Občan "spravodlivo" potrestaný

Za bránou biely plášť

znamenie strážcov bolesti

pochodmi odháňajúcich strach.

Za bránou biely plášť

možno jediný raz čakajúcim,

vchádza vizitou

i každým utečeným slovom

dané pohladením

pre vlečúce sa hodiny strachu.

„Čo ak?!“

Za bránou v tom plášti

dve jemné dlane

zušľachťujúce diamanty

za obzorom,

v pozadí tupej hmly.

Aj málo je veľa

ich vedením cestu

aby bolesť ich

nebola večným utrpením.

Injekčnou striekačkou

odhaňajúc zlozvyk baktérii.

Trpezlivosťou prináša

aby niekto

znova dostal

to vytúžené Ja.

Byť v pozadí

dávať srdcu, telu

šancu žiť.

Únavou odchádza

deň po dni,

na vešiaku zostáva

iba jeho bielý plášť.

Sám v izbe čakám na vizitu

spomínam na pohodu svojho bytu.

Keď vizita odchádza

moje napätie opadá.
Všetky svoje problémy

nerozhádžem po zemi.

Keď tréma neopadne

nepoviem vizite, že som na dne.
Čas ako unavený slimák beží

chcem ísť domov, na tom záleží.

Vizite klamem dobre mi je

hoci smútok sa mi drzo smeje.
Pán primár, pani doktorka, koľko ešte dní.

Až poviete smútku zhasni.

Ak keď obetavé sú sestričkine ruky

byť mimo domov sú muky.
Aj keď veľká je obetavosť a snaha

choroba drzo sa zdráha

ale srdce v bielych plášťoch nepoľaví

úľavou utrápené duše zdraví.

M.Š.