Šibák – Šibačka šibákom symbolicky znamenala odovzdávanie sily, zdravia a sviežosti prostredníctvom mladého prútika. Veľkonočné korbáče boli z 1 až 8, ale i viacerých prútov, najčastejľie vŕbových, ktoré chlapci rezali na smrtnú nedeľu, plietli na bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu a používali pri šibačke najmä vo Veľkonočný pondelok. Tento na Slovensku dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch. Bitie a šľahanie prútmi patrí k dávnym magickým praktikám. Má odohnať zlých duchov. Jarné šľahanie má pripomenúť aj bičovanie Ježiša Krista pre ukrižovaním. Aby prúty viac štípali namáčali ich do vody. Spoločným základom všetkých jarných obyčajov bolo úsilie všemožným spôsobom zabezpečiť dobrú úrodu. Na to slúžili aj rôzne zvyky na ochranu rastúcej úrody, nesúce i spomínané kultovo – magické prvky ako obdarúvanie kraslicami, pečivom alebo šľahanie zelenými ratolesťami.

Baránok-Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery, on je baránok obetovaný za spásu sveta.

Oheň-Svetlo je chápané ako znamenie života. Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky. Zapálenie svätého veľkonočného ohňa je pre kresťanov počas Veľkej noci centrálnou udalosťou. Oheň sa zapaľuje a svätí na začiatku liturgie pri obradoch Veľkej noci.

Zajac-Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari tak, ako aj kuriatko. Svoje miesto má zajac v mnohých náboženstvách, mytológiách – v gréckej, egyptskej, čínskej, kde symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života, označovaný je za atribút zmŕtvychvstania. V biblii je zajac zaradený medzi stvorenia maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov, symbolizuje chudobných, skromných a pokorných. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike znakom Krista. V dnešnej rozšírenej európskej tradícii je označovaný za toho, kto počas Veľkej noci prináša vajíčka, najradšej čokoládové. Podľa jedného výkladu vzniklo spojenie z toho dôvodu, že zajac na jar hľadá v blízkosti ľudských obydlí potravu a keďže je plachý a stráni sa ľudí, je mu prisudzované i tajné roznášanie veľkonočných vajíčok. Bolo tiež dávnym zvykom, aby kmotrovia pozývali deti k takzvanej naháňačke veľkonočného zajaca, čo znamenalo hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.

Sviečka-Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Podľa starej tradície sa svieca zapaľuje od posvätného ohňa na začiatku liturgie konajúcej sa v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu, počas ktorej vstal z mŕtvych Kristus. Táto slávnosť Vzkriesenia sa zahajuje vnesením zapálenej sviece do úplne tmavého, zhasnutého kostola. Tak si kresťania pripomínajú, akým zásadným obratom je Kristovo vzkriesenie, noc, ktorá sa premieňa v deň. Zapaľujú si svoje sviece od paškálu, čím naznačujú, že sú aj oni Kristom ovplyvnení, čiže zapálení. Tým sa celý kostol prežiari svetlom. Veľkonočná sviečka teda symbolizuje vzkrieseného Krista – tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka od ohňa. Svieca je väčšinou zdobená motívom kríža, na ktorom sú voskovými klincami zobrazené Kristove rany, nad krížom je prvé a posledné písmeno gréckej abecedy – alfa a omega – naznačujúce, že Ježiš je začiatok aj koniec. Biela farba sviece symbolizuje nádej a nový život. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste, aby sa naznačilo, že krst patrí Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti, a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.

Jednoduché maľovanie

Štetec namočený v temperovej farbe otláčame na vyfúknuté vajce a vytvárame tak ornamenty a rôzne vzory. Najlepšie je vopred si predmaľovať súvuslú farebnú plochu a vzory aplikovať na ňu. Vajíčka rovnomerne zafarbíme ponorením do vodorozpustnej farby.

Zdobenie slamou

Vajce vopred zafarbíme na požadovaný tón – na tmavom pozadí slama lepšie vynikne. Slamu, najlepšie z jačmeňa, po dĺžke rozrežeme ostrým nožom alebo žiletkou, namočíme ju do vody a opatrne cez hodvábny papier prežehlíme. Zo stebiel si vopred nastriháme rôzne motívy a tie na vajce lepíme. Lepidlo nanášame hlavičkou špendlíka. Každý kúsok slamy pinzetou prenesieme na vajce a pritlačíme mäkkou handričkou.

Vyškrabované kraslice

Potrebujeme zafarbené vajíčka a pilník. Kedysi sa farbili vajcia najčastejšie na červeno – zo šupiek červenej cibule s octom alebo nahnedo – odvarom z jelšovej alebo dubovej kôry s prídavkom octu a soli. Pri vyškrabovaní možno vytvoriť takzvaný krajkový vzor alebo rôzne motívy.

Madeirové zdobenie

Toto zdobenie nepatrí medzi tradičné techniky, ale vďaka svojmu vzhľadu získava stále viac priaznivcov. Zdobenie je inšpirované výšivkou – šitou krajkou, ktorej sa vraví madeira a spočíva v prestrihávaní plátna a obšívaní otvorov hustými slučkami. Vystrihovanie pri zdobení kraslíc nahradzuje vŕtanie rôzne veľkých dierok, ktoré môžeme robiť ručne pomocou okrúhleho pilníka, alebo elektrickou vŕtačkou. Vyfúknuté vajíčko by malo byť najlepšie biele, musíme ho držať pevne v ruke a vŕtať jemným tlakom na škrupinku. Dierky sa obťahujú bielym voskom, ktorým sa začistí škrupinka.

Drôtovanie

Túto tradíciu zaviedli slovenskí drotári. Je to jedna z najťažsích technik zdobenia vajec vôbec. Najjednoduchším variantom sú slučky. Z tenkého drôtu urobíme základné očko, na ktoré naväzujeme ďalšie a ďalšie slučky. Robíme ich najskôr v ruke, aby pokryli špičku vajca, pracujeme priamo na ňom.

Obrúsková technika

Vajce môžeme ozdobiť nielen veľkonočnými samolepkami, ale aj takzvanou obrúskovou technikou. Potrebujeme vyfúknuté vajce, plochý tvrdší štetec, tak, univerzálne lepidlo na obrúskovú techniku, trojvrstvové obrúsky s veľkonočnými motívmi a malé nožnice. Vystrihnuté alebo natrhané motívy z obrúska, zbavené dvoch spodných vrstiev, prilepíme na vajce a nalakujeme.

Polepované vajcia

Polepovanie patrí k jednému z najrýchlejších spôsobov, a to nielen už spomínanými samolepkami. Môžeme použiť aj ďalší materiál – napríklad ovsené vločky alebo rôzne korenie.

Gumičkový efekt

Vajce obtočíme gumičkou a zafarbíme farbou, čo vytvorí gumičkový ornament. Môžeme tiež znovu omotať gumičku na inom mieste už suchého vajíčka a namočiť ho do inej farby.

Vajíčka v cibuľovej šupke

Dnes už klasikou sú vajíčka, ktoré varíme omotané vyslúžilou pančuchou s cibuľovými šupkami. Sieťový efekt možno doplniť o prírodné motívy – lístočky, kvietky rastlín a podobne, ktoré vložíme pri farbení pod pančuchu.

Vajíčka v papieri

Jednoduchou ozdobou je farebný krepový papier, ktorý nastriháme na kúsky a vajíčka doň zabalíme, na koncoch zaviažeme stužkou. Môžeme ho polepiť aj samolepkami.

Týždeň pred Veľkou nocou – na Kvetnú nedeľu sa pripomína deň palmových ratolestí, kedy ľudia palmami vítali Pána pri jeho vstupe do Jeruzalema, a takto mu vystieľali cestu. Palmové listy boli symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou. U nás ich nahradili bahniatka, rozkvinuté ratolesti vŕby či rakyty, ktoré tiež signalizujú prebúdzajúci sa život na začiatku jari. Bahniatka sú symbolom života. Bahniatka pripomínajú aj to, že tak ako sa ich kvet udrží po celý rok, tak aj náš život má charakterizovať stabilitu a jednotnosť. Ratolesti bahniatok posvätené na Kvetnú nedeľu sa považujú za ochranný štít pred zlom, chorobami a inými neduhmi.