Občan "spravodlivo" potrestaný

Zabudol som na tú chuť,
chuť studenej vody.
Rybníkom môjho detstva
sú len tajuplné vody
chemického zloženia.

Zabudol som na chuť čistej vody!

chcel som raz v tom kine
sedieť s rukou v dievčenskej dlani
a sladkým prítmím utlia
nežnosťou cítiac
pri plátne láskou komunikujúc.

Oči upnuto sledujú možno napätím
možno zamyslením dej
preludov magnetickej pásky.
smiech, dojatie
snáď aj nostalgie sálou sedadiel.

Ešte útly v detstve
naivitou hladiac každý dej
týždenne nedeľnými večerami
plynú príhodami filmov
odpočítavajúc čas zrejúcej mladosti.

Zábava, poučenie, možno i viac.
Za pár korún zvláštne dekorum
nedeľný podvečer cestou známou
k osudom skutočným i vymysleným
v kine svojho detstvo na stoličku sadám.

Príhovor, slávnostný zápis
prstene a chvejúce prsty
najsladší bozk.

Povedali si ANO
chvíľou odmeranou
stotinami sekundy
dospením svojím sľubom.

Po nej ostali samy
svojimi aj podľa práva

Magnetofón, prúd piesní
unáša ma fantázia, rám tónov.
Ich lásky na krídlach nesie.

Krása melancholiky piesne.
každá je ako karavána poézie
zastrčený kút neoceniteľných vnád
a človek je pieseň,
pieseň je človek.
chcem stáť na rohu ulíc a spievať,
od srdca k srdcu
o radosť ty si pieseň a smútok je hudba.

Sieňou džez otrasie ,snivé tango
v objatie vlíeva
tak sladko je tancovať tango.
Rock and roll zaburáca sťa uragán
husle vedia vpíjať žiaľ
a znova ho vyliať
pri saxofóne nemožno myslieť,
nemožno smútiť.

Gitár strún šum tak skvostne,
je ihrať sa na krídlach melódie
a more ju spieva čistým hlasom
prevýši dunenie zvonov
jej túha lietavo ide nad vlnami.

Snivým sluchom preciťujem melódie pohybu
spieva, spieva, buráca
v svetle farebných žiari sa stráca.
i kreslením a poznám ťa snáď.
Ja pozdravovať chcem spevákov hlas,
dvoch milencov.
Hudba a pieseň, čo nám dané je.
Je kolískou i hrobom.