|
Lístie stromov zmýva
to niečo z tváre.
Snáď stopy mladosti?
I dátumy pustnú v kalendári.
Znovu ulicou vstrebaný
kvapkami dažďa
ukvapeno sadajúcimi
v počernosť rias
a nestretám, nestretaný.
Ospalý maliar
dumkou sa ukaldá v sen
dávajúc štetec nedbalo
v bezodný pohár plodnosti.
Som len a si len,
v sivej hmle tajov
tam sa nenapadne tratíme
čakaním dobývaného.
Sme – nie sme. Tak pozri sa mi do očí
ak hráš fér
tak prehrávaš, neboj sa
neroň slzy slané
veď aj prehra sa často stane
víťazstvom, ak svedomie je citlivé.
Budeme hrať spolu
ak keď občas smolu
si napustíme do topánok.
Budeme hrať spolu za šťastie. S centami vo vrecku si obzerám veci v Tescu snívam a otvorenými očami strýkom mi je Rockfeler.
Míňam jedným šmahom tisíce eur na smiešne útraty.
Chtivý pocit mať pre klam očí otupnú výstrednosť pre hry mamonu.
Krajším pocitom však ostane len snívať s otvorenými očami vo vrecku s centami ísť trebárs kúpiť žuvačku.
S centami vo vrecku nepredplateným svetom jednoduchým úsmevom známym popevkom možno chudobným ale bez dlhov, dlhov na duši skromnosťou pre všetkých na ceste za poznaním obyčajného šťastia. Pustím si televízor sníva sa mi o všeličom, Vychutnávam rytmickým dychom |



Príspevky (RSS)