Občan "spravodlivo" potrestaný » Verše – môjmu srdcu blízke

Pokrytci

fiskus — Wed, 21 Jul 2010 11:46:07 +0000

Jedom nenávisti otrávili detské srdcia, tí čo svätuškársky leštia kľučky kostolov,

svedomie na 10 zámkov zamknuté, s dušou plnou faloše a krížikmi na prsiach hada,

a spoveď je ich falošnou útechou, ten kto vodu pije a víno káže.

Tie smilné a poddajné duše otrokov, čo potajme dokážu zlobou otráviť,

a bez viny umývajú ruky, keď nenávistne a zlostne kopú do blížnych,

v kostole márne hľadajú pokoru, keď sami sa klaňajú zlatému teľaťa.

Dni kupelné

fiskus — Wed, 09 Dec 2009 22:32:50 +0000

Ráno vstanem, natiahnem sa, čapnem budík, oblečiem sa. Kuknem budík, posúrim sa, zbehnem schody, unavím sa. Procedúru vyberiem, na raňajky odbehnem. Kuknem tu, kuknem tam, k obedu sa ponáhľam. Po obede lážo, plážo, po výletoch krížom, krážom. K večeru sa už chýli, hudobníci v bruchu sú nemilí. Príbory už štrngajú, večeru už nám chystajú. Po večeri šupito presto, vybehnúť po schodoch do izieb na svoje miesto. Posteľ nás čaká, na oddych nás láka. Šupnem do nej, prikryjem sa, zavriem oči, otočím sa, a ráno zasa zobudím sa.

Pod sprchou

fiskus — Wed, 09 Dec 2009 22:29:12 +0000

Stojím, stojím, voda padá

a ja som veľmi rada,

že voda teplá je,

že ma trocha zohreje.

Chýba mi tu pohľad tvojich očí

až sa mi z nich hlava točí

Som tu sama, ako stará dáma

čo si hladí ramená sama

Chýba mi tu dotyk tvojích rúk

čo ma zbavia mojich múk

Chýba mi šepot tvojich úst

čo zlíže slanosť mojích sĺz Slzy tíško padajú

a po tebe volajú.

V sprche stojím sama

ako stará dáma.

Mydlo v dlani mám

po celom tele ho roztieram

Voda na mňa padá

bublinky z mydla mám rada

Ak bubliniek z mydla niet

zoberieme si hneď

uterák si prehodím

a z vody vystúpim

Otriem si ja nôžky

a natiahnem ponožky

Oblečiem si košieľku

schovám sa pod prikrývku.

Zavriem očká malíčko

a rozbúcha sa mi srdiečko.

Srdce bije bim, bam, bom

a ty si mojím snom.

Súhrn štyroch ročných období

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 18:07:17 +0000

Jar: svojím dychom prebúdza

nový život

nové svetlo

novú nádej

Prebúdza tlkot dvoch nesmelých sŕdc

rodí sa nový život plný skvostov,

druhého dychu,

závany zárodku nového života

A večne zelený čas prvých lások mája,

dotyky ľúbosti

v prérii mení hukot más

vo veselom vytržení

v prvý deň májový.

Ako radosť

prúd pochodov tónov valí sa

a rozžiarené oči

dýchajú časom nového žitia.

Leto: Balzam bolesti prúdi si

vo svojom pokojnom toku.

Slnko, voda, vzduch,

seno, jahody, les

romantika teplých večerov

hlivieť v nič nerobení

pri azúrovom pobreží.

Čas sladkých plodín oddychu.

limonádou a zmrzlinou

chladíme pot tváre.

Dni plynú ako voda

prúdom potoka

a ostanú ako spomienka

sladká ako šľahačka v rio grande.

Jeseň: Zožltnuté lístie, blatisté dažde

hlúpe pľušte, zlé nadávky

v toku kalnej vody.

Zrejúce plody zeme,

plody prírody žitia zrejú,

dozrieva aj viera nášho poznania

A telo spať by chcelo

uložiť sa v blankyt podnebia.

Je všetko mĺkve,

ospalé bez iskry

Niekto niečo čaká

čo potichu a zradne prísť má

a preto je asi taká mĺkva,

Lebo každý na ňu raz čaká

na posledný dozretý plod,

dozrievania v srdcu našom.

Ona príde posledná jeseň života.

Zima: Je ako panna v bielom závoji

nepoškvrnená blatom ciest

Jej tichý dych,

svit lesklých nocí,

mráz hrajúci sa na tvárach dievčat,

snehová vločka, ktorá v tichom súzvuku na peň si sadá

Zmrznuté dlane,

zjazd na bielom prachu hôr

Neúprosné, nervy drasajúce boje

na mramorovom podklade ľadu.

Čaro ticha, sviatky pohody,

pár hodín mieru

i nové začiatky prvých hodín letu.

To sú pocity,

tej panny v bielom závoji.

Ráno

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 12:26:48 +0000

Z izby vyženiem samotu do rána.
A tu nebudú prekvapený nie sami.
Privítam náhlivo deň
do rozpínavosti času.
Aj vplávam do neho loďou poznania.
Loď bez záchranných pásov
pre úskalie života.
Do reality.

O vode

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 12:23:49 +0000

Číra jak púť zlatých lúčov
priezračným tokom
v svojom tichom speve.
Tá nežná krv zeme,
mala svoj tajom chránený život.

Zabudol som na tú chuť,
chuť studenej vody.
Rybníkom môjho detstva
sú len tajuplné vody
chemického zloženia.

Zabudol som na chuť čistej vody!

Kino

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 12:20:20 +0000

Prívetivý pokladník, správca niekedy
prísnosťou krotiac
nezbednosť poznámok roztopaše mladosti.
obohraná páska pred zhasnutím svetiel
pozýva k pohode idyly

chcel som raz v tom kine
sedieť s rukou v dievčenskej dlani
a sladkým prítmím utlia
nežnosťou cítiac
pri plátne láskou komunikujúc.

Oči upnuto sledujú možno napätím
možno zamyslením dej
preludov magnetickej pásky.
smiech, dojatie
snáď aj nostalgie sálou sedadiel.

Ešte útly v detstve
naivitou hladiac každý dej
týždenne nedeľnými večerami
plynú príhodami filmov
odpočítavajúc čas zrejúcej mladosti.

Zábava, poučenie, možno i viac.
Za pár korún zvláštne dekorum
nedeľný podvečer cestou známou
k osudom skutočným i vymysleným
v kine svojho detstvo na stoličku sadám.

Naše „ANO“

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 12:16:23 +0000

Možno zachveje sa hlas
až si budú raz povedať môcť
ANO spoločnou cestou
trémou po prvýkrát.

Príhovor, slávnostný zápis
prstene a chvejúce prsty
najsladší bozk.

Povedali si ANO
chvíľou odmeranou
stotinami sekundy
dospením svojím sľubom.

Po nej ostali samy
svojimi aj podľa práva

Pieseň o hudbe

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 12:13:39 +0000

Zvláštna aróma hlasu jemnosti
diaľka sa ozýva presladkými tónami
harfy nynfickej
nadzemská symfónia
je reťazou bez začiatku i bez konca
iba ťažko ju pretrhneš.

Magnetofón, prúd piesní
unáša ma fantázia, rám tónov.
Ich lásky na krídlach nesie.

Krása melancholiky piesne.
každá je ako karavána poézie
zastrčený kút neoceniteľných vnád
a človek je pieseň,
pieseň je človek.
chcem stáť na rohu ulíc a spievať,
od srdca k srdcu
o radosť ty si pieseň a smútok je hudba.

Sieňou džez otrasie ,snivé tango
v objatie vlíeva
tak sladko je tancovať tango.
Rock and roll zaburáca sťa uragán
husle vedia vpíjať žiaľ
a znova ho vyliať
pri saxofóne nemožno myslieť,
nemožno smútiť.

Gitár strún šum tak skvostne,
je ihrať sa na krídlach melódie
a more ju spieva čistým hlasom
prevýši dunenie zvonov
jej túha lietavo ide nad vlnami.

Snivým sluchom preciťujem melódie pohybu
spieva, spieva, buráca
v svetle farebných žiari sa stráca.
i kreslením a poznám ťa snáď.
Ja pozdravovať chcem spevákov hlas,
dvoch milencov.
Hudba a pieseň, čo nám dané je.
Je kolískou i hrobom.

Robot

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 12:08:11 +0000

Elektronické dotyky
mechanických pohybov
vypočítanú presnosť
nacvičenou tisícinou
ľudských mozgov, video, techniky
programovaná genetikou.

Presne na doraz
taktickou zrelosťou
výkonov podľa pokynu.

Namiesto nás
opraty nepohodlnej práce
zastupujúc skoro všade
ľudskú námahu svojou šikovnosťou.

Romantika

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 12:04:20 +0000

Čas zabudnutý v žiare svetiel
fosforujúceho ohňa
bez rámca pravidiel,
bez okov, ktoré dáva
pocit zodpovednosti.

V šumení večerného
zvuku lahodiacich strún
a pri mesiaci sa naše ruky ihrali
s rukami krásnych diev,
dcér Venuše.

Plamene žiariac
gestom lahodnosťou
mimo úsmev cynikov.

Len zamilované pohľady
bez zmien počasia
večerami čo prešli
ako pútnici bez mena.

I tu i tam kdesi
večerný dych gitár sa hlási.

Zabudnutá

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 11:59:41 +0000

Z troch sĺz úsmev vykĺzol,
z troch sĺz, ako z kameňa.

Na perinu si daj nápis,
zabudnutá
a ulož sa do spomienok.

Spánok

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 11:57:07 +0000

Pustím si televízor
položím hlavu na vankúš
privriem oči.

sníva sa mi o všeličom,
alebo aj o ničom,
nejaký sen tam možnože chýba.

Vychutnávam rytmickým dychom
tú sladkú chvíľu nič nerobenia
až pokiaľ prenikavý cengot tichom
ma nedrgne tým drzým
je čas vstávať,koniec snenia.

Závisť

fiskus — Sun, 19 Jul 2009 11:52:56 +0000

Dravá priateľka chamtivosti
snaživo iskrí
vždy novými a novými
výbojmi ohovárania.

Nabitá energiou,
v každom je iná
pri stretnutí šťastia
v cudzích dverách.

Uráža lavínou necitlivosti
vidiac úspech iných,
neberúc ohľady
na ich pravdivosť.

Kole oči, ak nie je
vlastnou šancou /snahou/
byť lepší.

Osočením háji
svoju „prestíž“
čo chabou útechou
stojí na stračích nohách

Ich tváre blednú
a s nimi bledne
aj kúsok láskavosti duše.

V nás

fiskus — Thu, 28 May 2009 09:54:52 +0000

Tam kdesi v šatách
šustiacich svetlivosťou
Tam kdesi v nás
kladie sa tajom
čo drví nemilosťou nás.

Nepozná čas
keď hrotom
dotyk čo páli
vnuknutím fráz.

Vzdávané láskaním
to jazrivé blúdenie
tá rana platenia
je záverom úloh
Je niečo – je v nás.