Občan "spravodlivo" potrestaný

Pustím si televízor
položím hlavu na vankúš
privriem oči.

Dravá priateľka chamtivosti
snaživo iskrí
vždy novými a novými
výbojmi ohovárania.

Tam kdesi v šatách
šustiacich svetlivosťou
Tam kdesi v nás
kladie sa tajom
čo drví nemilosťou nás.

Nepozná čas
keď hrotom
dotyk čo páli
vnuknutím fráz.

Vzdávané láskaním
to jazrivé blúdenie
tá rana platenia
je záverom úloh
Je niečo – je v nás.

Z trémy spomienky
hmlou zamurované.
Nepríčetnosťou hladí z tej dane.
Rana osudu za ranou
bedlivosť studu stratená
pod pás ťažko udiera.

Mlčaním slová meníš
zárukou stratená
kúsok šťastia do hrsti.
Sen zobuď z dňa minulého
ráznou ranou daj  smeč
a podaj životu ruku.

Ilúzia šťastia
krátkou stotinou sekundy
nerušená sériou odchodov
i náhlých rozchodov.

Za sebou spálené mosty
nespešné vydiny
možných a nemožných
stratených snov v skutočných dňoch.

Čerstvo miznúce stopa
v dávných pripomienkách
nemožnosť hladenia
nových príchodov.

Z nádražia uschla slza zabudnutia
do nových ilúzii
pre možno krajšie úspešné bytie.