Občan "spravodlivo" potrestaný

„Hubačka“ – odvodené od slova rybačka alebo poľovačka – naozaj patrí medzi tieto vášne.Každý si môže všimnúť, že aj chlapi, ktorých na zbieranie napríklad čučoriedok či malín nedostanete, sa po lepšom zoznámení so spôsobom zbierania húb stanú ich vášnivými lovcami. Lebo hubačka má naozaj všetky vlastnosti lovu – treba mať vytrvalosť, postreh, stopárske schopnosti, dobrú kondíciu. A ešte jedno, čo by mal každý lovec húb vedieť: medzi hubami sú aj dravce a veľmi nebezpečné. Jedovaté huby. Tichí a zákerní zabijaci. Treba ich dôkladne poznať, aby nám neublížili. V lese platí jednoznačná zásada – neznáme huby a tie, o ktorých mám pochybnosti, nebrať!!! Ale keď nazbierame tie dobré – mňam a super – netzreba váhať.

Hubačka, hubačka, trojaký úžitok…
Rovnako ako sa spieva v slovenskej ľudovej pesničke o ovečke o trojakom úžitku, mohlo by sa v súvislosti s naším zdravím spievať aj o hubách. Veď každému hubárovi zbieranie húb – teda hubačka – naozaj prospieva trojnásobne. Okrem zdravého pohybu na zdravom vzduchu, je zdrojom zdravého jedla, ktoré je nízkokalorické a zároveň má vysokú výživovú hodnotu. Obsahuje totiž látky, ktoré ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje – bielkoviny, aminokyseliny, vitamíny, minerálne a aromatické látky, špecifické cukry a tuky. Steny hubových buniek sú spravidla zo zlúčenín cukrov a chitínu, ktorý je síce nestráviteľný, ale prospešný tým, že zvyšuje peristaltiku čriev, čím pomáha tráveniu a očisťovaniu organizmu. Tretí spôsob prospešnosti húb pre ľudské zdravie je pomerne málo známy. Huby totiž – podobne ako zelené rastliny – obsahujú aj liečivé látky. Veď aj penicilín a mnohé iné antibiotiká sa pôvodné získavali len z niektorých nižších druhov húb.

Huby ako potravina bývajú častejšie spojené s tradíciami než s výživou hodnotou húb. Mnohí si myslia, že podstatnú časť v ich tele tvorí voda. Je to pravda. Huby obsahujú veľa vody, ale nie viac ako napríklad repa alebo kapusta. Podiel vody v plodnici hríba tvorí 88%, u kozáka osikového 87% a kozáka brezového 90%. Najmenej vody majú prašnice 84%.
V závislosti od druhu, huby možno podľa ich výživnej hodnoty porovnať s ovocím, zeleninou, zemiakmi alebo s dobre prepečeným chlebom. Huby obsahujú cenné látky pre ľudský organizmus – fosfor, draslík, síru alebo železo. Obsahujú vitamíny B1, B2, B6 a podporujú trávenie. Biochemické rozbory ukázali, že v plodniciach húb, podobne ako v tele živočíchov, sa nachádza polysacharid glykogén. Viaceré huby, najmä mäsité rúrkovité – hríby, kozáky, masliaky obsahujú cukry.
Hlúbik a klobúk hríba má sladkastú chuť, vyjadruje ju prítomnosť glukózy alebo hroznového cukru, ktorý sa nachádza v zelených rastlinách, ovocí, jahodách alebo v mede. V hubách sú nerovnomerne rozložené bielkoviny ako aj organické kyseliny, tie dodávajú niektorým hubám ostrejšiu chuť. Viaceré druhy možno rozumne použiť ako korenie.
Huby sú teda nielen pochutinou a nie je zanedbateľná ani výživná hodnota. Celková energetická hodnota hubového vývaru s mäsovým vývarom je vyššia. Huby teda nepreceňovať, že sú mäsom lesa, ale ani nepodceňovať. Sú škodlivé, ale aj užitočné.
Hubársky september vrcholí vychádzkami za hubami do okolitých lesov. Každé stretnutie s lesnými hubami je pôžitok. Les, ako biofyzikálne prostredie s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami predstavuje dôležitý ekosystém, v ktorom huby s ostatnými prírodnými zložkami vytvárajú vzájomné vzťahy. Prírodné lesy existujú stáročia. Každú jeseň a zimu opadáva lístie a ihličie. Na povrchu pôdy hromadí veľké množstvo organickej hmoty. Táto na živiny bohatá lesná hrabanka je živnou pôdou pre hubové mycéliá. Oddávna si ľudia všímali spojitosť húb a stromov. Podľa toho i niektoré huby dostali mená – hríb smrekový, kozák brezový, osikový, alebo rýdzik smrekovcový. Rozdelenie húb Dnes poznámae viac ako 100 000 druhov húb. Huby sa od rastlín odlišujú tým, že nemajú chlorofyl, a preto si v procese fotosyntézy nemôžu samy vytvoriť cukry z vody a oxidu uhličitého. Len niektoré majú bunkovú stenu tvorenú z celulózy. Väčšinou sú z chitínu, čo je typická zložka tela hmyzu a iných živočíchov. Huby sa môžu rozmnožovať pohlavne a nepohlavne.

Žiť môžu: Saprofiticky: na odumretých častiach organizmov.
Paraziticky: odoberajú živiny od organizmov a nič nevracajú.
Symbioticky – odoberajú niektoré látky od organizmov, ale vracajú im iné.
Poznáme huby, ktoré sú smrteľne jedovaté, jedovaté, nejedlé a jedlé.
Smrteľne jedovaté sú: Muchotrávka tigrovaná – rastie v ihličnatých a listnatých lesoch. Nemá žiadnu vôňu a chuť má sladkú.
Muchotrávka zelená – často rastie pod bukmi a dumbi. Vôňu má po surových zemiakovch a chuť orieškovú.
Muchotrávka biela – rastie v parkoch najmä pod dubmi. Vôňa aj chuť je nevýrazná.
Muchotrávka končistá

Poznáme niekoľko otráv hubami s rôznymi následkami, viaceré z nich sú smrteľné. Niekedy môžu však aj jedlé huby spôsobiť ťažkosti. Stáva sa to po konzumácii väčšieho množstva jedla z húb.
Ľudia môžu mať poruchy trávenia, alebo aj alergické reakcie. Huby produkujú obrovské množstvo výtrusov, ktoré pôsobia ako alergény, môžu vyvolať sennú nádchu, aj astmatický záchvat. Ani jedlé a výborné huby nezbierame, keď sú plodnice staré. Taktiež poznáme množstvo húb, ktoré v surovom stave sú slabo jedovaté, ale keď ich povaríme dostatočne dlho, ich jedovatosť sa stráca, lebo obsahujú termolabilné jedy, a tie sa pri určitej teplote rozkladajú. Mnoho húb obsahuje aj termostabilné látky, ktoré svoj jedovatý účinok nestrácajú ani dlhým varením. Tieto druhy vyvolávajú ťažké otravy, ktoré sa niekedy končia smrťou.

Hubár by sa mal v prírodnom prostredí správať ohľaduplne. Niektorí hubári nejedlé huby vytrhávajú, rozkopávajú a rozmliažďujú, čím spôsobujú veľké škody na prírodnom prostredí. To, že sú huby nejedlé, ešte neznamená, že sú pre les nepotrebné. Práve naopak. Všetci by sme si mali uvedomiť, že príroda je jedinečné bohatstvo, ktoré v skutočnosti patrí nám všetkým, a nikto nemá právo ho ničiť.

Pivo obsahuje asi 92% vody, čo bráni dehydratácii organizmu alkoholom. V lete je nižšia chuť do jedla, zhoršuje sa trávenie a preto je dôležitá horkosť piva povzbudzujúca tvorbu žlče, žalúdočnej kyseliny a gastrínu. Chmelové látky človeka ukľudňujú a podnecujú antistresové účinky piva. Cukor obsiahnutý v pive je ľahko stráviteľný a je rýchlym zdrojom energie. Je známe, že pivo obsahuje vitamíny skupiny B, ďalej obsahuje zinok, ktorý má priaznivý účinok na pleť, vlasy a nechty., fluór s účinkami proti zubnému kazu ako ich kremík, horčík a vápnik, ktorých blahodárne účinky sú dostatočne známe. Balastné látky podporujú trávenie a elimináciu toxických látok z organizmu. Pivo obsahuje i látky, ktoré majú protirakovinové účinky napr. glycín betaín, ktorého účinok bol najnovšie študovaný v Japonsku.

1.Striaste zo seba napätie. Jednoducho tak, že si „potrepete“ ruky a nohy.
2. Pre lepší pohľad: ak máte podráždené a začervenené oči, potom ich zavrite a na 2 minúty na nich priložte dlane. Ich teplo oči uvoľní.
3. Po tvári, dekolte a ramenách si jemne prechádzajte so štetcom na púder. Jemné ťahy pozitívne dráždia nervy.
4. Čo najviac sa pozerajte na zelenú farbu, táto farba ukľudňuje.
5. Osviežte a uvoľnite sa pomocou akupresúry. Špičky prstov namočte do ľadovej vody. Prostredníčky ruky potom na 5 minút pritisknite najprv na vonkajšie kútiky oči a potom postupne na koreň nosu a tiež na obočie.
6. Hlavne vždy s kľudom! Pri nervozite si masírujte pravou rukou pokožku medzi hrudným košom a pupkom. Opíšte desať kruhov proti smeru hodinových ručičiek. Ľavú ruku nechajte voľne položenú na brušku. Tlkot srdca a dych sa skľudní.
7. Viac ako horúci vzduch. Návšteva sauny a parných kúpeľov nielen nádherne uvoľní, ale naviac vyvolá pocit blaha. Pri striedaní tepla a chladu sa totiž v tele uvoľňujú endorfíny, známe ako „hormóny dobrej nálady“,
8. Prvou pomocou pri zlej nálade môže byť jednoduchý trik, vdychujte pomarančovú alebo levanduľovú vôňu, či už nakvapkáte niekoľko kvapiek do misky s vodou alebo použijete aromalampu.
9. Lahôdka pre uši i dušu, pusťe si CD s pekne pomalou hudbou, spevom vtáka či šumom mora.
10. Šálka mätového alebo harmančekového čaju ukľudní nielen rozbúrený žalúdok, ale i nervy.

Mnohé vedecké štúdie potvrdzujú, že viaceré druhy korenín pomáhajú pri boji s nadváhou. Obsahujú totiž látky, ktoré povzbudzujú trávenie a urýchľujú aj proces spaľovania tukov. Okrem toho výrazná chuť vzbudzuje pocit nasýtenia, takže nebudete mať tak skoro potrebu siahnuť po niečom malom, chutnom a obvykle vysoko kalorickom. Za efektívne spaľovače tukov sa považuje čierne korenie, chilli papričky, kurkuma, ďumbier, koriander a rasca. Okrem toho prináša korenie nášmu organizmu aj iné pozitíva. Popri zlepšení trávenia korenie zlepšuje aj stav srdcovo-cievneho systému, vyrovnáva hladinu cukru v krvi, dokáže znižovať vysoký krvný tlak a uvádzajú sa aj preventívne účinky proti niektorým druhom rakoviny. Pomocou korenia môžeme teda chudnúť s chuťou. Diéta s korením teda neznamená jesť iba mdlé, nechutné jedlá s chuťou a konzistenciou polystyrénu. Ale ako pri všetkom, aj tu je rozhodujúca miera. Dajte si pozor, aby vás chuťové experimentovanie nenalákalo k nadužívanu korenia. Koreniny pri predávkovaní môžu vyvolať nepríjemné podráždenie žalúdka a čriev.