Priviniem Ťa srdcom svojim
Láskou sa ti rozkrojím
a smädom budem piť,
piť nehu z tvojich úst.
Noc šumí poéziou,
keď sa do seba splietali
spaľujúce plamene.
Keď sme do seba
sami seba dali.
Sme len a čas.
Comments Off
|
je dverami nočných výletov k prestretému stolu To drzé zviera potuluje sa ticho v našej zábudlivosti. Dve svietiace oči v tme ticho sa kradnú zase hľadajúc niečo pod zub privádzajú nás v zlosť Vyjadrujúc odpor ako v delíriu opilcov a roztomile bojazlivých predstavách dievčat, najlepšie v laboratóriách kde bezmocne pomáhajú vede v nové poznanie. Tam kdesi po schodami malé stvorenie ráno spokojne usína, a potrvá to pokiaľ mačka neurobí koniec jej výletom.
neobvyklým spôsobom prvé v zozname pod písmenom „B“. Chcem počuť niečí hlas s ozvenou zabudnutí na otupnosť samoty. Haló – prosím, známou odpoveďou chcem počuť iba tvoj hlas. Sám radšej mlčím. Keď drôty sa iba frázou rečí balzamom na svoju samotu. Haló – stratené ozvenou do hladania nových poznaní.
na lúku si sadá v lístkoch trávy svoj cieľ hľadá
v povetrí nesie sa farebný závoj pozdravom leta K lúčom tepla čo sú blízko
Letí, ihrá sa tam v povetrí kde vlnky ľahkého vánku stretajú sa.
Pestrofarebnosť krídel na lúku si sadá v lístkoch trávy ihrá sa s láskavými vlnkami vône páperia blankytu púpav.
Jedno leto motýľ Má možno i preto slnkom kúpajúcim na krídlach pár dní v svojej kráse na jeseň čaká.
tak prosto zrodenej z nás dvoch z naších nežných slov, jemných dotykov. keď sa vkladá v tvoje lono, tvojho prítulného ja. Žije jemnúčko tvojou sladkou bolesťou spíte tak dvaja, keď vlnením vraví ti mama tu som, neboj sa tu ma máš! keď zvedavo si budeš obzerať nedočkavo, netrpezlivo svoj najkrajší uzlíček a môcť povedať tak si tu, tak ťa tu mám. M. Š.
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Príspevky (RSS)