Občan "spravodlivo" potrestaný

Týždeň pred Veľkou nocou – na Kvetnú nedeľu sa pripomína deň palmových ratolestí, kedy ľudia palmami vítali Pána pri jeho vstupe do Jeruzalema, a takto mu vystieľali cestu. Palmové listy boli symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou. U nás ich nahradili bahniatka, rozkvinuté ratolesti vŕby či rakyty, ktoré tiež signalizujú prebúdzajúci sa život na začiatku jari. Bahniatka sú symbolom života. Bahniatka pripomínajú aj to, že tak ako sa ich kvet udrží po celý rok, tak aj náš život má charakterizovať stabilitu a jednotnosť. Ratolesti bahniatok posvätené na Kvetnú nedeľu sa považujú za ochranný štít pred zlom, chorobami a inými neduhmi.

Zoskupovanie ľudí do spoločenstiev je staré ako ľudstvo samo. V historických dobách mal sobáš trochu inú podobu ako dnes. Vtedy sa ľudia združovali viac kvôli zachovaniu rodu, ako kvôli významu vzťahu ako takého. Za najstarší známy spôsob sa považuje únos – násilný, fingovaný alebo po dohode snúbencov. Neskôr bolo rozšírené uzatváranie manželstva na základe kúpy nevesty. V minulosti sa uzatvárali manželstvá z rozumu, pričom o manželstve rozhodovali väčšinou rodičia, typickým príkladom sú mocní panovníci. Žena a muž museli k sebe pasovať podľa rodinných tradícií, podľa vzdelania, podľa finančných pomerov. Neoženiť poriadne syna, nedostať dcéru pod čepiec bola pre rodičov mimoriadna bolesť. Až 20 storočie prinieslo výsadu vydávať sa alebo ženiť z lásky. V priebehu histórie vznikali rôzne formy manželstva. Boli založené buď na princípe polygamie, ktorá pripúšťa zväzok muža s viacerými ženami naraz, alebo nám bližšiemu princípu monogamie, ktorá obmedzuje manželstvo na jedného partnera. Skutočným obradom sa stala svadba až v období antiky. Grécka spoločnosť priam nútila mužov k uzatváraniu manželstiev, pretože potrebovali množstvo vojakov pre armádu. V lepších rodinách sa o dievča uchádzalo viac nápadníkov, ktorí medzi sebou súťažili v atletických, rečníckých, speváckých a tanečných disciplínach. Výbeh vhodného ženícha potom urobil otec nevesty. Tieto svadby však neboli príliš záväzné, pretože manžel sa so svojou ženou ani nemusel vídať. Požadované bolo iba, aby zabezpečil mužského potomka rodu. V začiatkoch kresťanstva sa manželstva medzi kresťanmi uzatvárali podľa zdedených zvykov, bez akéhokoľvek zásahu cirkvi. Neskôr cirkev vyžadovala stále častejšie uzatváranie manželstiev pred kňazom a požadovala uzákonienie tejto požiadavky aj svetskou mocou. Avšak celý stredovek bol aj napriek cirkevným a štátnym zákazom sprevádzaný tajnými neohlásenými svadbami. Od tridentského koncilu v r. 1563 sa manželstvá uzatvárajú pred sobášiacim kňazom a dvoma svedkami. V súčasnosti existujú dva rovnocenné spôsoby uzatvárania manželstva – civilný a cirkevný. Moderné civilné manželstvo, ako ho poznáme dnes, je u nás pomerne mladé. Jeho prvým právnym podkladom bol rakúsky ríšsky zákon platný od r. 1870. Od tejto doby je možny aj rozvod. V Anglicku bolo obligátorné civilné manželstvo právne zakotvené v r. 1653, vo Francúzsku v r. 1792. Svadba sa v minulosti konala v čase poľnohospodárskeho pokoja, najčastejšie cez fašiangy alebo v jeseni, keď bolo v domácnosti viac potravín, s ktorými by sa mohla dôstojne zabezpečiť svadobná hostina. Až do 1. svetovej vojny trvala svadba u bohatších a majetnejších gazdov celý týždeň. Neskôr sa jej trvanie skrátilo na 3 dni.

Svadobné šaty neboli vždy tak zdobené, ako sú dnes. V 18. storočí nosili chudobné nevesty jednoduché šaty. Svojmu budúcemu manželovi nevesta tak dávala najavo, že si do manželstva nič neprináša, a že ho ani nezaťaží žiadnym dlhom. Biele svadobné šaty sa nosia až od polovice 19. storočia. Do tej doby si nevesta vždy obliekala svoje najlepšie šaty, ktoré mohli byť i v rôznych farbách. Biele svadobné šaty sa nosia od roku 1840, kedy mala svadbu kráľovná Viktória.

Závoj, ktorý bol v antickom Grécku žltý a v antickom Ríme červený, nevestu zvyčajne zahaľoval od hlavy po päty a označoval od najstarších čias podriadenosť ženy k mužovi. Zdvihanie závoja na konci ceremónie symbolizovalo mužskú dominanciu. Závoje pôvodne nosili slobodné ženy ako symbol skromnosti. Pri svadobnom obrade mala nevesta závoj ako symbol pokory a poslušnosti. Nevestu mohol ženích uzrieť až po obrade. Niekedy v 16 storočí prišla do módy čelenka s jemným závojom. Čipkované závoje prišli do módy po svadbe kráľovnej Viktórie.

Predtým, než sa začali viazať svadobné kytice z kvetín, používali ženy aromatické kytice z cesnaku, byliniek a obilia na odohnanie zlých duchov. Postupom doby boli nahradené kvetinami symbolizujúcimi plodnosť a večnú lásku.