Občan "spravodlivo" potrestaný

chcel som raz v tom kine
sedieť s rukou v dievčenskej dlani
a sladkým prítmím utlia
nežnosťou cítiac
pri plátne láskou komunikujúc.

Oči upnuto sledujú možno napätím
možno zamyslením dej
preludov magnetickej pásky.
smiech, dojatie
snáď aj nostalgie sálou sedadiel.

Ešte útly v detstve
naivitou hladiac každý dej
týždenne nedeľnými večerami
plynú príhodami filmov
odpočítavajúc čas zrejúcej mladosti.

Zábava, poučenie, možno i viac.
Za pár korún zvláštne dekorum
nedeľný podvečer cestou známou
k osudom skutočným i vymysleným
v kine svojho detstvo na stoličku sadám.

Magnetofón, prúd piesní
unáša ma fantázia, rám tónov.
Ich lásky na krídlach nesie.

Krása melancholiky piesne.
každá je ako karavána poézie
zastrčený kút neoceniteľných vnád
a človek je pieseň,
pieseň je človek.
chcem stáť na rohu ulíc a spievať,
od srdca k srdcu
o radosť ty si pieseň a smútok je hudba.

Sieňou džez otrasie ,snivé tango
v objatie vlíeva
tak sladko je tancovať tango.
Rock and roll zaburáca sťa uragán
husle vedia vpíjať žiaľ
a znova ho vyliať
pri saxofóne nemožno myslieť,
nemožno smútiť.

Gitár strún šum tak skvostne,
je ihrať sa na krídlach melódie
a more ju spieva čistým hlasom
prevýši dunenie zvonov
jej túha lietavo ide nad vlnami.

Snivým sluchom preciťujem melódie pohybu
spieva, spieva, buráca
v svetle farebných žiari sa stráca.
i kreslením a poznám ťa snáď.
Ja pozdravovať chcem spevákov hlas,
dvoch milencov.
Hudba a pieseň, čo nám dané je.
Je kolískou i hrobom.

V šumení večerného
zvuku lahodiacich strún
a pri mesiaci sa naše ruky ihrali
s rukami krásnych diev,
dcér Venuše.

Plamene žiariac
gestom lahodnosťou
mimo úsmev cynikov.

Len zamilované pohľady
bez zmien počasia
večerami čo prešli
ako pútnici bez mena.

I tu i tam kdesi
večerný dych gitár sa hlási.

Nabitá energiou,
v každom je iná
pri stretnutí šťastia
v cudzích dverách.

Uráža lavínou necitlivosti
vidiac úspech iných,
neberúc ohľady
na ich pravdivosť.

Kole oči, ak nie je
vlastnou šancou /snahou/
byť lepší.

Osočením háji
svoju „prestíž“
čo chabou útechou
stojí na stračích nohách

Ich tváre blednú
a s nimi bledne
aj kúsok láskavosti duše.