Občan "spravodlivo" potrestaný

Môžeme zavárať a experimentovať. Už dávno sú preč doby, kde sa na nálev používal len klasický ocot. Pre jemnejšiu chuť môžeme klasický ocot nahradiť octom vinným či jablkovým. Naopak pre ostrejšiu chuť je vynikajúcou náhradou balsamico ocot. Ocot si môžeme aj sami ochutiť. Ponuka korenia v obchodoch je čím ďalej pestrejšia a tak nie je problém nálev dochutiť. Ak ste si pripravili veľa nálevu, nechajte ho vychladnúť, uzavrite a odložte do chladničky alebo pivnice. Nálev môžete pokojne použiť aj o niekoľko dní.

Ďalším druhom konzervovania je nakladanie. Krátko opražené alebo povarené ovocie či zelenina sa naložia do alkoholu, olivového alebo repkového oleja. Tento spôsob konzervovania je obzvlášť zdravý, pretože sa pri ňom vitamíny nezničia, práve naopak, často sa napríklad obsah vitamínu C zvýši. Platí to o kyslej kapuste, uhorkách, fazuli alebo paprike. Tieto plody sa väčšinou zalievajú zvarenou a vzápätí vychladnutou slanou vodou, poháre sa zavrú a nechajú cca 10 dní stáť na teplom mieste, potom sa na 4-6 týždňov odložia na chladnejšie miesto s teplotou do 10 stupňov a nechajú sa zrieť. Takáto zaváranina vám vydrží však len okolo 3 mesiacov.

Najbežnejší spôsob konzervovania zeleniny v domácnosti je sterilizácia, pri ktorej dosiahneme usmrtenie mikroorganizmov, vylúčenie enzýmov z činnosti, úpravu konzistencie zeleniny a odstránenie vzduchu. Ak očakávame, že výsledky našej práce budú mať skutočne vynikajúcu chuť, musíme v prvom rade spniť požiadavku na kvalitu konzervovaného ovocia či zeleniny. Zabudnite na poškodené, poudierané či dokonca nahnité plody! Konzervujte vždy len čerstvé a zdravé ovocie a zeleninu a pred začiatkom spravovania ho vždy dôkladne umyte alebo inak očistite. Len ak dodržíte túto podmienku, budete mať zo svojej práce skutočne radosť.

Najčastejšie zavárajú rodiny, ktoré majú za domami záhradu. Výnimkou však nie sú ani domácnosti bez nej, ktoré si potrebné suroviny nakúpia v obchode alebo na trhu. Tie často od nákupov odrádzajú skúsenosti zo študentských brigád, keď na vlastné oči videli, ako sa zavára a všetko sa do pohárov môže dostať. O obľube zavárania hovorí často aj počet predaných zaváracích fliaš a uzáverov, ktorý je každý rok vysoký. Svedčí to aj o tom, že doma sa každý rok zavarí spolu taký objem, aký nevyprodukujú všetky konzervárne dohromady. Populárnosť domáceho sterilizovania by mohli v budúcnosti zmeniť mladšie ročníky žien, ktoré aj pre nedostatok času, si radšej zavárané potraviny kúpia.

Potrava pre mačku musí byť pestrá. Mačiatko od malička zvykáme na čo najširší potravinový repertoár. Musí však obsahovať minimálne 60% podielu živočíšnych bielkovín. Jednostranná strava vedie skôr či neskôr k zdravotným problémom. Existuje jediná výnimka, kedy sa mačky môžu kŕmiť jednostranne, ale pritom veľmi zdravo – kŕmenie surovým mäsom, posypaným doplnkovým krmivom obsahujúcim vitamíny, minerály a stopové prvky. Ako príloha – pár stebiel čerstvej trávy. Nevyhnutné sú pre zdravie mačky vitamíny A, B, D, E, vápnik, fosfor, jód, amínokyseliny, bielkoviny, tuky, vlákniny, tráva, voda. Kvalitné krmivá obsahujú všetky nevyhnutné živiny v správnom množstve a preto sú najvhodnejšie. Poznáme ich vo forme vlhkých konzerv a suchých granul. Krmivo vyberáme podľa veku mačky. Konzervy podávame mačkám podľa potreby. Suché krmivo môže mať mačka k dispozícii po celý deň. Hlavnou zložkou stravy mačky je mäso. Je to zdroj veľmi dôležitých živočíšnych bielkovín. Podávať by sme mali surové mäso, to má mačka najradšej. Mačke môžeme podávať aj zahustené nesladené mlieko, sušené mlieko, smotanu, jogurt, syry. Tráva a obilie je doplnok stravy. Pomáha mačke tráviť. Výber zeleniny a ovocia nechávame na mačke. Väčšinou je to kukurica, mrkva, hrach a pod. Vôbec však rovnako ako u psov nepodávame bravčové mäso – mačka sa môže nakaziť pásomnicou ani údeniny a šunky – nachádza sa v nich veľa soli. Čokoláda a sladkosti sa nebezpečne usadzujú v pečeni, kosťami sa môže mačka udusiť, ryža, cestoviny a zemiaky sú pre ňu ťažko tráviteľné.