Z izby vyženiem samotu do rána.
A tu nebudú prekvapený nie sami.
Privítam náhlivo deň
do rozpínavosti času.
Aj vplávam do neho loďou poznania.
Loď bez záchranných pásov
pre úskalie života.
Do reality.

Číra jak púť zlatých lúčov
priezračným tokom
v svojom tichom speve.
Tá nežná krv zeme,
mala svoj tajom chránený život.

Zabudol som na tú chuť,
chuť studenej vody.
Rybníkom môjho detstva
sú len tajuplné vody
chemického zloženia.

Zabudol som na chuť čistej vody!

Možno zachveje sa hlas
až si budú raz povedať môcť
ANO spoločnou cestou
trémou po prvýkrát.

Príhovor, slávnostný zápis
prstene a chvejúce prsty
najsladší bozk.

Povedali si ANO
chvíľou odmeranou
stotinami sekundy
dospením svojím sľubom.

Po nej ostali samy
svojimi aj podľa práva

Zvláštna aróma hlasu jemnosti
diaľka sa ozýva presladkými tónami
harfy nynfickej
nadzemská symfónia
je reťazou bez začiatku i bez konca
iba ťažko ju pretrhneš.

Magnetofón, prúd piesní
unáša ma fantázia, rám tónov.
Ich lásky na krídlach nesie.

Krása melancholiky piesne.
každá je ako karavána poézie
zastrčený kút neoceniteľných vnád
a človek je pieseň,
pieseň je človek.
chcem stáť na rohu ulíc a spievať,
od srdca k srdcu
o radosť ty si pieseň a smútok je hudba.

Sieňou džez otrasie ,snivé tango
v objatie vlíeva
tak sladko je tancovať tango.
Rock and roll zaburáca sťa uragán
husle vedia vpíjať žiaľ
a znova ho vyliať
pri saxofóne nemožno myslieť,
nemožno smútiť.

Gitár strún šum tak skvostne,
je ihrať sa na krídlach melódie
a more ju spieva čistým hlasom
prevýši dunenie zvonov
jej túha lietavo ide nad vlnami.

Snivým sluchom preciťujem melódie pohybu
spieva, spieva, buráca
v svetle farebných žiari sa stráca.
i kreslením a poznám ťa snáď.
Ja pozdravovať chcem spevákov hlas,
dvoch milencov.
Hudba a pieseň, čo nám dané je.
Je kolískou i hrobom.

Z troch sĺz úsmev vykĺzol,
z troch sĺz, ako z kameňa.

Na perinu si daj nápis,
zabudnutá
a ulož sa do spomienok.