písmeno gréckej abecedy – alfa a omega – naznačujúce, že Ježiš je začiatok aj koniec. Biela farba sviece symbolizuje nádej a nový život. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste, aby sa naznačilo, že krst patrí Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti, a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.

Štetec namočený v temperovej farbe otláčame na vyfúknuté vajce a vytvárame tak ornamenty a rôzne vzory. Najlepšie je vopred si predmaľovať súvuslú farebnú plochu a vzory aplikovať na ňu. Vajíčka rovnomerne zafarbíme ponorením do vodorozpustnej farby.

Zdobenie slamou

Vajce vopred zafarbíme na požadovaný tón – na tmavom pozadí slama lepšie vynikne. Slamu, najlepšie z jačmeňa, po dĺžke rozrežeme ostrým nožom alebo žiletkou, namočíme ju do vody a opatrne cez hodvábny papier prežehlíme. Zo stebiel si vopred nastriháme rôzne motívy a tie na vajce lepíme. Lepidlo nanášame hlavičkou špendlíka. Každý kúsok slamy pinzetou prenesieme na vajce a pritlačíme mäkkou handričkou.

Vyškrabované kraslice

Potrebujeme zafarbené vajíčka a pilník. Kedysi sa farbili vajcia najčastejšie na červeno – zo šupiek červenej cibule s octom alebo nahnedo – odvarom z jelšovej alebo dubovej kôry s prídavkom octu a soli. Pri vyškrabovaní možno vytvoriť takzvaný krajkový vzor alebo rôzne motívy.

Madeirové zdobenie

Toto zdobenie nepatrí medzi tradičné techniky, ale vďaka svojmu vzhľadu získava stále viac priaznivcov. Zdobenie je inšpirované výšivkou – šitou krajkou, ktorej sa vraví madeira a spočíva v prestrihávaní plátna a obšívaní otvorov hustými slučkami. Vystrihovanie pri zdobení kraslíc nahradzuje vŕtanie rôzne veľkých dierok, ktoré môžeme robiť ručne pomocou okrúhleho pilníka, alebo elektrickou vŕtačkou. Vyfúknuté vajíčko by malo byť najlepšie biele, musíme ho držať pevne v ruke a vŕtať jemným tlakom na škrupinku. Dierky sa obťahujú bielym voskom, ktorým sa začistí škrupinka.

Drôtovanie

Túto tradíciu zaviedli slovenskí drotári. Je to jedna z najťažsích technik zdobenia vajec vôbec. Najjednoduchším variantom sú slučky. Z tenkého drôtu urobíme základné očko, na ktoré naväzujeme ďalšie a ďalšie slučky. Robíme ich najskôr v ruke, aby pokryli špičku vajca, pracujeme priamo na ňom.

Obrúsková technika

Vajce môžeme ozdobiť nielen veľkonočnými samolepkami, ale aj takzvanou obrúskovou technikou. Potrebujeme vyfúknuté vajce, plochý tvrdší štetec, tak, univerzálne lepidlo na obrúskovú techniku, trojvrstvové obrúsky s veľkonočnými motívmi a malé nožnice. Vystrihnuté alebo natrhané motívy z obrúska, zbavené dvoch spodných vrstiev, prilepíme na vajce a nalakujeme.

Polepované vajcia

Polepovanie patrí k jednému z najrýchlejších spôsobov, a to nielen už spomínanými samolepkami. Môžeme použiť aj ďalší materiál – napríklad ovsené vločky alebo rôzne korenie.

Gumičkový efekt

Vajce obtočíme gumičkou a zafarbíme farbou, čo vytvorí gumičkový ornament. Môžeme tiež znovu omotať gumičku na inom mieste už suchého vajíčka a namočiť ho do inej farby.

Vajíčka v cibuľovej šupke

Dnes už klasikou sú vajíčka, ktoré varíme omotané vyslúžilou pančuchou s cibuľovými šupkami. Sieťový efekt možno doplniť o prírodné motívy – lístočky, kvietky rastlín a podobne, ktoré vložíme pri farbení pod pančuchu.

Vajíčka v papieri

Jednoduchou ozdobou je farebný krepový papier, ktorý nastriháme na kúsky a vajíčka doň zabalíme, na koncoch zaviažeme stužkou. Môžeme ho polepiť aj samolepkami.

Doba fašiangov – od Troch kráľov po Popolcovú stredu

Celá jeseň až po sv. Katarínu

September – vravievalo sa: Keď sa v septembri oženíš či vydáš, bohatstvo zaručené máš.

Október – Svadba v októbri, láska kvitne, ale blahobyt utečie.

Na nový rok – Svadba na Nový rok, k vernosti a láske skok.

Od novolunia do splnu – dorastajúci mesiac symbolizuje vzrastajúcu lásku, rodinu a bohatstvo.

Pri znamení mesiaca – zatmenie – zlé znamenie.

Pri pôste

V máji – V máji na máry-

Na svätú Margitu – Svätá Margita hodila kosák do žita. Kosák symbolizoval pokosenie manželského šťastia a úrody v manželstve.

V dobe žatvy – Kosák seká manželstvo alebo Varuj sa kosáka, kosy, manželom nešťastie nosí.

V novembri – podľa českého príslovia: V listopadu za ohradu.

Od prvej adventnej nedele do 30. decembra

Zelená, červená a zlatá sú stále klasikou

Už aj u nás sa udomácňuje zvyk, že skôr ako postavíme stromček, ešte začiatkom adventu ozdobíme jednotlivé miestnosti bytu. Pri tomto sa dostanú k slovu už dávno nepoužívané, takmer zabudnuté predmety. Ako základ pre aražmán môžeme použiť najrozličnejšie úžitkové predmety, ako zrkadlo, mažiar, slamenicu či hoblík, ktoré sme našli v pivnici, ako aj kôš na ovocie a poháre, ktoré každodenne používame. Pohár na šampanské môžeme ľahko premeniť na svietnik. Najvhodnejší je oblý pohár, ale aj z vysokého pohára môžeme pripraviť peknú ozdobu na stôl, len musíme dbať na to, aby naša kompozícia harmonizovala s formou pohára. Škatule na balenie rozličných prístrojov alebo strojčekov pre domácnosť sú vystužené penovým polystyrénom. Bolo by ho škoda vyhodiť, pretože sa výborne môže použiť ako základ dekorácie. Dajte svojmu svietniku bohatý zelený a kvetinový odev. Využite ho ako kostru a oviňte okolo neho stonky brečtanu či ihličia, do ktorého ešte nastrkáte kvietky. Aby ste celej konštrukcii dodali potrebnú oporu, môžete ho celý omotať tenkým drôtom na kvety, krušpánom či niekoľkými vianočnými guľami. Dbajme na to, aby svietnik svojou veľkosťou na stole neprekážal. V dnešnej dobe už nie je problém si vyzdobiť okná buď vystrihnutými motívmi vianoc, alebo blikajúcim vianočným osvetlením, prípadne vianočnými guľami či špeciálnym snehovým sprejom. Vianočnú výzdobu si každý umiestni podľa rozlohy bytu a vlastného vkusu. Spýtajme sa aj na mienku ostatných členov rodiny a požiadajme ich o spoluprácu, nezabudnime, že najmä pre deti, ktoré sa nevedia dočkať vianočného večera, prípravy znamenajú veľký zážitok. Najfrekventovanejšia miestnosť v byte je kuchyňa. Gazdinky v nej strávia veľa času, preto nie je jedno ako si ju vyzdobíme – akú v nej máme pohodu. S väčším oduševnením sa pustíme do pečenia vianočného orechovníka, ak sme si kuchyňu pre vlastné potešenie vianočne skrášlili, vďaka čomu tam panuje tá pravá atmosféra.

V Írsku myslia na chudbnejších a nechávajú pootvorené dvere, na stole zasa symbolicky chlieb a mlieko ako pohostenie pre Svätú rodinu.

Švédi zdobia stromček až na Štedrý deň, aby im škriatok Jultomben, mohol pod ním zanechať darčeky. V Severnej Amerike nosí na Prvý sviatok vianočný darčeky Santa Claus a deti mu za to nechávajú v blízkosti stromčeka občerstvenie v podobe mlieka a koláčikov.

V Nórsku darčeky nosí koza! Podľa rozprávky o kráľovi Olafovi, ktorý zachránil pred istou smrťou vianočnú kozu a tá mu z vďačnosti prinášala vzácne liečivé bylinky.

V Poľsku po celý Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst. Keď sa objaví prvá večerná hviezda, začne sa podávať 12 chodov jedál, ako je 12 mesiacov v roku.

Fíni veria v Santa Clausa, dokonca celý svet verí, že Santa býva práve vo Fínsku, preto mu tam všetky deti posielajú vianočné priania.

V Dánsku robia veľké tajnosti s nákupom darčekov. Čím väčšie prekvapenie, tým štťastnejšia budúcnosť.

V Nemecku sa zas začínajú rozdávať darčeky už na Mikuláša a veľmi si zakladajú na bohatom stromčeku.

Taliani sú zas hrdí na tradíciu Betlehemov, ktoré sa dedia v rodinách po niekoľko pokolení a figúrky si pamätajú nejedno storočie.

V Rusku sa zapaľovali vo dvoroch ohne, aby sa tu mohli zohriať duše predkov. No a v Anglicku kedysi oslavovali Vianoce karnevalom, dnes plnia darčekami pančuchy zavesené v krbe.